Hudobná tapeta sv. Valentína

„Tajomstvá lásky sú skryté v duši lane, lež telo je tou knihou, kde lásku prejaviť sa učí.“

Pre navodenie atmosféry blížiaceho sa Valentínskeho dňa, boli použité dva verše Johna Donneho z básne Extáza a veľmi jasne vyjadrujú, že všetko to telesné a duševné je vskutku neoddeliteľné. Človek sa zaujíma o lásku odvtedy, čo píše ľudstvo svoju históriu. A dá sa povedať, že vo všetkých etapách kultúrno-spoločenského vývoja hrala hudba významnú rolu pri získavaní priazne a hlbokých citov osoby opačného pohlavia. Za slovo „láska“ vďačíme Afrodite, gréckej bohyni zmyslenej lásky a krásy, ktorá sa nahá vynorila z morskej peny pri ostrove Cyprus. My sa však pozrieme ešte na osobu sv.Valentína, ktorého sviatok je pomerne rozšírený a je známe len to, že mu bol v 4. storočí v Ríme na Via Flaminia zasvätený kostol. Legenda, ktorá sa viaže k jeho osobe, hovorí že žil v Ríme v 3. storočí a napriek zákazu cisára Claudia II. tajne sobášil mladých zaľúbených vojakov. Za čo bol po odhalení potrestaný smrťou. Iná legenda tvrdí, že bol potrestaný za pomoc kresťanom pri úteku z rímskych väzníc, kde boli mučení pre svoju vieru. No a podľa ďalšej legendy bol Valentín vlastne prvý odosielateľ valentínskeho pozdravu – ľúbostného listu, ktorý poslal z väzenia istému mladému dievčaťu, ktoré vraj bolo dcérou jeho žalárnika. Najstaršia zachovaná valentínska pohľadnica bola poslaná v roku 1415 vojvodom Orleánskym jeho žene z väzenia v londýnskom Toweri.

Staručičký jazz je a bol vždy opradený tajuplnou atmosférou, v ktorej sa spája interpretačná náročnosť s benevolentnou konzumáciou, pričom sa verilo, že človek tak získa pohodu a silu. Janis Siegel, deväťkrát víťazka a sedemkrát nominácia Grammy, v minulosti výrazná členka súboru Manhattan Transfer. Jej album I Wish You Love je v duchu klasického akustického jazzu, v obligátnom triu, piano, basa, bicie, doplneného, od skladby k skladbe, rôznymi dychmi a perkusiami. A naopak s doprovodom gitary, kontrabasu a škopkov si zase nórska diva Rebekka Bakken zaspievala  výlučne len svoje vlastné kompozície. Interpretuje ich svojím bielo-čiernym jazzovým hlasom skoro rockovo s úprimnosťou energickej osobnosti a je to ten typ speváčky, ktorá si dovolí občas zachripeť, zatiahnuť, alebo len tak pár slov povedať, lebo jej to spieva tak dobre, že to nepotrebuje dokazovať po celú dobu. Vynikajúca zmes pre pocit rozjímania vo dvojici.

Niekedy sa anjel ocitne aj na zemi a to dokonca v úplne, ľudskej podobe a navyše… prekrásnej. Okrem toho ten božský hlas, ktorý vyháňa z tela všetky negatívne pocity, vyvoláva na duši pokoj a krásu. Pre vyznávačov anjelského stvorenia zo severských končín Britskej Kolumbie je tu zborník prekrásnych výpovedí v civilnom šate džezových balád, s jemným náznakom brazílskej bossa novy, zanechávajúcej na výslednom dojme charakter niečoho výnimočného. Quiet Nights je materiál mediálne pretriasanej pani Costellovej, celým menom Diana Jean Krall, a je ako stvorený na Valentínsku noc. Reprezentatívny vzor fiktívnej kategórie by sme získali, keby sme do jobimovskej vystrihnutej šablóny nasúkali soundtrack k romantickej komédii a kvapku ellingtonovskej orchestrácie, pri čom svoje môže povedať, aj  jazzový mainstream. Výnimku potvrdzujúce pravidlo, tu zastupuje vydarená verzia bacharachovskej Walk On By, ktorú preslávila v šesťdesiatych rokoch Dionne Warwick. Diana Krall je ako odporná fráza, „prekrásna žena, v najlepších rokoch“, presne spĺňajúca parametre hviezdy hudobného priemyslu a jej nový materiál Quiets Nights je veľmi osobný, internacionálny, vychádzajúci z klasických brazílskych foriem s jemnými rytmami, bohatými harmóniami a seduktívnym prednesom, ktorý je perfektnou výzvou pre jej príjemný a presvedčivý štýl. Už vlastne dávno dokázala, že je vynikajúca l(d)ealerka s podmanivým kontraltom a bohatým výrazovým registrom. Výborne zvláda nielen tiahle vokály, plné vábivej krehkosti, ale aj bežnejšie popové polohy, ktoré len potvrdzujú, že Diana nie je ničia kópia. Má vlastný prejav postavený na striedaní výrazov a spájaní protikladov. Dokáže byť skúsená a súčasne nevinná, čo ukazuje vo vrcholnej skladbe albumu, pôvodnej jobimovke Corcovado teraz s anglickým názvom Qiuet Nights. V ďalších trackoch zase bez problémov prechádza z jemnej popovej polohy do výrazných jazzových eskapád. Aj v ďalších popevkoch sa opiera do svojho eroticky a originálne zafarbeného hlasu s úprimnosťou, vrelosťou a chuťou robiť ľuďom radosť svojím talentom. Hudba neostáva v tieni dominantného vokálu a významní sidemani (John Clayton, Jeff Hamilton a Anthony Wilson) sú Diane vždy rovnocennými partnermi a nepôsobia len v úlohách nájomných muzikantov, čo je najmarkantnejšie v bonusovej zvukomalebnej Out to Dry aj v rade nekonzistentných ilustratívnych pasážach veľkého bigbandu, ktoré sa objavujú skoro v každej kompozícii. Tento materiál má výhodu, že z neho nie je možné vytiahnuť skladbu, ako predmet usvedčujúci, lebo vo svojej snahe je absolútne vyrovnaný.

Kúzelná kráska Lucie Silvas urobí spoločnosť jedincom bez partnera, so zaujímavým ledabolo hlasom, skvele nachystaným frázovaním s evokáciou na tanečnú scénu za asistencie zvukovej bohatosti, dosť čarovnej na to aby vybočila z bežnej produkcie. Okrem toho jej hudba The Same Side polarizuje názory. Nedá sa k nej pristupovať s ľahostajnosťou, dá sa ju len pochopiť a naučiť sa ju vnímať, lebo na tomto debute nie je nič jednoznačné a priehľadné. Všadeprítomná melodickosť a umiernený výraz znovuzrodených Take That mieria do popu, skvelá rytmika to všetko ťahá do ľahkej podoby rocku s nenápadným pozadím mainstreamovej decentnosti. Ale celá kapela vyťažila z elektrizujúceho kontrastu klenutých viachlasov a rôznorodého sólového vokálu a elegantne pulzujúceho doprovodu. Veľká časť kúzla spočíva aj v dobrom nazvučení a chytrých aranžmánov, ktoré sú asi tak dobré, ako červené víno, ktoré držíte v ruke a druhou objímate svoju vyvolenú.

Hudba napĺňa zmysly požitkom na mnoho spôsobov. Súčasťou Valentínskeho dňa by mohol byť aj taký umiernený softrocker Martin Briley, ktorý svojím album zmyselne predstavuje mystérium krásy vo farbách, ale aj melódiach. Materiál It Comes In Waves je plný jeho provokatívneho syntetického prístupu ku klávesovému popu, nad ktorým bdie zvuk majstrovskej gitary. Skladby sú plánovane nepriehľadné a zvýraznené je fenomenálne prelievanie zo štýlu do štýlu, či ba priam vertikálne prepojenie jednotlivých žánrov moderného mainstreamu.

Čierny soul a r’n’b sa už od šesťdesiatich rokov pokladali za vynikajúce hudobné afrodiziakum a v súčasnosti tieto štýly vládnu, nielen čiernym svetom. A takýmto hudobným podmazom disponuje aj naša Tina so svojím elegantným albumom Chillin, kde sa okrem spevu, spolupodieľala aj na komponovaní jednotlivých skladieb s renomovanými predstaviteľmi súčasného slovenského popu ale aj hip-hopu. Spevácke vzory sú jasné a pravdepodobne sa zhodujú s tými aké mali Beyoncé, alebo Mary J Blige. Sólový vokál striedajú harmonické zbory a tie zase polohovorený rap. Aranžmány sú voľne dýchajúce, čo umožňuje kontrastom dobre vyniknúť aj bez ich zbytočného upozorňovania, a osobitý farebno-emocionálny štýl spevu zaujme svojou zaujímavou sadzbou a dynamikou.

A nakoniec je tu trojhviezdičkový elixír lásky, v podobe prepracovaných hitov Beatles. George Martin, ako producent valnej väčšiny klasického repertoáru Beatles sa doskou Love blíži typickému soundu kapely, ktorá prepisovala dejiny hudby dvadsiateho storočia. Pôvodné skladby ako keby vypadnuté z drážok starých vinylov, skladby jednoducho vystavané, s melodickými popevkami, bez epických gest a zbytočných zmien tempa, ale s charakteristickými baladickými momentmi i ťažnými akustickými vyhrávkami, uvoľnené pesničkárske hitovky zlatých časov ranného poprocku, viachlasé zbory… proste starí „bítlsáci“ ako vyšitý, len, s pozmenenými aranžmánmi a doplnenými sláčikovými pasážami.

Rozličných albumov existuje obrovské množstvo, ale dnes sú tu len zaradené tie, ktoré majú dátum vydania najčerstvejší a s tými najvýraznejšími povzbudzujúcimi účinkami. Záverom len drobnosť z hinduistickej knihy Rigvéda, čiže Hymna o stvorení, – „Potom vznikla túžba. Telesná túžba, prvotné semienko Ducha, puto večného života.“