Slovenské vzdelávanie netvoria iba školy. O celom vzdelávacom ekosystéme však stále vieme málo

Nové spôsoby výučby, programy rozvíjajúce digitálne zručnosti či podnikavosť, podpora duševného zdravia, inkluzívne vzdelávanie, mentoring učiteľov alebo nové technológie. Mnohé riešenia, ktoré dnes postupne menia slovenské vzdelávanie, nevznikajú iba na ministerstve či priamo v školách. Stoja za nimi aj neziskové organizácie, firmy, univerzity, odborníci či ďalší aktéri a aktérky, ktorí spolu so školami a verejnými inštitúciami vytvárajú vzdelávací ekosystém Slovenska. Inovácie vo vzdelávaní na Slovensku nechýbajú. Len Aliancia inovátorov vo vzdelávaní pod sebou združuje viac ako 140 organizácií a jednotlivcov, ktorí sa snažia vzdelávanie na Slovensku zlepšovať. Problémom je, že stále presne nevieme, aká veľká a silná základňa ľudí, ktorí sa venujú rozvoju vzdelávania, naozaj je. Kde má svoje silné miesta a kde naopak zostávajú medzery. Aliancia inovátorov vo vzdelávaní (Eduvalue) sa preto rozhodla priniesť komplexný pohľad na stav vzdelávacích inovácií na Slovensku.

Tip redakcie: Knihy detské, dobrodružné aj kuchárske. Literatúra faktu, romantická a klasická tvorba nájdete na BUX.sk

Slovenské školstvo dnes rieši množstvo výziev. Postupne zavádzame kurikulárnu reformu, školy hľadajú spôsob, ako zmysluplne pracovať s umelou inteligenciou, rastie potreba rozvíjať digitálne zručnosti či kritické myslenie a popri vedomostiach sa čoraz viac diskutuje aj o duševnom zdraví, sociálnych a emocionálnych zručnostiach či schopnosti detí orientovať sa v rýchlo sa meniacom svete.

Odpovede na tieto výzvy pritom nevznikajú iba na jednom mieste. Vzdelávacie inovácie sa dnes tvoria naprieč celým Slovenskom a naprieč sektormi.

Neziskové organizácie prinášajú vlastné vzdelávacie programy a pracujú priamo so školami. Firmy a technologické spoločnosti vstupujú do rozvoja digitálnych či technologických zručností. Univerzity a akademická obec prinášajú výskum a odborné poznanie. Samosprávy dokážu nové riešenia zavádzať vo svojich školách a štát vytvára podmienky na to, aby sa úspešné prístupy mohli dostať do systému. Dôležitú úlohu majú aj samotní učitelia a učiteľky, riaditelia a riaditeľky či jednotliví odborníci a odborníčky, ktorí nové prístupy skúšajú priamo v praxi.

Inovácia nemusí byť technológia

Pod pojmom vzdelávacia inovácia si pritom nemusíme predstaviť iba nový digitálny nástroj alebo využívanie umelej inteligencie. Inováciou môže byť aj nový spôsob vzdelávania učiteľov a učiteliek, mentoring riaditeľov a riaditeliek, metóda práce s deťmi so špecifickými potrebami, program finančnej gramotnosti, nový spôsob výučby matematiky či podpora duševného zdravia detí.

„Keď sa povie inovácia, často máme tendenciu predstavovať si technológie. Vo vzdelávaní však môže byť inováciou akékoľvek riešenie, ktoré dokáže lepšie reagovať na potreby detí, učiteľov a učiteliek alebo škôl. Dôležité zároveň je, aby dobré riešenie nezostalo iba v jednej triede alebo jednej škole, ale aby sme vedeli vytvoriť podmienky na jeho ďalšie šírenie,“ hovorí Tomáš Hasala, riaditeľ Eduvalue.

Práve rôznorodosť aktérov môže byť pre slovenské vzdelávanie výhodou. Menšie organizácie dokážu rýchlejšie skúšať nové prístupy, školy ich overovať v praxi a štát následne vytvárať podmienky na širšiu systémovú zmenu.

Dobré riešenia sa potrebujú navzájom poznať

Ak organizácia v jednom regióne vytvorí funkčný program pre učiteľov a učiteľky, podobný problém môže riešiť škola o stovky kilometrov ďalej. Ak viacerí aktéri pracujú na rovnakej téme bez toho, aby o sebe vedeli, ich kapacity sa nemusia využívať efektívne. A ak sa určitej téme alebo regiónu nevenuje takmer nikto, bez pohľadu na celý ekosystém si takéto biele miesto nemusíme vôbec všimnúť.

Vieme, že riešení je veľa. Nevieme však, ako vyzerá celok

Práve tu podľa Eduvalue slovenskému vzdelávaniu chýba dôležitá časť skladačky. Jednotlivé organizácie, projekty a príklady dobrej praxe poznáme. Chýba však komplexný pohľad na to, ako sú rozložené naprieč Slovenskom, ktorým témam sa venujú, s kým pracujú, aké aktivity realizujú, aké majú kapacity a zdroje a aký dosah spoločne vytvárajú.

Bez takéhoto pohľadu je ťažké povedať, či slovenský vzdelávací ekosystém reaguje na potreby škôl rovnomerne. Nevieme dostatočne presne pomenovať, či existujú témy, ktorým sa venuje veľké množstvo aktérov, zatiaľ čo iné zostávajú bokom. Rovnako nevieme, či majú školy v rôznych častiach Slovenska prístup k porovnateľne širokej podpore alebo nakoľko je celý ekosystém závislý od niekoľkých veľkých hráčov.

Ak chceme dobré vzdelávacie inovácie rozvíjať, prepájať a dostať k väčšiemu počtu detí a učiteľov, potrebujeme najskôr vedieť, čo už máme.

Prvý detailnejší obraz vzdelávacieho ekosystému vzniká práve teraz

Aliancia inovátorov vo vzdelávaní (Eduvalue) preto v súčasnosti mapuje organizácie, ktoré prinášajú inovácie do slovenského vzdelávania. Sleduje nielen ich tematické zameranie, ale aj cieľové skupiny, typy aktivít, regionálne pôsobenie, kapacity, financovanie či dosah.

„Cieľom nie je ukázať, kto je najlepší alebo kto robí najviac. Chceme pochopiť, ako tento systém funguje ako celok. Kde máme veľkú expertízu a množstvo riešení, kde nám, naopak, niečo chýba a predovšetkým, kde existuje potenciál na spoluprácu. Až keď toto dôsledne zmapujeme, môžeme sa baviť o tom, ako jeho silu využiť lepšie,“ vysvetľuje Hasala.

Výsledky mapovania predstaví Eduvalue koncom septembra. Ukáže, aký dosah dokážu vzdelávacie organizácie vytvárať, na koho sa najviac zameriavajú, ktorým témam venujú najväčšiu pozornosť, ako vyzerá ich zastúpenie v regiónoch, z akých zdrojov fungujú aj to, kde zostáva potenciál slovenského vzdelávacieho ekosystému zatiaľ nevyužitý.