Kráľovský nástroj bez elektroniky a s výborným zvukom (2.časť)

Spojenie niekoľkých rôzne znejúcich píšťal so zdrojom stáleho vzduchu bolo známe už v staroveku. Dlhodobý vývoj v stredoveku a renesancii rozšíril technický a zvukový základ nástroja a vytvoril predpoklady umeleckej hry. Vrcholu dosiahol organ nesporne v baroku, kde vznikla vyrovnaná technická hra a predovšetkým bolo logicky roztriedené bohatstvo tohto kráľovského nástroja.

Tip redakcie: Mobilné telefóny, smart hodinky, tablety a príslušenstvo za akciové ceny.

Už letmým pohľadom na organ upúta pozornosť často veľmi bohato umelecky riešený prospekt, zabudovaný do čela organovej skrine, a hrací stôl, od ktorého organista nástroj ovláda. Ostatné časti sú schované za organovou skriňou. Uprostred hracieho stola sú umiestnené klaviatúry pre ruky nazývané manuály a klaviatúra pre nožné ovládanie tzv. pedál. Moderné hracie stoly majú naviac šľapky k ovládaniu žalúzií, crescendový valec a ďalšie pomocné zariadenia.

Za už spomínanou organovou skriňou sa naspodu nachádzajú najprv mechy, od ktorých vedú vzduchovody slúžiace na prívod stlačeného vzduchu k ďalším zariadeniam. Nad mechmi sa nachádza obdĺžniková skriňa – vzdušnica. V nej sa sústreďuje vzduch od mechov a okrem toho mechanické súčasti ako tiahla, trubičky alebo káble od hracieho stolu. Tomuto spojeniu vzdušnice a hracieho stola pomocou týchto prvkov hovoríme traktúra. Pomocou nej sa prenáša impulz vytvorený stlačením klávesy na ventil vzdušnice, ktorý otvára a zatvára prívod vzduchu do jednotlivej píšťaly.

Na kabinete vzdušnice sa nachádzajú samotné píšťaly. Sú rôzne veľké, majú rozmanité tvary a sú vyrobené z rôznych materiálov, zaručujúcich veľké zvukové bohatstvo nástroja. Pretože každá píšťala vydáva len jeden tón, je pre manuál, ktorý má napríklad C – G3, čo znamená 56 kláves, treba mať aj 56 píšťal zoradených chromaticky od najhlbších tónov k najvyšším. Radu píšťal rovnakej sily, farby a charakteru zvuku hovoríme register. Každý organ má registrov hneď niekoľko. Ich vzájomná kombinácia dovoľuje interpretovať hudobné diela v odpovedajúcej zvukovej farbe, sile a intenciách skladateľa, čomu sa hovorí registrácia.

Organ je vlastne klávesovým dychovým nástrojom, ktorého píšťaly rozoznieva stlačený vzduch. Na rozdiel od ostatných dychových nástrojov musí byť však v organe pre každý tón zvláštna píšťala. Typickou vlastnosťou organového zvuku je jeho nemennosť. Znejúca píšťala si zachováva trvale svoju farbu zvuku. Zmena zvuku je možná len zmenou registrov alebo manuálov. Zmenou zvukovej farby dochádza samozrejme taktiež ku zmene sily zvuku. Určité dynamické ovplyvnenie umožňujú žalúzie. Zložitý komplex organu ako takého vyžaduje od organistu nielen perfektnú remeselnú prácu, ale aj obsiahle znalosti akusticko-fyzikálnych základov nástroja, prejavujúce sa v menzuračnom a intonačnom umení. Nemalé nároky kladie na staviteľov organov aj ich samotná zvuková výstavba – dispozícia, ktorú je treba riešiť u každého nástroja individuálne s ohľadom na akustiku daného priestoru.

Vráťme sa ešte trochu do histórie, tentoraz v rámci Európy. Roku 757 predal byzantský posol franskému kráľovi Pipinovi Krátkemu mimo iných aj krásny organ. Európa sa tak zoznámila s novým nástrojom, ktorý kultivovala až do dnešných dní.

S rozvojom raného viachlasu – ars antiqua – prenikli do organového organizmu paralelné kvintové rady, často zdvojované ďalšími kvintami a oktávami. Ranné gotické „mixturové“ nástroje ešte nemali možnosť zvukovej diferenciácie. Nové umenie – ars nova – prinieslo okrem umeleckejšej kompozičnej práce aj snahu o viacfarebnosť, taktiež rozšírenie tónového rozsahu. Rovnaký priemer píšťal bol nahradený menzuračným princípom, založeným na postupnom zužovaní ich prierezu.

Už v gotike rozlišovali tri typy organových strojov: veľký neprenosný pozitív, menší prenosný portatív a regálový nástroj osadený jazykovým registrom. Počas 13. až 15. storočia rozvoj a vynálezy dali organom podobu, akú majú dodnes. Vynález hriadeľovej dosky spôsobil zväčšenie tónového rozsahu tak, že píšťalový ventil nebol nad klávesom, ale vždy na jednej strane od hráča. Princíp viacmanuálovosti, charakteristický pre organy, rozvinul k dokonalosti až barok.

Koncom 14. storočia boli zaznamenané prvé primitívne konštrukcie pedálu bez samostatných píšťal, privesené len na najhlbšie píšťaly hlavného stroja. Vlastnú vzdušnicu a píšťaly dostal organ až v Anglii omnoho neskôr. Už vtedy mal tak basové hlasy, ale aj registre vyšších polôh, určené pre hru cantus firmus. Basovú funkciu preberal často hlavný stroj, ktorý bol vybavený k tomu 16´ registrami.

Asi najväčším pokrokom, umožňujúcim individuálne použitie píšťalových radov, registrov, bol vynález vzdušnice s tónovou kancelou. Toto zariadenie viedlo k postupnému rozvoju registračného umenia a jej princíp vydržal až do konca 19. storočia, keď bol zatlačený vzdušnicami s registrovými kancelami.

Ďalšou a nie bezvýznamnou súčasťou vývoja bolo uzavretie píšťalových strojov do organovej skrine a vznik prospektu. Oboje prispievajú nielen k ochrane vnútorných častí organu, ale slúžia k dokonalému smerovaniu a rozvinutiu zvuku do priestoru.

V súvislosti s technickými vynálezmi a osamostatnením píšťalových radov došlo k rozmnoženiu zvukových charakterov a rozšíreniu farebného bohatstva nástroja. Organová flauta – vox principalis – sa po osamostatnení a oddelení od jednotlivých píšťalových radov zo starého Blockwerku rozvíjala dvomi smermi. Prvý viedol k úzkej flaute severu – nemeckému principálu – s neutrálnym charakterom a nízkym výrezom. Druhý smer bol domovom na juhu a reprezentuje ho taliansky principál s plným, nosným guľatým zvukom. Paralelne s týmto vývojom vznikali duté flauty, sykavé flauty, nočné rohy a aj úplne nové zvukové farby jazykových registrov zo skupín trompet a regálov.

Úplný rozklad gotického zvukového organizmu dovŕšilo individualisticky zamerané renesančné myslenie. V jednotlivých kultúrnych oblastiach sa vytvorili národné školy s veľmi vyhraneným charakterom. Rozdiely sú tým väčšie, čím je štát zemepisne izolovanejší. Štýlové elementy sa vyhrocujú najviac v Taliansku, Španielsku a Anglii. Severne od Alp boli styky medzi národmi ľahšie a vývoj jednotnejší.