Profesorka Silvia Toporcerová: Reprodukčná medicína zďaleka nie je len o hormónoch

Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini v stredu 3. júna vymenoval doc. MUDr. Silviu Toporcerovú, PhD., EMBA, EFRM, za profesorku v odbore gynekológia a pôrodníctvo. Profesorský titul je výsledkom jej viac ako 25-ročnej klinickej, vedeckej a pedagogickej činnosti, pričom významnú časť svojej profesijnej kariéry venovala reprodukčnej medicíne a liečbe neplodnosti.

Tip redakcie: Stavaj, renovuj a zariaďuj svoj domov lacnejšie s Merkury Market

Reprodukčná medicína je o nádeji a trpezlivosti

Reprodukčná medicína v posledných rokoch zaznamenala výrazný pokrok – od nových liekov a laboratórnych postupov cez genetické vyšetrenia až po technológie, ktoré umožňujú presnejšie hodnotiť vývoj embryí a individualizovať liečbu. Jej význam rastie aj preto, že páry zakladajú rodiny vo vyššom veku než v minulosti, čo prirodzene prináša aj viac problémov s plodnosťou. „Keby sme dnešné laboratóriá, lieky a technológie mali pred dvadsiatimi rokmi, dosahovali by sme fantastické výsledky. Lenže dnešní pacienti nie sú rovnakí ako pacienti pred dvadsiatimi rokmi,“ približuje prof. Silvia Toporcerová.

V roku 2025 sa na Slovensku narodilo 42 019 detí, takmer o tretinu menej než v roku 1995, a priemerný vek žien pri prvom pôrode sa za tri desaťročia posunul z približne 22,4 roka na 29 rokov. Vyšší vek rodičov pritom úzko súvisí s problémami s počatím, ktoré má dnes každý šiesty pár. „Počas svojej kariéry som mala možnosť stretnúť tisíce párov, ktoré spájala jediná túžba – mať dieťa. Práve pacienti ma naučili, že reprodukčná medicína nie je len o hormónoch, laboratórnych výsledkoch a technológiách. Je predovšetkým o ľuďoch, nádeji a trpezlivosti. Keď som bola mladá lekárka, myslela som si, že technologický pokrok postupne vyrieši väčšinu problémov. Medicína dnes dokáže oveľa viac ako kedysi, no stále nepoznáme všetky odpovede.“

Od gynekológie k liečbe neplodnosti

Svoju odbornú dráhu začala v roku 2000 na II. gynekologicko-pôrodníckej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.

„Od začiatku ma fascinovali dve oblasti medicíny – chirurgia a hormóny. Na jednej strane možnosť problém vidieť, operovať a často okamžite vyriešiť. Na druhej strane zložitý svet hormonálnej regulácie, ktorý ovplyvňuje plodnosť, tehotenstvo, menopauzu a v podstate celý život ženy. Gynekológia bola jedným z mála odborov, kde sa tieto dva svety prirodzene stretávali,“ vraví profesorka.

V roku 2011 na materskej univerzite získala vedecko-pedagogický titul docentky, v roku 2012 subšpecializačnú atestáciu z reprodukčnej medicíny v Prahe. V roku 2025 ako prvá zo Slovenska získala prestížnu európsku certifikáciu European Fellow in Reproductive Medicine (EFRM). Ide o najvyšší stupeň individuálneho odborného vzdelania v reprodukčnej medicíne, udeľovaný v Európe od roku 2018.

Významné výsledky dosiahla aj ako členka tímu odborníkov z Lekárskej fakulty UPJŠ, kliniky GYNCARE a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Za výskum biologických mechanizmov ovplyvňujúcich úspešnosť asistovanej reprodukcie získal tento tím v roku 2025 Cenu za vedu a techniku v kategórii Vedecko-technický tím roka.

„Práve pacienti, ktorým dnes ešte nedokážeme pomôcť, sú pre mňa najväčšou motiváciou vo vedeckej práci. Každý nový poznatok nám môže pomôcť lepšie pochopiť príčiny neplodnosti a posunúť hranice možností liečby,“ vysvetľuje prof. Toporcerová.

Výskum, ktorý pomáha v praxi

Od roku 2016 pôsobí v centrách asistovanej reprodukcie GYNCARE ako medicínska riaditeľka a odborná garantka. Akademické pôsobenie tak spája s každodennou klinickou praxou a výskumom v oblasti reprodukčnej medicíny.

Vo svojej vedeckej práci sa dlhodobo venuje hľadaniu biologických markerov, ktoré by umožnili presnejšie predpovedať úspešnosť liečby neplodnosti a individualizovať postupy asistovanej reprodukcie. V posledných rokoch sa venuje aj výskumu neinvazívneho hodnotenia kvality embryí a využitia umelej inteligencie v reprodukčnej medicíne.

Je autorkou a spoluautorkou desiatok vedeckých publikácií publikovaných doma i v zahraničí, spoluautorkou dvoch patentových prihlášok a aktívne sa podieľa na činnosti odborných spoločností.