BRUCE DICKINSON a jeho Mandragorový projekt

Masť z mandragory si v stredoveku patlali na seba čarodejnice (…jednu som poznal), minimálne pár hodín pred začiatkom sabatu. Nanášala sa na celé telo a jej psychoatívny skopolamín, ktorý touto cestou prenikol do pokožky vyvolávali výrazné halucinácie, v rámci ktorých dotyčná mala pocit, že lieta či obcuje s diablom (…alebo si namýšľa, že ju niekto miluje).

Tip redakcie: Jednoduchý a rýchly spôsob nákupu Bitcoinu

Pri novučičkom, už siedmom sólovom albume The Mandrake Project od kovovej sirény Bruce Dickinsona mnohý z Vás pocítia nielen blízkosť Pána pekiel a jeho polonahých neviestok, ale v prvom rade ich ovalí kompresný sound heavymetalového sabatu, ktorý najbližšiu dobu nedá zaspať žiadnemu vyznávačovi ortodoxne metalového undergroundu.

To sa jeden, podľa prvého singlu Afterglow of Ragnarok vôbec neteší na kus zlovestnej skoro až filmovej žoviálnosti jedného starého kovotepca a jeho bezbrehé sklamanie sa behom jedného krátkeho momentu spláchne do hajzľa celá tá skvelá temnota britskej metalovej zábavy, myslenej ako epilóg jednej kontroverznej kariéry.

Človek čakal nejakú dôchodcovskú úbohosť a dostal po papuli proto-rmetalovou štúdiou temnej atmosféry, nevyspytateľných aranžmánov, známych muzikantských fórov a skvelého soundu, ktorý vznikol v spolupráci geriatrického pilota, šermiara, jednostojanového tlčhubu, pisálka a metalovej sirény a známeho producenta Roya Z. Ten vytiahol z obstarožného sponzora pivného moku, ale ešte stále vitálneho Brucea, schovaný kus energie a ten v geriatrickom opare zaspomínal na staré dobré časy a vyžmýkal zo seba textovú koncepciu a fragmenty melódii, ktoré sa za výraznej Royovej asistencie stali podkladom pre jeho možno posledný opus.

Z malého zvráskaveného tela, prešedivenej štice, stareckých škvŕn a mladej manželky vznikol skvelý masívny príbeh o Dr. Necropolisovi a o protichodných silách mágie a vedy, ktoré majú kontrolu na životom a smrťou, silne pripomínajúc tie najlepšie časy svojho geriatrického protagonistu. A vôbec, je to temný, heavymetalový album s premenlivým tempom, ktorý sa s každým ústretovým receptorom bude laškovať spôsobom toho najlepšieho baviča. Len veľmi ťažko sa dá popísať zahajujúca skoro šesťminútová epika Afterglow of Ragnarok. Sprostredkúva kataklizmatický severský mýtus a je to skvelá ukážka modernej progresie v jeho skladateľskej tvorbe pripomínajúc Železnú pannu, ale aj veľkolepú teatrálnosť takých Maryllion alebo súčasného Steve Hacketta. Druhá Many Doors To Hell je požehnaná nádhernou melódiou, temným a zničujúcim refrénom a prepychovo vyčistenou strednou pasážou aby tretia a zároveň druhý singel Rain on the Graves sa už naplno ponára do príbehu kde je poézia intonovaná ponurým prednesom cez bohato vrstvené aranžmány s náznakom symfonického zámeru.

Vida, vida, vida aj metaloví dôchodcovia stále ešte vedia točiť dosky s atmosférou, napätím, zaujímavo vystavanými trackmi a hlavne bez jediného rušivého efektu. Je to masívna hruda práve vykopaného zlata ušpineného lepkavou hlinou zriedenou jemným dažďom. Kompozícii Resurrection Men rozmazane úvodí tarantinovská nálada, zostavené zo soundu starej westernovky prechádzajúca do veľkej (a brutálne iritujúcej) parády, s jednou veľkou výčitkou. Keď už to tak originálne poskladal a parádne vytunil, mal to aj adekvátne vypointovať a vygradovať a nie len bezradne skĺznuť do klišé, čo záverom trochu spôsobí taký neurčitý pocit, ako keď sa vám svokra zachloští v novom porsche. Po mysticky opernej, strednotempovej Fingers in the Wounds, zaplavenej lahodným tónmi piana a presiaknutej nadpozemskými sláčikmi a zvučnými organovými tónmi, nasleduje prepracovaná verzia úvodníku Eternity Has Failed maidnovskej dosky The Book of Souls vyznievajúca ako existenciálna hymna groteskných rozmerov očividnejšie psychedelickejšia ako jej skoršia inkarnácia. Je to priamy dôkaz uznávaného génia, no v poslednej dobe premúdrelého pajáca, ktorý si v živote preskákal skoro všetko. Úspechy aj pády! Od polovice skladby je to krutá riffovačka, s famóznym gitarovým sólom od famózneho Gus-a G, ktorý napovedá, že nový album nie je len náhodným produktom genetického muzikanstva. Mistress of Mercy len potvrdzuje jeho minulú príslušnosť k NWOBHM a zároveň pripomenie pecku Freak z vydarenej fošničky Accident of Birth. Stále je poznať, že pochádza z originálnej liahne britského heavy metalu ôsmej dekády, ale je aj dosť jasné, že starším vekom vyzrel, čo sa odzrkadlilo v dokonalosti skladieb a dotiahnutím aj najmenších detailov. No a u jednej kompozície, konkrétne pri štvorminútovom baladickom momente Face In the Mirror sa dá povedať – hergot, tá je fakt dobre prepracovaná… inteligentná a jednoznačná obsesia medzi životom a smrťou, je to celoživotná posadnutosť heavy metalom. Zvučný barytón, jeho textová pregnantnosť, v ktorej medzi sebou súperia zjazvené metafory a vážne myslené narážky, to sú hlavné charakteristiky tohto albumu samozrejme nevynímajúc tvorivý a inštrumentálny vklad Roy Z, klávesáka Mystherie a rytmického boha Dave Morena.

Záverom Dickinson úplne celý vylezie zo samostatnej hrobky a famózne si strihne netradičnú gerontopolohu v podobe dvoch eposov rozširujúci jeho i tak objemné hudobné portfólio do nevídaných rozmerov. Predposledná Shadow Of The Gods zo začiatku pripomína triezvy žalospev na ničotu so všetkými orchestrálnymi ozdobami, potom naberie tempo, upustí od drsnejších riffov a posunie sa k takmer komicky dramatickému crescendu. Pozoruhodné je, že vokály sú rovnako agresívne pekelné ako všetky, ktoré sa kedy podarilo Dickinsonovi zaznamenať. A zo záverečnej Sonata (Immortal Beloved) padá čeľusť až na podlahu od kvázi-industriálneho rytmu, ktorý nadnáša nepriehľadný oblak gotických gitár až po refrén, ktorý sa zdá byť precízne navrhnutý tak, aby človeku naskakovala husia koža, predstavuje jemný, ale nezameniteľný krok do neprebádaných priestorov pre všetkých receptorov. Ako sa hrnie smerom k svojmu epikurejskému finále, čistá ctižiadostivosť a verva zasiahnu ako kopanec do zadnice.

Bruce Dickinson sa tesne pred dôchodkom prevtelil do temnej beštie všetkých beštií, aby hrôzostrašne ako beštia hierarchicky grandiózne vystrašil bojujúce partičky vedátorov a mystikov, ktorí chcú ovládnuť nesmrteľnosť a mažú med okolo huby každému, kto si ich pripustí k telu. Album ktorý je pokračovaním opusu Tyranny of Souls, dopĺňa dvanástka komiksov, ktoré sa objavia na pultoch počas roka. Extravagantné, ambiciózne a dojemné!

Základné informácie o albume

Vydavateľstvo: BMG
Pôvod: Veľká Británia
Žáner: Heavy metal
Dátum vydania: 1.marec 2024
Minutáž: 58 min 49 sek

Skladby:

Afterglow of Ragnarok 5:45
Many Doors to Hell 4:48
Rain on the Graves 5:04
Resurrection Men 6:23
Fingers in the Wounds 3:38
Eternity Has Failed 6:58
Mistress of Mercy 5:07
Face in the Mirror 4:07
Shadow of the Gods 7:01
Sonata (Immortal Beloved) 9:50

Zostava:

Bruce Dickinson – vokál, akustická gitara (4, 8), bongá (4), klávesy, perkusie (6), sólová gitara (8)
Roy Z – basgitara, gitara
Mistheria – klávesy
Dave Moreno – bicie
Chris Declerq – sólová gitara (3)
Gus G – sólová gitara (6)
Sergio Cuadros – drevené dychy (6)