Samosprávy vykázali v roku 2023 prebytok viac ako 580 mil. eur

Napriek tomu, že samosprávy fungovali v roku 2023 v dozvukoch koronakrízy, v zložitých ekonomických podmienkach rastu inflácie, cien energií a dosahov vojny na Ukrajine, z analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau vyplýva, že súhrnne hospodárili lepšie ako v roku 2022. Po započítaní príjmových a výdavkových finančných operácií dosiahli účtovný prebytok vo výške 580,621 mil. eur, ktorý oproti 462,658 mil. eur v roku 2022 vzrástol o 25,5 %.

Príjmy

Celkovo 5 113 analyzovaných subjektov, z toho miest (140), mestských častí Bratislavy a Košíc (39), obcí (2 750) a nimi zriadených rozpočtových organizácií (2 184) hospodárilo v roku 2023 s príjmami viac ako 8,153 miliardy eur, čo je nárast oproti roku 2022 o takmer 20 %. Polepšili si všetky kraje. Z geografického pohľadu najviac vzrástli v Bratislavskom kraji (o 28,4 %) a v Hlavnom meste Bratislava (o 25 %). Naopak, najmenší nárast bol v Meste Košice (o 10,4 %) a v obciach Žilinského kraja (o 12,7 %).

Tip redakcie: Jednoduchý a rýchly spôsob nákupu Bitcoinu a iných kryptomien

V prepočte na jedného obyvateľa získali samosprávy 1 500 eur celkových príjmov za rok 2023.

Z celkového objemu príjmov tvorili najväčší podiel bežné príjmy (79,3 %), čiže podielové dane, miestne dane a rôzne poplatky, nedaňové príjmy a bežné transfery. Nasledovali príjmové finančné operácie (10,7 %) a kapitálové príjmy (10 %).

Objem podielových daní síce medziročne stúpol o 7 % na 2,674 miliardy eur, ale aj tak nepostačoval na financovanie všetkých kompetencií samospráv. „Jedným z dôvodov bolo zavedenie daňového bonusu na dieťa, ktorého výška v roku 2023 ešte vzrástla, pričom podiel 70 % z výnosov dane z príjmov fyzických osôb zostal na rovnakej úrovni,“ upozorňuje hlavná analytička CRIF Jana Marková. Najväčší skok, z takmer 196 miliónov na viac ako 222 miliónov eur, t. j. o viac ako 13 %, zaznamenalo Hlavné mesto Bratislava. Najmenší nárast podielových daní o necelých 5 % mali samosprávy Banskobystrického kraja.

Daň z nehnuteľností

Mnohé obce zareagovali na zložitú ekonomickú situáciu zvyšovaním sadzby dane z nehnuteľnosti, celkovo vybrali 496,6 mil. eur, čo je o 8,7 % viac ako v roku 2022. Najviac zinkasoval Bratislavský kraj (77,1 mil. eur) bez započítania Hlavného mesta Bratislava (48,4 mil. eur), nasledoval Nitriansky kraj (63,5 mil. eur), ktorý medziročne predbehol Trnavský kraj (62,9 mil. eur). Najmenej prostriedkov získal Košický kraj (23,7 mil. eur) bez započítania Mesta Košice (39,8 mil. eur).

V štruktúre dane z nehnuteľnosti dominovala na prvom mieste daň zo stavieb v objeme 344,2 mil. eur. Z krajov najviac získal Bratislavský kraj (55,7 mil. eur), najmenej Košický kraj (13,6 mil. eur). Druhou v poradí bola daň z pozemkov v celkovom objeme takmer 111,2 mil. eur, kde dominoval vďaka automobilkám či priemyselným fabrikám Nitriansky kraj (23,5 mil. eur), nasledovaný Trnavským krajom (19,2 mil. eur).

Výdavky

Celkové výdavky analyzovaných samospráv a nimi zriadených rozpočtových organizácií sa medziročne zvýšili o viac ako 19 % na takmer 7,573 miliardy eur.

V prepočte na jedného obyvateľa vynaložili samosprávy takmer 1 400 eur celkových výdavkov za rok 2023.

Z celkového objemu výdavkov najväčší podiel tvorili bežné výdavky (78,5 %), ktoré zahŕňajú platy, mzdy, úhrady poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, poistné, tovary a služby, napr. úhrady za energie, materiály, dopravu či rôzne opravy, nájomné. Bežné výdavky stúpli medziročne o 14,7 % na 5,944 miliardy eur, tempo ich rastu bolo ale o takmer 4,4 % pomalšie v porovnaní s tempom rastu celkových výdavkov.

Viac ako 18 % z celkového objemu výdavkov tvorili kapitálové výdavky, čo sú napríklad prostriedky na výstavbu, rekonštrukciu alebo kúpu budov. Finančné výdavky, najmä splácanie dlhov, predstavovali 3,4 %. Majú síce najnižší podiel na celkových výdavkoch, ale ich objem medziročne vzrástol až o 27,5 % na 259,7 milióna eur.

Objem aj podiel celkových výdavkov sú v jednotlivých krajoch rôzne, v štatistikách v oboch porovnávaných rokoch však výrazne vedú samosprávy z Prešovského kraja.

iRating a 219 áčkových samospráv

Výsledky vybraných ukazovateľov hospodárenia samospráv odrážajú ich finančné zdravie a schopnosť splácať záväzky, najmä bankové úvery. Záverom ich porovnania so všetkými obcami je hodnotenie prostredníctvom jedného ukazovateľa, a tým je iRating spoločnosti CRIF. V roku 2023 dosiahlo najlepšie ratingové ohodnotenie „A“ 219 samospráv z celkovo posudzovaných 2 839 obcí a miest. Ratingové stupne „A“ až „C+“ dosiahlo 2 594 municipalít (viac ako 91%), čo znamená, že ešte môžu získavať úvery. Niektoré banky pri úverovaní totiž berú do úvahy práve hodnotenie iRating od CRIF.

„Hospodárenie v roku 2023 aj 2022 negatívne ovplyvnili viaceré objektívne okolnosti, ako dopady pandémie, vojna na Ukrajine, rast inflácie, rast cien energií nebol kompenzovaný ani napriek štátnym kompenzáciám, zvýšenie cien tovarov, služieb, daňového bonusu, platov i nárast ďalších povinností samospráv, napr. pri separácií odpadu. Finančné krytie nebolo zo strany štátu dostatočné, na čo opakovane samosprávy upozorňovali, a chýbajúce financie kompenzovali čerpaním úverov,“ hodnotí Jana Marková.

Kompletnú Analýzu hospodárenia obcí v roku 2023 v porovnaní s rokom 2022 nájdete na tomto odkaze.