„Husákove deti“: Prežili by sme návrat do 80. rokov?
-
- 5. septembra 2025
- Aktualizované: 4. septembra 2025
Patrím ku generácii, ktorá zažila detstvo v socialistickom Československu, no dospelosť už vo svete mobilov, internetu a globálneho komfortu. Zvykli sme si, že informácie sú na dosah ruky, že navigácia nás bezchybne privedie kamkoľvek a že kontakt s blízkymi je otázkou pár klikov. Ale čo keby nás niekto dnes „unesol“ späť do osemdesiatych rokov? Dokázali by sme prežiť v prostredí, kde tieto technológie ešte neexistovali – hoci by sme vedeli, že niekde v budúcnosti prídu?
Tip redakcie: Pomôžeme vám začať cvičiť a nevzdať to
Obsah článku
Návrat k životu bez mobilu a internetu
Najväčší šok by nastal v komunikácii. Žiadne WhatsApp skupiny, žiadne okamžité správy, žiadne videohovory. Ak by sme chceli vedieť, čo robí kamarát, museli by sme jednoducho zaklopať na jeho dvere alebo zavolať na pevnej linke – ak ju vôbec mal. Pre generáciu zvyknutú na okamžité odpovede by to bola skúška trpezlivosti.Rovnako internet – či už pre prácu, alebo zábavu – by zrazu neexistoval. Informácie by sme museli hľadať v knihách, encyklopédiách, alebo sa spoliehať na „ústne podanie“. To, čo dnes trvá pár sekúnd v Google, by sa natiahlo na hodiny či dni.
Navigácia: mapa namiesto hlasu v telefóne
Prejsť autom cez neznáme mesto bez navigácie by bolo pre nás nezvyklé. V 80. rokoch však ľudia používali papierové mapy, autoatlasy a orientovali sa podľa smerových tabúľ. Bolo to pomalšie, vyžadovalo viac sústredenia a schopnosť plánovať trasu vopred. Dnešní vodiči by sa pravdepodobne cítili stratení – doslova aj obrazne.
Komfort a spotrebný tovar
Ďalšou ranou by bol nedostatok tovaru. Fronty na banány či pomaranče, obmedzený výber oblečenia, spotrebiče „na poradovník“. Generácia 1978 síce vie, že to tak kedysi fungovalo, ale po rokoch nadbytku a pohodlia by to pôsobilo frustrujúco. Človek by vedel, že existuje svet plný možností, a predsa by bol uväznený v realite, kde aj obyčajná kazeta či džínsy znamenali malý poklad.
Psychologický aspekt: vedieť, že to existuje, ale nemať to
Najťažšie by pravdepodobne nebolo prispôsobiť sa samotným podmienkam, ale žiť s vedomím, že komfortné riešenia existujú – len nie tu a teraz. Zatiaľ čo ľudia v 80. rokoch nepoznali internet ani smartfóny a teda im nechýbali, my by sme presne vedeli, čo všetko sme stratili. To by spôsobovalo frustráciu, pocit obmedzenia a dokonca aj smútok.
Humor cez slzy – typické hlášky dnešného človeka v 80. rokoch
„Chcel by som ti poslať fotku, ale musel by si prísť zajtra k nám domov, aby si ju uvidel.“
„Dnes by som ti zdieľal polohu, ale vieš čo, stretneme sa pod hodinami.“
„Verím, že si mi písal, len list sa asi zasekol na pošte.“
Prežiť by sme vedeli. Ale s veľkým „ale“
Áno, fyzicky by sme prežiť vedeli – veď aj my sme v takom prostredí vyrastali. Vedeli by sme, ako sa používa telefónna búdka, ako sa cestuje s mapou, ako sa zabávať bez internetu. Otázne však je, akú cenu by malo naše psychické zdravie. Návrat k nižšiemu komfortu by nebol nemožný, ale život by sa zdal menej slobodný a viac o prekážkach než o možnostiach.
Jeden deň v osemdesiatkach očami dnešného človeka
Ráno – Zobudíte sa a prvé, čo spravíte, siahnutie po mobile. Ale mobil tu nie je. Ak chcete vedieť, aké bude počasie, musíte počkať na predpoveď v rádiu alebo večer v televízii.
Cesta do práce – Navigácia mlčí. V ruke máte pomačkaný autoatlas, ktorý má poslednú aktualizáciu z roku 1979. Zastavujete sa každých pár kilometrov, aby ste sa uistili, že idete správne.
Práca – Žiadne e-maily, žiadne online meetingy. Všetko sa rieši osobne, cez telefónnu ústredňu alebo doporučeným listom. Ak chcete niečo zistiť, bežíte do knižnice.
Večer – Chcete si pozrieť nový seriál? Zabudnite. V televízii bežia dva programy a vyberáte si medzi českým filmom z 50. rokov a športovou reláciou. Ak to premeškáte, neexistuje „replay“.
Noc – Pred spaním sa ešte pristihnete, ako rukou siahnute po mobile, aby ste si skontrolovali správy… a znova zisťujete, že žiadny mobil tu nie je.
Záver: Lekcia z pokory
Možno by nás takýto „únos v čase“ naučil viac vážiť si to, čo máme dnes. Generácia Husákových detí stojí na zaujímavom mieste – pamätá si svet bez moderných technológií, no zároveň je s nimi hlboko zžitá. A práve preto by bol návrat do osemdesiatok nielen návratom v čase, ale aj lekciou z pokory. Ukázal by nám, že technológie nám síce zjednodušili život, ale šťastie a spokojnosť nikdy neboli závislé iba od nich.
FOTO: Alan Denney
