Bohatým vyššie dane, pracujúcim vyššie platy, aj keď nevieme, ako to bude fungovať

Začalo to českou volebnou kalkulačkou, ktorú som si zo záujmu vyklikal, keďže som sledoval predvolebné diskusie na ČT24 hlavne kvôli úrovni moderátorov. Ak je to, čo vidíme na slovenských kanáloch, vrchol politických žurnalistov, tak do tých kanálov naozaj aj patríme. Z kalkulačky mi zarezonovalo viacero otázok a podľa možností odpovedí bolo zrejmé, ktoré krídlo politických strán je preferované.

Počas volebného víkendu pán docent Eduard Chmelár zdieľal svoj výsledok a zo zvedavosti som sa opýtal, čo je jeho motívom k progresívnemu zdaneniu. Odpoveď v skratke znela, že je to základom moderného štátu, pretože kumulácia bohatstva nie je morálna a ani spoločenský zdravá. No, ešte som to nechal plávať, ale je to absolútne pomýlená myšlienka. Pretože čo keď je kumulovanie bohatstva pre niekoho hobby alebo životný cieľ? Že vďaka peniazom sa vie nadchnúť pre prácu a vytvorí skutočné hodnoty a kapitál. Niekto môže oponovať, že ale takých ľudí mi je ľúto, ide iba za peniazmi. A ja sa pýtam, no a čo? Čo v prípade, že niekoho fascinuje a žije iba pre futbal. Tiež to niekomu môže prísť ľúto, ale s vysokou pravdepodobnosťou ho za to nikto nebude extra zdaňovať.

Už teraz si občan platí všetky verejné služby. Priznajme si to

Mojou odpoveďou bolo, že pri rovnakých percentách boháč v absolútnych číslach odvedie viac. Inými slovami za tým vidím – progresívnou daňou trestajme úspešných, ktorí sú tam, kde sú, aj vďaka motivácii z kumulovania majetku. A vyššími daňami im ju zoberieme. OK. Hoci žiadne OK. Ďalší pomýlený argument, že chudák, čo odovzdá 1 euro z 10 dal viac, ako boháč, čo odovzdal z milióna tisíc. Nie. Toto nesedí a nikdy nebude. Tisíc je viac ako jedna. A aby to dávalo aj matematický zmysel, pri rovnakej 10% sadzbe z prípadu chudáka, boháč dal 100 tisíc.

Za moje tvrdenie, že dane sú krádež, som dostal láskavé odporúčanie nevyužívať diaľnice, nemocnice, školy atď. Sranda je v tom, že presne tak to aj chcem. Keď nevyužívam diaľnicu, nechcem ju platiť, tak ako napríklad všetci tí, čo nejazdia autom. Tu sa prvýkrát začala strácať trpezlivosť pána docenta. Pretože som vraj mimo reality, keď si myslím, že drvivá väčšina ľudí si dokáže platiť verejné služby zo svojho. Ha! A teraz pozor! Ja dokonca viem, že si dokážu a už teraz si platia viac, pretože na tie verejné služby sa aj tak skladáme všetci a ešte si k tomu platíme aj úradníkov a celý štátny aparát, ktorý to riadi. A tu prichádza záver, teda prvej časti, kedy som sa ešte stále a márne snažil prísť na to, čo je motív. Diskusiu som ukončil poďakovaním za to, že si mám doštudovať základy ekonomiky, lebo tieto triviálne veci mi predsa nebude vysvetľovať.

Druhé dejstvo

Nedalo mi pokoj ohľadom teórii, ktoré mi ani neboli predostreté. A keďže pán docent kandidoval do parlamentu ako číslo 1 za stranu Socialisti.sk, konfrontoval som neochotu obhájiť jeho ekonomický model s programom strany. A tu po omáčkach konečne niečo skutočné. Socialisti vo všeobecnosti nemajú jasno, odkiaľ a ako sa peniaze berú. To ich ani veľmi nezaujíma, pretože nikdy im nejde o ich vlastné peniaze, aspoň čo sa rozdávania týka. Ako príklad rozoberiem niektoré body programu.

Jeden z nich zo sekcie „Bohatým vyššie dane, pracujúcim vyššie platy,..“, konkrétne bod č. 2 znie: „Zvýšenie dane na 75% na všetky príjmy nad milión eur ročne. Kto sa dočítal až sem a zastavil sa mu práve dych, uvediem fikciu (?) na odľahčenie, ako asi k tomu pri víne v centrále Socialisti.sk prišli.

Dialóg:
„Bohatým brať, bohatým brať . . . „
„Dajme že 50% daň, ha ha ha!“
„Alebo rovno 100!“ – hurónsky smiech
„Haha, dobré, ale tak dajme tam 75% z príjmu, také že nad milión ročne.“
„FANTASTICKÉ!“

A tu pán Chmelár vám chcem niečo povedať z praxe. Firma funguje s hrubým ziskom pred zdanením a odpismi na úrovni 15 – 20% z obratu. Z toho teraz zaplatí 21%, po vašom by mali 75%. Ako potom, prosím vás, chcete zaručiť zamestnancom vyššie platy? Tie predsa dáva zamestnávateľ zo svojho. Takže ako, dvakrát doňho? Najprv nechaj zamestnancom viac a potom z toho, čo ti zostalo, nechaj 3,57krát viac (nárast o 257%) pre štát, ako doteraz. Asi cítite, že to nevychádza.

Síce ono by to na papieri, tak ako vám, vyšlo, keby dvíhal markantne predajné ceny. Ale to na EU trhu nemá šancu prežiť. A ešte iná vec, čo by sa z praxe stalo. Začalo by sa optimalizovať a tí, ktorí majú čo i len najmenšiu šancu sa vmestiť pod milión, to tak spravia. A tí, čo to nedajú, sa v rámci voľného trhu v EU, ktorú aj v programe obhajujete, môžu odsťahovať k susedom. Zrušia slovenské firmy a podľa vašej teórie ste mali na daniach vybrať viac, ale nevyberiete ani to, čo pred tým, keby ste do toho nesiahali.

Minimálka 800€ a štyri dni v týždni v práci

Ešte k minimálnej mzde 800€. Tu je jasné, že neviete o čom je reč. Vy si to v programe predstavujete tak, že nadiktujete zamestnávateľovi, aby menej ako 800€ nesmel zaplatiť za akúkoľvek prácu. OK, keď si ten človek chce na to zarobiť, musí vytvoriť hodnotu za minimálne 1081,60 € ako cenu práce, aby sa to zamestnávateľovi oplatilo. Lebo ten človek podniká, aby tvoril zisk, nie stratu. A keď človek s minimálkou vyprodukuje menej, ako je náklad na neho, tak sa hľadá iné riešenie, napríklad automatizácia, alebo zrušenie pracovného miesta a nepridelená pracovná náplň sa rozdelí medzi zostávajúcich zamestnancov.

K tomu ešte vezmem z programu do úvahy návrh na štvordňový pracovný týždeň. A zase to nejak nevychádza. Viac práce, pre menej ľudí, počas kratšieho týždňa. Tu by som mohol končiť, ale idem ďalej. Minimálna mzda poškodzuje práve tých najzraniteľnejších. Môžete oponovať, že z minimálky by sa podľa Vás napríklad neplatili odvody ani daň. Super. Zamestnávateľovi ste ušetrili 281,80 eur, ale o túto sumu ste pripravili štát. A z čoho ten štát bude platiť napríklad obnovené železničné a autobusové spojenia, ktoré inak sa zrušili, lebo generovali extra stratu?

Navyše pri vami navrhovanej nulovej DPH na potraviny mi to celé príde ako kapitola z knihy Alica v krajine zázrakov. Na záver si neodpustím ešte jeden bod z programu – platový strop vo firmách. Vy na jednej strane chcete, aby firmy odovzdávali štátu viac na daniach, ale keď sa zamestnanci budú veľmi snažiť, a to až tak, že sa to podarí splniť k spokojnosti všetkých, vrátane majiteľov, tak viac peňazí, ako je vami daný strop, za to nedostanú. Hlava XXII. Ale nemôže byť každý majster vo všetkom. Hoci niektorí si to myslia.

Prosím, odpustite si pripomienky o tom, aby som svoje úvahy šiel propagovať do džungle a vám nechal civilizovanú spoločnosť, ktorej základom je vami obhajovaný štát. Ten štát, ktorý na jednej strane tvrdí, že ľudia sa nedokážu o seba postarať sami a na druhej im hovorí choďte voliť a vyberte toho najlepšieho.

8 malých radostí pre vás

pozrieť všetko

Napíšte komentár

Napíšte hľadané slovo / slová a stlačte ENTER