Hudba pomáha najviac tam, kde je to najťažšie

Program Superar Slovakia už 11 rokov využíva spoločný spev ako nástroj inklúzie. Hodnotenie za školský rok 2025/2026 ukazuje jasný vzorec. Čím viac zraniteľných detí sedí v triede, tým väčší prínos program prináša. Hodnotenie vychádza z odpovedí 110 pedagógov a monitoringu 1 264 detí.

„Dáta nám teraz potvrdzujú niečo, čo sme roky cítili z terénu. Superar nefunguje rovnako všade, funguje najlepšie tam, kde ho deti najviac potrebujú. To je pre nás dôvod pokračovať práve v tých triedach a školách, kde je situácia najťažšia,“ hovorí Marek Kapusta, výkonný riaditeľ Superar Slovakia.

Čím väčšie znevýhodnenie, tým silnejší efekt

Pedagógovia hodnotia prínos programu vyššie v triedach s väčším podielom zraniteľných detí. Vzťah je štatisticky významný. Platí pre rozsah zmeny, pre mieru, do akej ju pedagógovia pripisujú Superaru, aj pre podiel detí, ktorých sa zmena týka.

Rovnako to platí pre intenzitu výučby. Viac hodín týždenne pomáha najviac práve v triedach s vysokým podielom zraniteľných detí. Samotný počet hodín bez ohľadu na zloženie triedy výsledky nevysvetľuje.

Program hodnotili lektori Superaru aj školskí pedagógovia mimo organizácie. Ich hodnotenia sa takmer zhodujú. Výsledky teda neodrážajú len pohľad samotnej organizácie.

Viac než polovica detí v programe je zraniteľná

V školskom roku 2025/2026 program sledoval 1 264 detí v 50 triedach a zboroch. Pôsobil na 16 školách a v centrách po celom Slovensku. Až 52 % detí má nejakú formu zraniteľnosti. Patrí sem príslušnosť k marginalizovanej skupine, iný materinský jazyk či zdravotné znevýhodnenie.

V bežných triedach je tento podiel 57 %, v speváckych zboroch 39 %. Medzi školami sa výrazne líši, od 15 % po 100 %. Najvyšší je v školách, ktoré pôsobia priamo v komunitách čeliacich ekonomickej, etnickej, sociálnej či náboženskej marginalizácii.

Slovensko vzdeláva deti oddelene najčastejšie v Európe

Podiel detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) na Slovensku dlhodobo rastie. Spomedzi 30 európskych krajín sme štvrtí. V oddelenom vzdelávaní sme prví spomedzi 24 krajín. Oddelene sa u nás vzdeláva 5,88 % žiakov základných škôl, európsky priemer je 1,62 %. Vyplýva to z analýzy projektu To dá rozum.

Školám chýbajú asistenti, špeciálni pedagógovia aj psychológovia. Chýbajú aj nesúťažné aktivity bez známok, do ktorých sa môže zapojiť každé dieťa bez strachu zo zlyhania. Túto medzeru Superar vypĺňa v materských, základných aj základných umeleckých školách.

Hudba rozvíja aj to, čo sa nedá odspievať

Pedagógovia vidia zlepšenie vo všetkých siedmich sledovaných oblastiach. Ide o tímovú prácu, sociálnu inklúziu, sebadôveru, sociálne zručnosti, sebareguláciu, schopnosť učiť sa a postoje. Najvýraznejší posun vidia v postojoch, sebadôvere a spolupráci.

Škola bez nálepiek

Deti, ktoré sa celé detstvo učia deliť ľudí na lepších a horších, si tento vzorec nesú do dospelosti.

Superar preto stavia na spoločnej hudobnej tvorbe, ktorá je z princípu nesúťažná. Deti zo znevýhodneného aj väčšinového prostredia sa v nej stretávajú ako rovnocenní členovia jedného tímu.

Rodičia vidia menší strach z chýb

Dlhodobé účinky potvrdzuje aj externé hodnotenie spoločnosti Devea Partners. Zahŕňa programy na Slovensku, v Bosne a Hercegovine a v Maďarsku za roky 2021 až 2024. Podľa rodičov sa deti najviac zlepšili v spolupráci (89 %) a sebadôvere (88 %). Menší strach z chýb zaznamenalo 83 % rodičov.

Lepšiu pamäť spájanú s učením piesní vo viacerých jazykoch uviedlo 88 % rodičov. Ľahšie učenie cudzích jazykov vidí 80 % rodičov. Podľa 90 % rodičov program nepriamo ovplyvnil aj súrodencov zapojených detí.

„Hudba sama o sebe nikoho nezachráni. Dáva však deťom priestor, kde môžu zlyhať bez trestu a uspieť bez porovnávania s ostatnými. Presne to v bežnej škole často chýba najviac tým deťom, ktoré to potrebujú najviac,“ dodáva Marek Kapusta, výkonný riaditeľ Superaru

O programe Superar Slovakia

Superar je nízkoprahový medzinárodný hudobno-vzdelávací program. Vznikol v roku 2009 vo Viedni a dnes pôsobí v ôsmich európskych krajinách. Na Slovensku funguje 11 rokov a prešlo ním vyše 3 000 detí. Nerozlišuje sociálny status, etnický pôvod ani kultúrnu identitu.

Foto: Tóth Krisztina