Album Liam Gallagher & John Squire - recenzia

Rodiny Oasis a The Stones Roses sa zas rozrástli o jeden projekt, ktorý potvrdzuje fakt, že na smrť rozhádaní členovia týchto legiend majú stále dosť síl a inšpirácie. To, že Liam Gallagher chystá nejakú spoluprácu sa vie už od roku 2022, teda od koncertu v Knebworthe, kde sa k nemu pripojil práve John Squire, ale až teraz vieme s určitosťou a zodpovedne posúdiť, či stojí za to. Tento opus je ako neznámy destilát vylúhovaný zo známych ingrediencii. Je to destilácia starého a ešte staršieho talentu, ktoré síce majú dosť spoločného, ale jedným telom a jednou dušou ale nedisponujú. Tiež sa dá naraziť na fakt, že ten starší je vzhľadovo dosť obyčajná gitarová legenda s menom Jonathan Thomas „John“ Squire voľakedy drhnúca struny v ikonických The Stones Roses a zase ten druhý, o dekádu mladší definuje svojím zjavom súslovie „rockový exot“, ktoré dokonalo vystihuje jeho hlasový prejav v legendárnych Oasis.

Na tento bezmenný album je možné pozerať sa z dvoch strán. Prvý je pohľad talentovaných hudobníkov, ktorí majú za sebou prežitú patričnú skúsenosť a navyše majú skvelé poznatky a nadšenie z vývoja britskej rockovej hudby za posledných päťdesiat rokov s míľnikmi typu The Beatles, Faces, Rolling Stones či už spomenutých ich bývalých kapiel, Oasis a The Stone Roses. V tomto prípade však sa táto doska zaradí medzi mnohé podobné… Druhý pohľad je možno čiastočne naivný, ale o to viac úprimne otvorený, pre ktorý je táto hudba proklamatívnej hudobnej archeológie možnou cestou do ríše nielen rockovej hudby, ktorá nie je vyslovene pod kuratelou mainstreamových hitparád a tiahne aj k modernému výrazu a artisnej hybridnosti. Navyše vyvstáva pocit, že album je ponúknutý širokému spektru receptorov, teda aj tým, pre ktorých je britpop, len odborným pojmom z kultúrno-spoločenských dejín.

Tip redakcie: Hudobné nosiče a štýlové oblečenie s tvojou kapelou

Oba tieto aspekty vložili Liam Gallagher a John Squire do svojho najnovšieho projektu, ktorý povstal z trosiek sólovej kariéry rebelantského speváka a po dvadsaťročnej hibernácii skvelého gitaristu a skladateľa.

Snaha zrecenzovať toto síce jedno žánrové, ale predsa mnohofarebné muzicírovanie je neustále narušované akousi pochybovačnou, ale veľmi zvláštnou vnútornou mágiou, ktorá zvádza myšlienky na rázcestie zamotaných pochybností o ich úprimnosti a priamočiarej dôvery rozprávania o krížení množstva neolitických postupov a tradičných rockových nástrojov, ktoré spája charakteristický plný vokál s veľkou dávkou arogancie a unudenosti a skvelá gitarová práca skladateľský um. A tak človek nikdy poriadne nevie, na čom vlastne je. Jednotlivé kompozície sú mnohokrát jednoduché, priamočiare, v dobrom slova zmysle pekné, zvláštnym spôsobom prestúpené rockovou a beatovou minulosťou a súčasným mainstreamom, ale zrovna tak môžeme hovoriť aj o zdravom popovom nadhľade, ktorý presvecuje niektoré kúsky. Vždy je to však jasný, premenlivý, mnohokrát z minulosti kopirujúci hudobný rukopis skladateľského talentu, ktorý nakoniec zapôsobí tak, že výraz jednotlivých skladieb aj napriek rôznorodosti historických vplyvov a aranžmánov, zostáva nezameniteľne svojský a na výsosť podobný tvorbe ich pôvodných kapiel. Brilantný materiál v príjemnej dynamike a hutnosti. Vyzretosť autorského potenciálu ho posúva od klasickej „oasistickej“ polohy do progresívnejšieho výrazu, dokonca sa dajú vysledovať aj paralely k tvorbe Paula Wellera či ku produkcii dnešných indie zoskupení. Všetko dýcha eklektickou nadčasovosťou s mnohými aranžérskymi vychytávkami a korunu „originality“ nasadzujú už ich spomenuté výpožičky z minulosti.

Všeličo už naznačuje prvá rocková Raise Your Hands s nadupaným výrazom zasnenej krajiny The Byrds, osciluje medzi rolou pokračovateľov starého madchestru a bujne obťažkanou súčasťou dnešnej poprockovej scény s mocnou interpretačnou a skladateľskou výzvou. Už ďalšia veta Mars To Liverpool upútava majestátnym prednesom, realizovaným s maximálnym nasadením v strednom tempe na spôsob Black Crowes. Absolútne plynulá a samozrejme melodická transmisia prebieha, nie ako egoistická prehadzovačka medzi jednotlivcami, ale ako plynulý krvný obeh vo vnútri celej kapely, ktorý dodáva živiny aj do najtajnejších kútov tejto skladby. Skvelý dialóg porozumenia s dominantnými vokálnymi harmóniami, beglajtami akustickej gitary a zaujímavou rytmikou. Úvod One Day At A Time je obtiahnutý zo skladby Paint it Black od Rolling Stones a je zvládnutý bravúrne a už názov napovedá „what´s go“. Melodická linka prináša mainstreamovú spevnosť a prirodzenú prístupnosť takých The Mama’s and Papas, smelá hrdosť charizmatického vokálu umocňuje zvukový celok prieraznosťou a skvelou intonáciou a dokladá, že má na tejto doske voči inštrumentom jednoznačne nadradené postavenie. V I’m A Wheel sa nedá nevšimnúť si syntézu tepajúceho bluesového spodku s hromadou gitarových kudrliniek vo vyššom zvukovom spektre, spolu so skreslenými, sfázovanými tónmi a arogantným charakteristickým vokálom.

Ale v skoro šesť minútovej epike Just Another Rainbow môžu receptori prežiť katarziu iného druhu. Nachádza sa na výsostnej beatlesáckej pôde, kde Squier aplikuje protopsychedelický riff nepodobný tomu v Rain, unášaná rytmickým pradivom škopkov, s jemnosťou viachlasej regulácie a hlavou pokyvkávajúcom rytme. Inteligentný rock tu exceluje svojou dokonalosťou vo všetkých aspektoch interpretácie ale aj geniálneho skladateľstva s odkazom na geniálnosti na albume Revolver konkrétne psychedelickej vecičky Tomorrow Never Knows. Úderná Love You Forever sa môže pochváliť gitarovým až „hendrixovským“ soundom pripomínajúc pecku Purple Haze a lenivá Make It Up As You Go Along s nablýskaným groovom upúta krásnymi melódiami prekvapivo podobnými v Thank You For The Music od švédskej ABBA a južanský rocknroll You’re Not The Only One nadchne zreteľne vedenými frázami piana, skvelou technikou a minimalizmom celkového nasadania. Mohutná I’m So Bored skýta v znení celej kapely pre všetkých zúčastnených naozajstné dobrodružstvo, ktoré si však takéto ostrieľané osadenstvo môže nielen hravo dovoliť, ale patrične si ho aj užiť. Predkladá výrazovo jednoduchú rockovú stavbu veľmi podobnú Paperback Writer, ktorej výstrelky sú bezpečne technicky zaistené a v každom okamihu znovu a znovu stmelované dychom kapely. Na tento kúsok premyslená dramaturgia veľmi vhodne nadviazala aranžérsky riedkou „white albumovskou“ atmosférou v Mother Nature’s Song, kde sa húpavý riff akustických gitár pojí s priam harrisonovskou vokálnou linkou, melancholický a pri tom rýchlejší rytmus s naznačeným pageovským motívom tento dojem len umocňuje.

A tak by sa dalo s rozborom pokračovať ďalej, ale treba poznamenať len jedno, že táto rocková oslavná omša bude mnohým sedieť, i keď sa mi niektoré momenty javia ako plytké, vyváženosťou celého materiálu sa javia ako bezpredmetné.

Základné informácie o albume

Vydavateľstvo: Warner Music
Pôvod: Veľká Británia
Žáner: psychedelický rock, Britpop
Dátum vydania: 1. marec 2024
Minutáž: 39 min 40 sek

Skladby:

Raise Your Hands 4:20
Mars To Liverpool 3:40
One Day At A Time 3:43
I’m A Wheel 3:46
Just Another Rainbow 5:36
Love You Forever 3:35
Make It Up As You Go Along 2:11
You’re Not The Only One 3:56
I’m So Bored 4:46
Mother Nature’s Song 4:07

Zostava:

Liam Gallagher– vokál
John Squire– elektrická gitara, akustická gitara (1–3, 7, 9, 10)
Greg Kurstin– basgitara, programovanie (1), perkusie (1, 3–8), syntetyzátor (1, 4, 5, 8), klávesy (1, 5), piano (1, 10), Hammond B3 organ(2), wurlitzer (2), melotron (5, 10), vibrafón (5), kongá (8)
Joey Waronker– bicie