Ako dokážu riadiť štát, keď nevedia kde sa nachádza a kam ho chceme dostať

Predstavme si, že by manažér veľkej firmy nevedel, aké má skladové zásoby, koľko zarába, kde mu unikajú peniaze, ani kto z jeho zamestnancov vykonáva prácu efektívne. Taký podnik by skôr či neskôr skolaboval – alebo by prežíval len zotrvačnosťou.

Tip redakcie: Domáce spotrebiče so zľavami a dopravou zadarmo

Presne takto však dnes pôsobí riadenie štátu. Politici rozhodujú o miliardách eur, reformách či škrtoch bez toho, aby mali v rukách úplné a aktuálne dáta o skutočnom stave verejných financií, inštitúcií a procesov. Bez komplexného, a v ideálnom prípade následne aj pravidelného, auditu nie je možné robiť kvalifikované rozhodnutia. A bez rozhodnutí postavených na faktoch je štát iba chaotickým správcom – nie efektívnym garantom kvality života.

Je ale audit celého štátu reálne možný?

Áno, technicky je možné takúto veľkú akciu zorganizovať – podobné typy auditov už robili niektoré krajiny či špecifické inštitúcie (napr. po finančných krízach alebo po vojenských konfliktoch). Vyžaduje si to však:

• Silný mandát (politický aj legislatívny),
• Nadstranícku a odborne rešpektovanú autoritu,
• Interdisciplinárne tímy odborníkov (ekonómovia, audítori, procesní analytici, IT experti, verejní manažéri),
• Centralizovaný nástroj na zber a analýzu dát (platforma),
• Transparentnosť a zapojenie verejnosti.

Aby sme mohli štát riadiť efektívne a zodpovedne, potrebujeme vedieť, kde sú slabé miesta, nevyužitý potenciál a kde unikajú verejné zdroje. Práve komplexný audit by priniesol presný obraz o tom, v akom stave sa Slovensko nachádza – z finančného, technologického aj organizačného hľadiska. Získali by sme dáta, ktoré by umožnili nielen identifikovať problémy, ale najmä navrhnúť konkrétne a merateľné riešenia.

Čo by sa auditom zisťovalo

1. Finančný dlh a neefektívnosti

• Reálne výdavky štátu vs. výstupy (napr. náklady na jednu operáciu v štátnej nemocnici vs. v súkromnej),
• Skryté náklady – nevyužívaný majetok, zlý verejný obstarávací systém,Rozpočtové pasce a záväzky.

2. Technologický a infraštruktúrny stav

• Zastaralé systémy (napr. štátne registry, colná správa, eHealth),
• Chýbajúce alebo neprepojené databázy,Manuálne procesy, ktoré brzdia štát.

3. Efektivita zamestnancov a inštitúcií

• Duplicity medzi rezortmi, úradmi a inštitúciami,
• Úlohy, ktoré sú dnes zbytočné alebo by ich mal vykonávať súkromný sektor,
• Vyťaženosť úradníkov – či robia zmysluplnú prácu alebo si „papierujú“ sami medzi sebou.

Získané výsledky auditu by umožnili

• Vyčísliť celkový modernizačný dlh štátu,
• Nastaviť priority a ciele smerovania štátu,
• Vytvoriť záväzný plán s časovým harmonogramom,
• Merateľné ciele a ukazovatele výkonnosti (napr. koľko dní trvá vydanie stavebného povolenia, počet zbytočných úkonov v daňovom systéme).

Každý systém – či už ide o firmu, inštitúciu alebo celý štát – sa prirodzene bráni veľkým zmenám. Súčasný stav, akokoľvek neefektívny, býva pre mnohých politikov aj štátnych zamestnancov pohodlný alebo aspoň predvídateľný.

To platí nielen pre štátnu správu, ale aj pre verejnosť, ktorá môže vnímať audit ako ohrozenie svojich istôt, najmä ak sa otvorene začne hovoriť o zmenách, zefektívňovaní alebo rušení niektorých pozícií či agiend.

Práve preto je mimoriadne dôležité, kto audit vykonáva – nesprávne zvolený „auditor“, napríklad subjekt s politickými väzbami alebo bez dostatočnej odbornej autority, môže výsledky účelovo upraviť, skresliť alebo zjemniť. Namiesto skutočného obrazu by sme tak dostali len ďalší marketingový dokument.

Aby mal audit zmysel, musí byť nezávislý, transparentný a odborne garantovaný, inak sa z neho stane len zámienka na kozmetické úpravy bez reálneho dopadu.

Hlavné prekážky

1. Politický odpor – audit by mohol odkryť nekompetentnosť alebo korupciu.
2. Chýbajúca dátová infraštruktúra – v mnohých prípadoch by neexistovali kvalitné zdroje dát a tie by sa museli vytvoriť ručne.
3. Veľký rozsah a cena – projekt tohto typu by si vyžadoval financovanie, možno aj z fondov EÚ.
4. Ochrana status quo – niektorým úradom/zamestnancom by audit zrušil pracovné miesta či kompetencie.

Moja vízia: minimalistický štát

Dôvod, prečo sa zamýšľam nad kompletným auditom, je pripraviť pôdu a dáta pre štát ako službu pre zdravie, bezpečnosť, legislatívu, energetiku a financie. To zodpovedá modelu tzv. „štátu ako platformy“ (model, ktorý presadzuje napr. Estónsko).

Pre všetky ostatné oblasti života občana (doprava a infrašturktúra, školstvo, šport, kultúra, podnikanie, či dokonca služby občanom) by štát mal len vytvárať vhodné legislatívne prostredie a podporovať jednotlivcov a subjekty, ktoré sa daným oblastiam venujú. Do týchto oblastí by štát nemal priamo vstupovať zriaďovaním, financovaním a prevádzkovaním subjektov.

Kam by otvorenie diskusie na túto tému podľa vás dospelo? Bola by to plodná diskusia smerujúca k modernejšiemu štátu alebo by prevážili emócie, názorová nevraživosť a zámer na zmenu by vyšumel do stratena?

Ilustračná foto: Dennis G. Jarvis – Slovakia-03059 – National Council, CC BY-SA 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=66953949