Mark Knopfler plávajúci v jednej hlbokej rieke – recenzia

Mark Knopfler zase odolal dozaista brutálnym tlakom degresívnych kapitalistov na „modernú primitívnosť a úbohosť“ a prekvapivo neosadil svoju tvorbu do vyrapkaného modelu s nejakým zženštilým DJ-om liberálne dominujúcim elektronickým škatuľkám. Viem je to hnus a čistá demagógia takto nechutne sa vzoprieť, skresliť progresívne myslenie, ale v štúdiu sa obklopil  ďalšími skvelými geriatrikmi a vytvoril veľmi príjemný, vkusne nahratý a pomerne dobre zdramatizovaný, štandardný rockový retro-album. V ňom sa síce príčinlivo snažil vyžehliť to vyhúlené, primitívne a genderofóbne fiasko moderného popu, ktoré vo farbách všeobecnej tolerancie elegantne legalizuje všetky tie liberálno-progresívne smery, avšak v kontexte dosky to vyznieva skôr ako výsmech geniálneho muzikanta na zjazde DJ-ov a rapperov. Jednoducho zase musel hrabnúť do šiestich strún!

Pokúsme sa zasadiť Marka Knopflera do zmätku, ktorý súčasnú hudobnú scénu bezcitne a kruto ovláda ako mňa moje ego. V neďalekej minulosti bol tento zakladateľ Dire Straits vyhlasovaný za jedného z ťahúňov mainstreamu, ktorí ale od svojej podstaty žiadnych svojich ťahúňov nemali. A to je asi najväčší problém… ale nie v tom, že tento jeho desiaty sólový album je slabý, práve naopak je úplne poprdeli skvelý, ale v tom, že revolúciu v súčasnom mainstreame robia ignoranti holdujúci v šokových terapiách svojho vzhľadu či privátnych škandáloch a nie v muzike. A tak po takýchto vekovo starších naozajstných hudobníkoch siahne len v hudbe rozhľadený jedinec, vďaka ktorým nakoniec takéto albumy aj vznikajú.

Tip redakcie: Hudobné nosiče a štýlové oblečenie s tvojou kapelou

Niekto by povedal, že Knopfler je len ďalší starý dôchodca, zachraňujúci rock, ale to sa nedá brať vážne, ale keď vás to upokojí, pokojne tomu verte, lebo niečo na tom pravdy je. Bodov, o ktoré sa toto klamstvo sa dá oprieť je celkom dosť. Totiž – že štvorica inšpirácii jeho momentálnu tvorbu posúva na neistú nekomerčnú pôdu, ale zároveň je pravdepodobné, že osloví viac poslucháčov. Jeho repertoár má na rozdávanie množstvo prekrásnych melódii, že fyziognómia, geniálny genofond a talentované hormóny, ktorými ma korpus doslova prešpikovaný nie sú taktiež proti a inam ako medzi starešinov rocku sa zaradiť ani nedá. V polopravdách a dezinterpretáciách súvislostí by sa dalo pokračovať, ale stálo by to množstvo vašich nervov a môjho času.

            Mark Knopfler je skúsený rockový solitér, gitarová hviezda, ktorá rešpektuje „fingerpicking style“, pokojne sa tváriac prístupne a pritom kutrajúc v minulosti expanduje za hranice všedných dní. A to hlavne preto, lebo jeho tvorba má vždy veľmi dôstojnú  konečnú atmosféru a nevytŕča z nej tá povestná slama z bot. Predstavuje sa znovu a znovu ako silná individualita s jasne formulovanou osobnosťou hudobnej reči a interpretácie. Folkrocková stručnosť (Two Pairs Of Hands), jednoznačnosť country (Smart Money, Before My Train Comes), tá prvá s pedálkou Grega Leisza, vedľa namodralo zafarbenej hudobnej výpovede klasickej dvanástky (Scavengers Yard), s pesničkárskymi vplyvmi (Sweeter Than The Rain) doplnené valčíkovou baladou (Black Tie Jobs) predstavujú pútavú dramaturgiu. Hraje sa precítene a zaujato. Na tak rozdielnych skladbách predstavil Knopfler aj so svojou suitou vo výbornom svetle svoje výrazové a skladateľské schopnosti. Je nezameniteľný a v dnešnom svete mu môže konkurovať len taký Eric Clapton alebo Sting, ale tí sú predsa len trochu inde. Jeho charakteristická hra a štýl je dominantný a ako medzníky jeho súčasného feeelingu by sa dali uviesť skladby ako, Ahead Of The Game, pre oceľový striebristý zvuk, Tunnel 13 s príbehom o lúpeži poštového vlaku 1023 v Oregone, Watch Me Gone pre neopakovateľnú podobu s Romeo and Juliet a v neposlednom rade geniálnou titulkou One Deep River pre jeho celoživotnú náklonnosť k rieke, ktorá preteká jeho rodným mestom Newcastle. Nájdeme tu kompozície typické pre jeho štýlové smerovanie posledných rokov a rozhodne si prídu na svoje ctitelia jeho zamatového a premýšľajúceho tónu. V štúdiu sa mihli jeho dlhoroční spolupracovníci včítane klávesáka Guya Fletchera, gitaristu Richarda Bennetta, basáka Glenna Worfa, pianistu Jima Coxa a v poslednej dobe aj neodmysliteľných „Írov“, huslistu Johna McCuskera a píšťalkára Mike McGoldricka. A tak doska pôsobí veľmi kompaktne a farebne a ta aj napriek širokémi štýlovému záberu a množstvu muzikantov, nevynímajúc aj hostí ako už spomenutého pedálového boha Grega Leisza.

One Deep River je prirodzeným pokračovaním a možno aj vyvrcholením trojice albumov Privateering, Tracker a Down the Road Wherever a pokiaľ ho budete brať ako celok a premietnete si do neho aj Knopflerovu osobnosť so všetkým čo má, tak ide naozaj brilantný a vyvážený materiál.

Základné informácie o albume

Vydavateľstvo: British Groove/EMI
Pôvod: Veľká Británia
Žáner: rock
Dátum vydania: 12. apríl 2024
Minutáž: 51 min 46 sek

Skladby:

CD1

1. Two Pairs Of Hands
2. Ahead Of The Game
3. Smart Money
4. Scavengers Yard
5. Black Tie Jobs
6. Tunnel 13
7. Janine
8. Watch Me Gone
9. Sweeter Than The Rain
10. Before My Train Comes
11. This One’s Not Going To End Well
12. One Deep River

CD2 bonus

1. The Living End
2. Fat Chance Dupree
3. Along A Foreign Coast
4. What I’m Gonna Need
5. Nothing But Rain

Zostava:         

Mark Knopfler – vokál, gitara
Ian Thomas – bicie
Danny Cummings – perkusie
Guy Fletcher – syntetyzátor (1–4, 6, 7, 9–12), mellotron (5), harmónium (6)
Richard Bennett – elektrická gitara (1, 2, 11), akustická gitara (3–10, 12), bouzouki (9)
Glenn Worf – basgitara (tracks 1, 3–9, 11, 12), kontrabas (2, 10)
Greg Leisz– lap pedal steel (1, 4), akustická gitara (2, 3), pedal steel (3, 5–12)
Jim Cox – digitálne piano (1), piano (2, 3, 5, 7–11), organ (4), Wurlitzer (6), Hammond organ (12)
Emma Topolski – vokály (3, 5–8, 10–12)
Tamsin Topolski – vokály (3, 5–8, 10–12)
John McCusker – husle(11)
Mike McGoldrick – píšťalky (11)

Hodnotenie: 8/10