IHSAHN s rovnomenným albumom – recenzia

Keď si chce len tak niekto zaobcovať s naozaj skvelým extrémnym metalom progresívneho strihu najprv by mal prísť do styku s jeho derivátmi! To nie je príkaz ale doporučenie, lebo by sa mohlo stať že daný jedinec by samým prekvapením dostal srdcovú slabosť.

Tip redakcie: Jednoduchý a rýchly spôsob nákupu Bitcoinu

Konečne zase niekto vskutku dostatočne originálnou a pútavou formou s úplne fenomenálnym prístupom aj tým najnáročnejším metalovým konzumentom polopatisticky znovu vysvetľuje, čo znamená  progresia v extrémnom prevedení, bez toho aby ponúkala kopu disharmonického hnoja na množstve minimalistických pasáží s úplne nepočúvateľným sonickým bordelom a následne ju obalila do omáčky kvázi muzikantského experimentu, ktorý ani vyžraný a apatický headbanger v žiadnom prípade nedokáže stráviť. Takže už rána sú kľudné, falus stojí ako má a underground dostáva toľko očakávanú progresívnu injekciu, ktorú aj ten najzaostalejší a demenciou postihnutý metlák bez problémov chápe a dokonca sa pri nej aj vynikajúco baví. Jedine odporne nastajlovaný pseudointelektuál či bradatý startupista, ktorým to v podstate ani nie je určené, žiadajú o barličku vysvetlenia a manuálu ako to mozog má spracovať. Avšak Ihsahn, vlastným menom Vegard Sverre Tveitan takýchto pošahancov posiela v rámci európskej podpory pre debilitu do pipidufky na pastvu a vnímavým konzumentom ponúka moderný progresívny opus plný odkazov na blackmetalové korene, orchestrálno-experimentálnu neďalekú minulosť, ale aj prísľubov do blízkej budúcnosti.

Netreba sa vôbec v tom rýpať a už vôbec nie s patologickou posadnutosťou poukazovať na pomyslené priesečníky medzi progresiou, experimentom a bežným načernalým metalom. Potom sa môže stať, že človek vidí viac, akoby chcel vidieť a cíti, čo by nemal cítiť. Tak treba aj pristupovať k novému albumu, ktorý netreba príliš rozpitvávať ale sa mu bez okolkov oddať ako škaredá prostitútka za vydreté kilo. Ihsahn textovo oprášil klasické archetypy do nejasného konceptu, ale hudobne zabŕdol hlboko do svojej „dovednosti“ a cez množstvo narážok na filmovú atmosferičnosť ponúka prekvapivú kopu tvrdosti, dôvernej agresie a orchestrálne načančaných (v tom najlepšom slova zmysle) kompozícií v dvoch verziách, z ktorých tá druhá je sprievodná a čisto symfonická.

Veď už úvodná The Promethean Spark, po filmovo-symfonickom intre Cervus Venator (v preklade Lovec jeleňov) ponúka komplexný progmetal s načernalým emperorským vokálom a čistými chorálmi v refrénoch. A tie inštrumentálne pasáže… sú skvostné a dokonalo k nim ladí aj akási dramatická medzihra čo navodzuje pocit temného soundtracku, či posledných vecičiek od Emperor. Po celú dobu zaznievajú v pozadí hammondky a dychy so slákymi a výstavba kompozície pripomína starý dobrý progrock siedmej dekády a náladou symfoblackerov. Vyvoláva duchov dôb minulých a pretavuje ich do skutočného príbehu i keď silne presiaknutého nostalgiou. Ihsahn je jednoducho muzikant krížený s bohom, ktorý neuveriteľne balancuje na hrane dokonalosti o čom svedčí aj ďalšia Pilgrimage To Oblivion začínajúca ako krutá rýchla čiernota, v ďalšej fáze preklopená do atmosférického blacku s progresívnymi pasážami a následne obohatená skoro až symfonické aranžmány s tremolovými riffmi. Inú rozkoš ponúka tretia Twice Born. Tam reálne i hudobne odporný Ihsahn s fungl novým mozgom a mentálnym vekom staršieho pána freudovsky objavuje svoju mužnosť, pričom na všetky strany ventiluje čiernobiele parožie, bohorovný talent a muzikantskú vyspelosť v temnom symfonickom svete, snímaného blackmetalovou šošovkou. Začína vznešeným maestosom, že jeden má okamžite kompulzívnu chuť rozšliapať gebuľu nejakému uhrovitému liberálnemu pózerskému panicovi s mastnými vlasmi a Schopenhauerom pod pazuchou. V ďalšej A Taste Of The Ambrosia vypustil svoje soundtrackové ambície a uhrančivé obrazy v pomalšom tempe sú doplnené aj vcelku zábavnými, zadoomanými miestami a až dekadentne klišéovitým príbehom, ktorý sa viac menej objavil len v predchádzajúcej kompozícií.

Krátke orchestrálne interlúdium Anima Extraneae s dominanciou klavírnych tónov, pri ktorom sa hociktorá metalová panna aj dvakrát funivo vyprstuje skvelo ukončuje prvú polovicu opusu a Ihsahn tasí plnotučnú Blood Trails To Love, absolútny vrchol tejto kolekcie, ktorá začína úplne netradične so šepkaným deklamovaným vokálom a zaujímavým patternom škopkov, ktorý nie a nie sa rozbehnúť. Následne to prechádza do prekrásnej čistej melódie vypätého refrénu až človeku z tejto beštiálne ohavnej progresie zase dve hodiny zdesene zaliezli guľky do brušnej dutiny. Zaujímavá skladbička, ktorá ukazuje fakt že umelecké cítenie a vyznenie nemusí narušiť vyslovene metalový potenciál. Nakoniec všetky skladby majú ten priateľský potenciál, čo aj potvrdzuje história, v ktorej progresívny umelci sa často infiltrujú do mainstreamových rebríčkov. Rozkošou je vnem takej Hubris And Blue Devils, ktorej základ tvorí vzdušná riffáž a hutné komplikované spodky. Žiadne silikóny ale poctivé naturálne štvorky, kua… Ospalé a pochmúrne melódie v The Distance Between Us a jemne apatické záverečné outro Sonata Profana hádžu do bezútešnej načernalej jamy a navádzajú myseľ na fenomenálnu deväťminútovú prog-black-symfóniu At The Heart Of All Things Broken, ktorá je jednoducho poprdeli skvelá, pekne vystavaná a gradujúca, predurčená byť na úplnom konci tohto hudobného vyvrcholenia, kde headbanger na miesto výstreku ejakulátu, gúľa okolo seba nechápajúcimi buľvami a trasúcimi končatinami si utiera spotené čelo ukryté pod mastným kučeravým három.

Tento opus je už ôsmym úžasným zárezom Ihsahna ako sólistu a ukrýva v sebe jedny z najväčších peciek, najsmelších riffov a najlepších melódií, ktoré ukazujú, že je v súčasnej dobe jedným z najväčších alchymistov metalu, ktorí čo ho sa dotknú mení sa v zlato.

Základné informácie o albume

Vydavateľstvo: Candlelight Records/Universal
Pôvod: Nórsko
Žáner: Extrémny progresívny metal
Dátum vydania: 16. február 2024
Minutáž: 48 min 40 sek

Skladby

1. Cervus Venator 1:19
2. The Promethean Spark 4:52
3. Pilgrimage To Oblivion 4:21
4. Twice Born 3:37
5. A Taste Of The Ambrosia 4:23
6. Anima Extraneae 1:40
7. Blood Trails To Love 5:06
8. Hubris And Blue Devils 7:54
9. The Distance Between Us 4:31
10. At The Heart Of All Things Broken 9:14
11. Sonata Profana 1:44

Zostava

Ihsahn – vokál, gitara, basgitara, klávesy, produkcia
Tobias Ørnes Andersen – bicie
Chris Baum – husle
Tobias Solbakk, Angell S.Tveitan – perkusie

Hodnotenie: 8,5 / 10