PETER GABRIEL a jeho I/O

Iné hudobné myslenie, iná predstava o možnostiach ponúkať zvukové vnemy, iná predstavivosť o tvorbe popových a rockových kompozícií. A to všetko  priamo závislé od tvorivého prístupu jedného z najvplyvnejších, najoriginálnejších skladateľov a muzikantov dnešnej doby, Petra Gabriela.

Tip redakcie: Disky a pneumatiky na leto a zimu dodané na ďalší deň

„V mojej hudbe sa stretávajú skoro vždy, zdanlivé protiklady“, raz povedal, opäť nič nevysvetľujúci ironický génius na otázku svojho prístupu ku komponovaniu. Našťastie, priaznivci nepotrebujú nič vysvetľovať a majú vždy radosť z každého jeho nového počinu. Mnohovrstevnosť, nejednoznačnosť a prekvapujúce kontrasty ostatne vždy charakterizovali snáď všetko, čo kedy vypustil do sveta. Človek renesancie, tento prívlastok si plne zaslúži, lebo naozaj sa rýpe do kopy rôznych odborov, objavujúci pre západný svet čaro World music a experimentom sa nevyhýbal už počas pôsobenia v Genesis. Po prevzatých témach na doske Scratch My Back a orchestrácie vlastných starších skladieb na albume New Blood, ktoré sa tvárili ako odvážnejšia a dynamickejšia extenzia jeho tvorby, tak I/O je krokom do ďalšieho levelu symbiózy umeleckého popu, sofistikovaného rocku a organických balád s niekoľkými prekvapeniami, ktoré mnohých milo zaskočia.

Výsledkom je zaujímavá, eklektická kolekcia, ktorá v podobe hudobného opusu dokonalo vyjadruje vnútorné prežitky dnešného komplikovaného jedinca v jeho prešpekulovanom svete. Výrazové prostriedky, založené bez viditeľného a výrazného rytmu, ale na prekrásnych melódiách, zámerných orchestrálnych aranžmánoch, alebo minimalistických štruktúrach vytvárajú v celkovom kontexte neuveriteľne konzistentný monolit, ktorý je vystavaný z protichodných hudobných tém a charakteristického teatrálneho vokálu. Gabriel už dávno opustil tradičné pesničkové prostredie a zamieril do akejsi artificiálnej komorno-symfonickej výpovede, pri ktorej nezáleží na tom, čo umelec hovorí, ale ako to hovorí. Väčšinou nezneužíva svoju mimoriadnu predstavivosť a fantáziu, nevedie skladby do efektnej exhibície, ale jemne pracuje s náladami a dáva si záležať na každom detaile. Skladby sú v kľudných tempách, ale nie uťahané, ba naopak v každom momente je všetko na tom správnom mieste. Svojím hlasom nádherne modeluje jednotlivé frázy a s neuveriteľnou ľahkosťou zvláda aj tie najnáročnejšie pasáže. Pre aranžmány vytvoril predlohu v podobe modernej grafiky a nie klasického notového zápisu a najdôležitejším parametrom je súborné prijatie celkovej predstavy, než hranie jednotlivých tónov a akordov.

Obohatil svoj nenapodobiteľný štýl a skúma ďalšie možnosti svojej expanzie do progrockového teritória. Dlhoročných fans opus neprekvapí ale pre nového receptora to bude náročnejší oriešok. Jeho charakteristický vokál je trademark a jeho bezproblémové lietanie nad pochmúrnym inštrumentálnym príkrovom s farebnou ľahkosťou je naozaj potešenie. Melanchóliu rozvinul do nepredstaviteľnej podoby a už úvodná Panopticom ju pomaly buduje svojim ťažkým rytmom, ktorý kontroluje samotný názov albumu a stanovuje inštrumentálny „muster“ pre lyrické výlevy, ktoré sa prišuchtajú k fanúšikovi v ďalších krehotinkách. Už druhá The Court je prepracovaný kúsok, z ktorého vznikol klasický progrocký klenot a nesie všetky znaky gabrielovskej tvorby, veď album vznikal presne dvadsaťsedem rokov a osem mesiacov, teda od nahrávania albumu Up. Ďalšie skladbičky, ako Playing For Time, či Four Kinds of Horses, sú malé skvosty i keď tá melancholická pomalá atmosféra je len ojedinele prerušená agresívnejším riffom či rýchlejšími rytmami. A to je jediná vada tohto opusu alebo možno je to jeho veľké plus, samozrejme podľa uhlu pohľadu. Desivo eklektickú ponuku dáva titulná, miniatúrna etuda I/O, kde sa progrock stretáva s akýmsi artovým popom, šmrcnutým syntetickými osemdesiatkami. Konštrukčne a z inej hudobnej palety pôsobí elektro rocková Road to Joy a potom sa do mozgových závitov zavŕta neskutočne prekrásna rocková nežnôstka So Much s peknými akustickými klavírnymi tónmi, vytvárajúce príjemný malátny dojem a upokojujúci dôsledok. Podobne pôsobia na človeka aj collinsovsky znejúca Olive Tree a írska krehotinka Love Can Heal v duchu tvorby Clannad. Svieže reťazce hudobných tónov sublimujú do seba aj tvorbu klasických skladateľov, ktoré prinášajú do skladieb pridanú hĺbku a cit ku aranžmánom ako sa ukazuje v krásnom, symfonickom epose And Still. Interpretácia týchto periel si vyžaduje majstrovstvo každého zúčastneného jedinca, pretože drobné chybičky by nemali existovať, ak hudobná výpoveď stojí na iných základoch, tak ako to je aj v tomto prípade. Záverom dosky sa hrdo nesie dlhší atmosférický kúsok Live and Let Live s nádherným úvodom klavíra a vokálu, ktorý sa nežne prehupne do mohutnejšej orchestrácie podporenej africkým gospelovým zborom a s následným fadeoutom. Absolútne dokonalý a nádherný záver. Sedem minút nabitých precitlivených orchestrálnych tém s klávesmi a skvelým dojemným vokálom, kde sa naplno predstavuje genialita Petra Gabriela. Naozaj vzrušujúce.

Nielen, že svoje autorské albumy šperkuje do posledného detailu, ale v nich ukazuje svoju, vysoko tvorivú osobnosť, ktorá nič nenecháva na náhodu. Spolu s Rogerom Watersom patrí do skupiny chronických individualistov, využívajúcich moderné technológie, ale aj staré hudobné postupy na dosiahnutie svojich intelektuálnych predstáv o populárnej hudbe. Elegantne mieša rock, inteligentný pop, etnické hudobné vplyvy a čokoľvek, čo môže využiť k podpore svojich myšlienkových podobenstiev. Používa rovnakú mieru dôležitosti jak pre intelekt tak pre intuíciu.

Je to naozaj neuveriteľné, ako sa Gabrielovi podarilo vytvoriť tak kvalifikovane usporiadanú a dobre vyváženú zbierku skladieb, ktoré plynú do človeka ako náladová záležitosť v čisto umeleckej podobe.

Základné informácie o albume

Vydavateľstvo: Republic
Pôvod: Veľká Británia
Žáner: artpop/artrock
Dátum vydania: 1. december 2023
Minutáž: 68 min 09 sek

Skladby:

1. Panopticom
2. Playing For Time
3. The Court
4. Four Kinds Of Horses
5. i/o
6. Love Can Heal
7. Road To Joy
8. So Much
9. Olive Tree
10. This Is Home
11. And Still
12. Live And Let Live

Zostava:

Peter Gabriel – vokál, klávesy, piano, syntetizátory, programovanie, perkusie
Tony Levin – basgitara
David Rhodes – gitary
Manu Katché – bicie
Brian Eno – programming, syntetizátory
Ged Lynch – perkusie
Tom Cawley – piano
Melanie Gabriel – vokály
Angie Pollock – syntetizátory

Hodnotenie: 9,5/10