Melódiu poznáte, no jej meno vie málokto: 5 fascinujúcich vecí o najslávnejších 90 sekundách hudobnej histórie

Predstavte si nasledovnú scénu: najprv počujete len hlboký, takmer nepostihnuteľný brum, z ktorého sa vám chvejú pľúca. O sekundu neskôr pretne ticho trojtónová motívna fára trubiek – Ta-da-daa! Následuje hromový úder kotlov, zopakovanie motívu v ešte vyššej intenzite a vzápätí brutálny, majestátny výbuch celého symfonického orchestra sprevádzaný organom. Ak vám pri tomto opise prebehol po chrbte mráz, nie ste sami. Ide o pravdepodobne najznámejší otvárač v dejinách svetovej kultúry. Znie v reklamách, sprevádza športové finále, sci-fi filmy aj príchody celebrít. Napriek tomu, že túto melódiu spozná 99 % populácie do dvoch sekúnd, len málokto dokáže správne pomenovať jej autora a názov. Pripravili sme pre vás päť fascinujúcich faktov o pasáži, ktorá prepísala pravidlá hudobnej majestátnosti.

QR Ticket: Jednoduché riešenie predaja a overovania vstupeniek na podujatia

1. Nie je to Beethoven ani Vangelis: Zoznámte sa s Richardom Straussom

Keď ľudia hádajú autora tejto úvodnej fanfáry, najčastejšie tipujú Beethovena, Wagnera alebo dokonca filmového skladateľa Johna Williamsa. Skutočným tvorcom je však nemecký skladateľ Richard Strauss (pozor, nemá žiadny príbuzenský vzťah s viedenským „kráľom valčíkov“ Johannom Straussom).

Skladba sa oficiálne volá Also sprach Zarathustra, Op. 30 (Tak vravel Zarathustra) a slávnych 90 sekúnd na začiatku nesie podnázov Sonnenaufgang (Východ slnka). Strauss ju dokončil v roku 1896 v Frankfurt nad Mohanom. Mal vtedy len 32 rokov, no vytvoril dielo, ktoré po akustickej stránke predbehlo svoju dobu o celé storočie.

2. Filozofický koncept zakliaty do trojtónovej melódie

Strauss nenapísal túto melódiu len tak pre efekt. Inšpiroval sa rovnomenným, nesmierne náročným filozofickým dielom Friedricha Nietzscheho. Cieľom mladého skladateľa bolo preložiť filozofickú ideu vzniku vesmíru, vývoja človeka a jeho smerovania k „nadčloveku“ do rýdzo hudobnej reči.

• Trojtónový motív (C – G – C): Predstavuje základný prírodný kód a východ slnka nad ľudstvom.
• Striedanie dur a moll: Hneď po prvej fanfáre sa akord preklopí z jasného C-dur do temného C-moll. Význam? Zatiaľ čo príroda je dokonalá a neobmedzená (dur), človek je plný pochybností, strachu a smrteľnosti (moll).
• Nástup organu: Organ v závere úvodu symbolizuje nekonečnosť vesmíru a absolútne poznanie.

„Nechcel som napísať filozofickú hudbu. Chcel som pomocou tónov vyjadriť predstavu o vývoji ľudského rodu od jeho počiatku, cez rôzne fázy jeho vývoja, až po Nietzscheho ideu nadčloveka.“

— Richard Strauss, 1896

3. Náhoda Stanleyho Kubricka, ktorá zmenila filmové dejiny

Ak by sa v roku 1968 neudiala jedna kultúrna revolúcia, Tak vravel Zarathustra by pravdepodobnie zostala len obľúbeným kúskom náročných návštevníkov filharmónií. Režisér Stanley Kubrick vtedy natáčal svoje ikonické dielo 2001: Vesmírna odysea.

Kubrick mal pôvodne pre film objednaný úplne nový, autorský hudobný sprievod od renomovaného hollywoodskeho skladateľa Alexa Northa. Počas strihu filmu si však ako dočasný podmaz (tzv. temp track) púšťal platňu so Straussovou symfonickou básňou pod vedením dirigenta Herberta von Karajana. Skladba tak dokonale splynula s obrazom zarovnania Zeme, Mesiaca a Slnka, že sa Kubrick rozhodol kompozíciu Alexa Northa kompletne zahodiť. North sa o tom, že jeho hudba vo filme nie je, dozvedel až na samotnej premiére v kine. Tento krok navždy prepojil Straussovu hudbu s témou vesmíru, budúcnosti a ľudskej evolúcie.

4. Od Kinga Elvisa až po legendu wrestlingu

Po úspechu Vesmírnej odysey sa z necelých dvoch minút klasickej hudby stal masívny popkultúrny fenomén. Skladba sa stala univerzálnou hudobnou skratkou pre niečo monumentálne, hrdinské alebo prelomové.

• Elvis Presley: Od roku 1971 až do svojej smrti v roku 1977 otváral Elvis každý svoj koncert v Las Vegas práve živým prehrajím Sonnenaufgang, z ktorého plynule prechádzal do svojej ikonickej piesne See See Rider.
• Pristátie na Mesiaci: Televízna stanica BBC použila túto melódiu ako znelku pre svoje živé vysielanie z pristátia misie Apollo 11 na Mesiaci v roku 1969.
• Ric Flair: Ikona svetového wrestlingu, „The Nature Boy“ Ric Flair, používal túto fanfáru ako svoj príchodový motív do arény počas celej svojej štyridsaťročnej kariéry.

5. Fyzikálny útok na hrudník: Zvuk, ktorý viac cítite, než počujete

Dôvodom, prečo táto skladba vyvoláva takú silnú fyzickú reakciu, je jej unikátne nástrojové obsadenie. Strauss predpísal pre orchester obrovské množstvo hudobníkov, vrátane štyroch trubiek, ôsmich lesných rohov, dvoch basových túb a masívnej sekcie bicích nástrojov.

To najlepšie sa však skrýva na samom spodku frekvenčného spektra. Hneď v prvom takte hrá organ spolu s kontrabasmi a kontrafagotom tón C v najnižšej možnej oktáve ($C_0$). Tento tón má frekvenciu približne 32,7 Hz. Je to hranica, kedy ľudské ucho prestáva vnímať tón ako melódiu a začína ho vnímať ako fyzické chvenie. Skladateľ tak dosiahol, že poslucháč v sále cíti príchod „Východu slnka“ celým svojím telom ešte predtým, než zaznie prvá trubka.

…. čo dodať?

Richard Strauss vytvoril v roku 1896 dielo, ktoré prekročilo hranice svojho žánru. Also sprach Zarathustra je dokonalým dôkazom toho, že kvalitné umenie nezostarne. Až budete nabudúce počuť tie tri ikonické tóny pretínajúce ticho, už to pre vás nebude len „tá pesnička z filmu o vesmíre“. Bude to 90 sekúnd geniálnej inžinierskej práce s ľudskou psychikou, ktorá nám aj po 130 rokoch pripomína, aké úžasné je byť svedkom niečoho veľkého.

Foto od kian zhang na Unsplash