Zem oslavuje svoj deň. Prispieť k pozitívnej zmene môžu aj Slováci

Celý svet si 22. apríla tradične pripomenul Deň Zeme, ktorý upozorňuje na dôležitosť zodpovedného prístupu k životnému prostrediu. Tohtoročný lajtmotív Naša energia, naša planéta pozýva jednotlivcov aj organizácie k aktívnemu prístupu k udržateľnému využívaniu energie. Iniciatíva Klíma ťa potrebuje v rámci aktivít Európskeho klimatického paktu preto chystá pri príležitosti tohto dňa tri podujatia, na ktorých okrem iného vysvetlí aj to, že energia nie je len elektrina, ale aj ľudská vôľa či odhodlanie a túžba po zmene.

Tip redakcie: Kusové a metrové koberce, behúne, PVC, podlahy, matrace a záclony

Myšlienku osláv Dňa Zeme navrhol na jar 1969 počas konferencie UNESCO v San Franciscu mierový aktivista a ekológ John McConnell. Bola to reakcia na rozsiahle znečistenie životného prostredia po ropnej havárii v Kalifornii, ktoré vo veľkom znehodnotilo vodu, degradovalo pôdu a spôsobilo obrovské škody na biodiverzite. Jeho symbolickú myšlienku pretavil do reálnej environmentálnej udalosti o rok neskôr senátor Gaylord Nelson. Obrovský úspech viedol k viacerým legislatívnym zmenám a v lete 1990 sa Deň Zeme oficiálne stal globálnym sviatkom po tom, ako ho Denis Hayes zorganizoval v 140 krajinách sveta. Tento rok je jeho témou energia ako hýbateľ všetkého – našich domovov, dopravy či priemyslu. Spôsob, akým ju získavame a využívame, má však extrémny dopad na prírodu.

Čistá energia nadovšetko

Zdroje energie, s ktorými sa Slováci stretávajú v bežných životoch, majú priamy vplyv na kvalitu ovzdušia, klimatické podmienky a celkový stav planéty. Aj preto sa čoraz aktuálnejším stáva prechod na čisté a obnoviteľné zdroje energie. Tie poskytujú slnko, vietor, voda a teplo zo Zeme a sú dopĺňané prírodou, pričom do ovzdušia nevypúšťajú žiadne skleníkové plyny alebo znečisťujúce látky. Prechod na obnoviteľné zdroje energie je kľúčový pre zníženie emisií skleníkových plynov, lebo vyrábajú elektrinu bez toho, aby produkovali oxid uhličitý. Fosílne palivá sú naopak hlavnými producentmi skleníkových plynov, a teda kľúčovými prispievateľmi ku globálnemu otepľovaniu.

Podiel obnoviteľných zdrojov energie v slovenskej elektroenergetike dosiahol vlani necelých 20 %, čo bolo najmenej zo všetkých 27 štátov Európskej únie. Aj preto je plynulý prechod na obnoviteľnú energiu podľa mnohých odborníkov nielen environmentálnou nevyhnutnosťou, ale predstavuje aj ekonomickú a humanitárnu revolúciu. Bude hnacou silou inovácií v priemysle, doprave a poľnohospodárstve a postupne rozprúdi ďalší výrazný technologický pokrok. Čisté zdroje energie totiž prispievajú k znižovaniu znečistenia ovzdušia, vody či emisií skleníkových plynov alebo k celkovému zlepšeniu fyzického aj duševného zdravia.

Pomalší slovenský rast

Obnoviteľné zdroje energie sú dôležitou súčasťou energetického mixu krajiny. Sú alternatívou k fosílnym palivám, ktorá prispieva nielen k znižovaniu emisií skleníkových plynov, diverzifikácii dodávok energie a obmedzovaniu závislosti od nespoľahlivých a nestálych trhov s ropou a plynom, keďže energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov pochádza z vlastného územia. Pri niektorých technológiách, ktoré využívajú energiu vody alebo slnečnú či veternú energiu, nedochádza počas prevádzky k žiadnym emisiám. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa na Slovensku za posledné dve dekády zvýšil zo 6 na 18 %. Ide o týchto sedem zdrojov: vodná energia; slnečná energia; veterná energia; geotermálna energia; biomasa vrátane všetkých produktov jej spracovania; bioplyn (a skládkový plyn, ako aj plyn z čističiek odpadových vôd); biometán; aerotermálna energia a hydrotermálna energia.

Klimatické opatrenia majú zmysel

O aktuálnych klimatických témach sa môžu Slováci prísť dozvedieť v najbližších dňoch na eventy iniciatívy Klíma ťa potrebuje. V Trnave sa pod hlavičkou Európskeho klimatického paktu môžu už dnes (24. apríla) tešiť na Every Day is an Earth Day a na Earth Day následne 25. apríla v Košiciach a o deň neskôr v Dolnom Kubíne. „Snažíme sa o to, aby sme aj cez lokálne príbehy či advokáciu a spoluprácu s relevantnými aktérmi ako sú napríklad samosprávy, súkromný sektor alebo občania tvorili lepšie miesto pre nás všetkých,“ hovorí Lucia Kozák Csajková z iniciatívy Klíma ťa potrebuje s tým, že environmentálne politiky zvyšujú kvalitu života celej populácie, pričom kľúčovú úlohu zohrávajú pri ochrane najzraniteľnejších skupín ako sú deti, seniori či marginalizované skupiny, ktoré sú neúmerne vystavované negatívnym vplyvom klimatických zmien a znečistenia. „Klimatické opatrenia, aj to aj v energetike, sú nástrojom na posilnenie nášho zdravia, ekonomiky, ale aj národnej bezpečnosti a nezávislosti,“ pridáva.