Najnižšia úroveň ekologickej tiesne je na Slovensku. Trpí ňou najmä generácia Z

Extrémne teplé letá, náhle zmeny v počasí, požiare i záplavy. Aj tieto problémy so sebou prináša klimatická kríza, ktorá v mnohých ľuďoch, najmä mladej generácii, vyvoláva veľké obavy. Strach o budúcnosť ústi do eko tiesne, ktorú sprevádzajú nepríjemné fyzické príznaky. Ako s ňou bojovať? Radí terapeutka Mgr. Henrieta Čechovičová.

Ekologická tieseň zasahuje najmä mladých ľudí

Samotná tieseň je stav, kedy ľudia pociťujú napätie, obavu a vnútorný nepokoj. Prejavuje sa tachykardiou, zrýchleným dychom, potením, vysokým krvným tlakom či bolesťami žalúdka. Rovnako to platí aj v prípade eko tiesne, ktorá sa prejavuje „typickým nutkavým myslením na obavy o budúcnosť a budúcu existenciu,“ vysvetľuje terapeutka Mgr. Henrieta Čechovičová z online terapeutickej platformy Hedepy. V podstate ide o silný strach z environmentálnych problémov a budúcnosti ľudstva na planéte. 

Hoci sa ekologická tieseň môže objavovať u všetkých vekových kategórií, podľa terapeutky je eko tieseň najčastejšia u mladých ľudí – generácie Z a generácie Alfa. „Mladý človek, ktorý je nastavený budovať si svoju budúcnosť, je postavený pred fenomén doby meniacich sa podmienok, pribúdajúcich katastrof či ničivých požiarov. Niektorí mladí ľudia sa snažia byť ekologickí, bojujú za životné prostredie, no zároveň nastupuje neistota a výčitky, či robia dosť, či s tým nezačali neskoro,“ vysvetľuje terapeutka dôvod, prečo eko tiesňou trpia najmä mladí ľudia. 

Spúšťačov samotnej ekologickej tiesne je viacero. Patrí medzi ne aj záplava negatívnych správ o klimatických zmenách, odlesňovaní, hurikánoch či záplavách. „Neustále čítanie negatívnych informácií môže vyvolávať v ľuďoch pocit bezmocnosti,“ vysvetľuje odborníčka z online terapeutickej platformy Hedepy. 

Obavy Slovákov z klimatickej zmeny

Aj napriek tomu, že si mnohí ľudia stále neuvedomujú dopady klimatickej krízy, iní ich naopak vnímajú veľmi vážne. Podľa výskumu Slovenská klíma 2022 tretina dospelej populácie na Slovensku pociťuje veľké obavy z klimatickej zmeny. Výskum realizovaný v európskych krajinách v rokoch 2020-2022 zas ukazuje, že Slováci majú najnižšiu úroveň ekologickej tiesne (22,6 %) spomedzi viac ako 25 krajín naprieč Európou. Naopak, najvyššia úroveň eko tiesne bola zaznamenaná v Nemecku (55,3 %) a Španielsku (55,2 %). Dôvodom môže byť aj fakt, že Slováci si stále plne neuvedomujú dopady klimatickej krízy. Rovnaký výskum tiež naznačuje, že klimatických zmien sa viac obávajú ženy ako muži. 

Ako bojovať s eko tiesňou?

Existuje niekoľko spôsobov ako pristúpiť k boju s eko tiesňou. Podľa Mgr. Henriety Čechovičovej je v prvom rade dôležité zachytiť myšlienku a jednoducho ju zanechať. Jedná sa o techniku pohľadu z idúceho vlaku. Zároveň je podstatné sústrediť sa na stabilizáciu myšlienok všetkými našimi zmyslami – uvedomenie si stavu tu a teraz. Pokiaľ stav neprechádza a začíname pociťovať paniku, užitočné sú dýchacie techniky. „Pomalý, hlboký nádych, zadržanie dychu na 4 sekundy, hlboký, pomalý výdych. Opakujeme 5 krát alebo 10 krát,“ vysvetľuje.

Pri akútnych pocitoch tiesne však pomáha aj rozhovor s druhou osobou a v prípade, že sme sami, sú k dispozícii telefonické krízové linky ako napríklad Linka dôvery Nezábudka, Ipčko a iné. „Vhodné je tiež zamestnať sa, ideálne činnosťou, ktorú robíme radi. Užitočná je joga, pilates, beh. Pozitívny výsledok prináša aj relaxácia,“ doplňuje terapeutka. 

Najpodstatnejšia je však práca na sebe samom, teda návšteva odborníka. „Terapia má podstatný význam. Vedie k poznaniu emócií, vnímaniu i chápaniu pocitov. V rámci terapie sa možno naučiť rad techník, ktorými sa eko tieseň dá zvládnuť,“ hovorí Mgr. Henrieta Čechovičová a dodáva, že podstatné je nezahlcovať sa negatívnymi informáciami o ekológii, no skôr sa zúčastniť prednášky alebo besedy s odborníkom v danej tematike. 

„Je lepšie sústrediť na veci, ktoré vieme zmeniť vo svojom okolí a nesnažiť sa vyriešiť celý problém ľudstva,“ uzatvára odborníčka z Hedepy.

Zdroje:

Niedzwiedz,C. & Katikireddi S. V.: Determinants of eco-anxiety: cross-national study of 52,219 participants from 25 European countries; doi: 10.1093/eurpub/ckad160.069

Institut 2050: Výskum Slovenská klíma 2022, https://institut2050.cz/wp-content/uploads/2022/06/slovenskaklima2022_tz.pdf