Sladký jed beztrestnosti: Prečo nás nekazia peniaze, ale pocit, že nám všetko prejde?

Storočia ľudskej histórie nás učili jednoduchej poučke: peniaze kazia charakter. Je to pohodlné vysvetlenie. Dáva nám pocit moralistickej nadradenosti, keď z pozície bežných ľudí ukazujeme prstom na bohatých a pripisujeme ich cynizmus bankovým kontám. Lenže táto téza má zásadnú trhlinu. Peniaze samy o sebe sú len chladným papierom alebo číslom na displeji. Sú zosilňovačom vlastností, nie ich prameňom. Skutočný, plazivý jed, ktorý dokáže rozložiť vnútorný kompas aj u zdanlivo čestného človeka, sa volá úplne inak: pocit beztrestnosti.

Tip redakcie: Kvalitné a štýlové školské tašky a aktovky TOPGAL, batohy, peračníky

Práve vedomie, že pravidlá, ktoré zväzujú ostatných, pre nás úplne neplatia, spúšťa v ľudskej psychike nebezpečnú transformáciu. A čo je ešte varovnejšie – tento pocit je extrémne nákazlivý. Nemusíte byť oligarcha, aby ste podľahli opojeniu z prekračovania hraníc. Stačí sa ocitnúť v blízkosti niekoho, kto ten štít nedotknuteľnosti nosí.

Nákaza zakázaným ovocím

Ľudská psychika má odpradávna fascinujúci vzťah k pravidlám. Pravidlá vytvárajú pocit bezpečia, no zároveň stavajú mantinely. A mantinely odjakživa provokujú. Prekročiť čiaru – či už ide o rýchlu jazdu po prázdnej diaľnici, obchádzanie daní alebo drobné zneužitie právomocí – prináša do mozgu špecifický dopamínový náboj. Je to neurochemický koktail zložený z adrenalínu, risku a zvráteného zadosťučinenia.

Pokiaľ sme sami, udržiava nás v šachu strach z následkov. Strach z hanby, strach zo straty reputácie, strach z trestu. Strach je v podstate najlepším strážcom bežnej morálky. Čo sa však stane, keď faktor strachu z rovnice kompletne vymažeme?

„Morálka väčšiny ľudí nie je tesaná do žuly. Je to len súbor dohôd, ktoré dodržiavame dovtedy, kým sa domnievame, že sa oko zákona alebo spoločnosti pozerá naším smerom.“

Efekt „veľkého zvieraťa“: Prepožičaná imunita

Pravdepodobne ste to už niekedy zažili alebo pozorovali vo svojom okolí. Človek, ktorého by ste opísali ako slušného, zásadového a spravodlivého – poctivý kolega, slušný sused či kamarát s pevnou výchovou – sa dostane do kruhu priateľov vplyvnej osobnosti. Do blízkosti takzvaného „veľkého zvieraťa“. Môže to byť bezohľadný, no vplyvný šéf, politik, miestny oligarcha alebo známa celebrita, pre ktorú bežné zákony a etika predstavujú len nepodstatné odporúčania.

V tej chvíli sa spúšťa fascinujúci psychologický mechanizmus. Zásadový človek nezostane voči nekalému správaniu imúnny. Neodsúdi ho. Naopak – pod ochranným krídlom vplyvného patróna si začne prekračovanie pravidiel užívať.

Prečo? Pretože „veľké zviera“ okolo seba vytvára akúsi mikroklímu absolútnej beztrestnosti. Funguje ako aura, pod ktorou sa stierajú bežné riziká. Zrazu môžete ísť do protismeru, preskočiť poradovník, vybaviť si nečestnú výhodu alebo sa správať k okoliu s arogantnou povýšeneckosťou. A vy viete, že sa vám nič nestane. Ochranu zabezpečuje meno, vplyv alebo peniaze človeka vedľa vás.

Psychologické alibi: Ja som len v závese

Užívať si zakázané konanie pod krídlami iného je pre náš mozog mimoriadne pohodlné. Umožňuje nám to totiž naplno ochutnať sladkosť beztrestnosti, no zároveň si zachovať čisté svedomie prostredníctvom psychologického alibizmu.

Vnútorne si to racionálne zdôvodníme:

• Prenos zodpovednosti: „Ja to neriadim, ja som len sprievod. On je ten, kto to prekročil / vybavil / zaplatil / presadil.“
• Ilúzia výnimočnosti: „Aké je to fascinujúce, vidieť, ako svet funguje z tejto druhej strany. Sme nad systémom.“
• Súhlas väčšiny: „Keď to prechádza jemu a celá spoločnosť sa mu klania, prečo by som mal byť ja ten hlúpy, čo sa bude držať pravidiel?“

Inak povedané, morálny človek si v prítomnosti nedotknuteľného dravca dopraje „dovolenku od vlastného svedomia“. Vychutnáva si vzrušenie zo zneužitia moci, pretože vie, že prípadný úder zhora zasiahne v prvom rade toho, kto drží kormidlo. Je to parazitovanie na beztrestnosti.

Od zvedavosti k moralnej atrofii

Tento stav je však ako droga. Zatiaľ čo pri prvom prekročení hranice – napríklad keď vďaka známosti obídete pravidlá v reštaurácii či na úrade – pociťujete jemné mrazenie a mierne výčitky, pri desiatom je to už nový štandard. Pokiaľ systém okamžite nezasiahne a nenasleduje trest, pocit beztrestnosti rozkladá ľudskú empatiu aj zmysel pre spravodlivosť.

Zásadový človek sa pod vplyvom „veľkého zvieraťa“ mení. Postupne preberá jeho dikciu, jeho gestá, jeho opovrhovanie tými, ktorí pravidlá stále poctivo dodržiavajú. Zrazu vníma poctivosť iných nie ako cudne stráženú hodnotu, ale ako slabosť a naivitu.

Skutočná skúška charakteru

Tento fenomén nám nastavuje neúprosné zrkadlo. Ukazuje, že skutočný charakter sa nespozná podľa toho, ako sa správame, keď sme pod dohľadom a hrozí nám sankcia. Skutočný charakter sa prejaví až vo chvíli, kedy dostaneme do rúk prsteň neviditeľnosti.

Keď dostaneme možnosť robiť niečo zakázané, získať neoprávnenú výhodu a vieme, že nás kryje tieň niekoho nedotknuteľného, vtedy sa láme chlieb. Ak v tej chvíli neodoláme a radostne sa odvezieme na vlne prepožičanej imunity, musíme si priznať nepríjemnú pravdu: naša doterajšia morálka nebola hlbokým presvedčením, ale iba strachom z toho, že nás chytia. Peniaze z nás monštrá nespravia. No pocit, že nám všetko prejde, vytiahne na povrch presne to, čo sme pred svetom aj pred sebou doteraz úspešne skrývali.

Foto od Vivek K Kaushik na Unsplash