Ako je prepojená známa ukrajinská svetobežníčka a metalová hudba?

Medzi najslávnejšie ukrajinské osobnosti patria ľudia ako básnik Taras Ševčenko, speváčka Ruslana (Ruslana Stepanivna Lyžyčková), futbalista Andrej Ševčenko a ďalší… Avšak táto krajina dala svetu aj iných ľudí. My sa dnes pozrieme na známu cestovateľku z 20. storočia Sofiu Jablonskú-Oudinovú. Jej príbeh najnovšie pripomenula tamojšia metalová kapela Ignea na ich najnovšom albume Dreams of Lands Unseen.

Sofia dlhší čas bola zabudnutá aj v rodnej Ukrajine. No dvaja mladí Ľvovčania – redaktori Veronika Khomenyuk a Andriy Benytskyi narazili na jej romány a boli nimi natoľko fascinovaní, že sa rozhodli ich vytlačiť. Pri pátraní po autorských právach našli jej vnučku v Paríži a s ňou neskutočný archív fotiek, rukopisov, vecí – celý život tejto úžasnej svetobežníčky.

Základné fakty:

Sofia Jablonská-Oudinová ( ukrajinsky : Софія Яблонська-Уден ; fr. Sophie Yablonska-Oudin) sa narodila 15. mája 1907 v dedine Germaniv (dnes nesie meno Tarasivka a leží v okrese Pustomyty v Ľvovskej oblasti). V tej dobe to bola súčasť Rakúsko-Uhorska (presnejšie Halíče). Jej otcom bol Ivan Jablonski, ukrajinský gréckokatolícky kňaz a lekár. Jej matka pochádzala tiež z kňazskej rodiny.

Tip redakcie: Jednoduchý a rýchly spôsob nákupu Bitcoinu a iných kryptomien

Neskôr postupne žila v Taganore, Kozove, Jalinkove a nakoniec sa presťahovala do Ternopiľu, ktoré v tej dobe bolo súčasťou 2. poľskej republiky. Tam Sofia navštevovala strednú školu a naučila sa šiť, účtovať a hrať. Istý čas tam aj spravovala miestne kino.

Svetobežníčka

V roku 1927 keď mala 20 rokov emigrovala do Paríža, kde navštevovala filmovú školu a stala sa herečkou. Zo začiatku pracovala manuálne ako umývačka okien, neskôr však získala drobnú rolu vo filme Pathé. Okrem toho sa živila aj ako modelka.

Počas tejto éry získala cenné kontakty v tamojšej umeleckej scéne. Medzi nich patril aj orientalista Stepan Levynsky. Zoznámila sa tam aj s umelcom Christianom Cagliarom, ktorý sa stal jej prvým manželom.

Sofia ho nakoniec poslúchla. Počas 30. rokov 20. storočia publikovala príbehy o svojich cestách v haličských časopisoch ako napr. Women’s Fate (UK) ( ukrajinsky : Жіноча доля ) a New Home [ k ] (ukrajinsky : Нова хата ). Stala sa jednou z prvých ženských dokumentárnych kameramaniek. V reportážach zdôrazňovala negatívny vplyv európskeho kolonializmu na miestnu kultúru. Ukrajinské vydavateľstvo Pyramid [ uk ] v roku 2015 znovu vydalo tri cestovateľské časopisy od Jablonskej.

Sofiíne Cesty

Začiatkom roku 1929 Sofia odcestovala na vlastnú päsť do Maroka a strávila tri mesiace v krajine. Svoje skúsenosti neskôr zúročila pri písaní knihy Čaro Maroka (Char Marokko ; ukrajinsky : Чар Марокко ), vydané Ševčenkovou vedeckou spoločnosťou v roku 1932.

V Ľvove bol vydaný v roku 1932 a získal vynikajúce recenzie od kritikov. Dokonca aj Mykhailo Rudnytskyi o nej napísal recenziu: „… kniha „Kúzlo Maroka“: farebný štýl, živé pozorovanie, veselý úsmev. Hlavne štýl; on a len on je prejavom talentu. Všetko ostatné: cudzie slová, gramatické chyby, pravopis, vždy sa dá pred tlačou opraviť, prečiarknuť, vystrihnúť. Oči, ktorými sa autor pozerá na nám neznámy svet, sa do textu nedajú vložiť.“

Napriek tomu, že bolo 20. storočie a doba sa menila, stále takéto činnosti boli pre ženy neobvyklé. Navyše ako vieme, vo Francúzsku a Taliansku ženy v tom čase nemali ani volebné právo (zmenilo sa to až v roku 1945).

Cesta do Marka sa pre Sofiu dosť skomplikovala. Keď boli v Saharskej púšti, jej vodič omdlel z veľkého tepla, takže musela sama prevziať riadenie a taktiež opraviť prehriaty motor. Tým sa ich problémy neskončili, pretože museli utiecť aj pred nepriateľskými miestnymi obyvateľmi, ktorí sa ich pokúšali zastreliť. (o tejto udalosti hovorí skladba kapely Ignea – Dunes).

Po návrate do Francúzska sa zamestnala v spoločnosti Societe Indochine Films et Cinema. Prvý výlet ju inšpiroval natoľko, že sa rozhodla pre druhú cestu okolo sveta. Aby sa počas cesty nejako uživila, podpísala zmluvu na natáčanie aktuálnych dokumentov o živote miestneho obyvateľstva Indočíny so spoločnosťou „Filmtak“ (neskôr spolupracuje aj s „Indochinafilm“).

Sama Sofia spomína: ,,Nikto z filmovej spoločnosti neveril, že sa jej podarí nakrútiť aspoň niečo, pretože miestni obyvatelia boli často veľmi opatrní voči „bielym ľuďom“ (napríklad v Číne ju niekoľkokrát ukameňovali), a ešte viac fotoaparátu, ktorý podľa domorodcov berie človeku dušu. Avšak pomocou trikov a značnej šikovnosti predsa len dokázala odfotografovať domorodcov a poslala také zábery, aké pred ňou nikto nenafotil.“

Pri natáčaní v Číne sa stretla s Jeaonom Oudinom, francúzskym veľvyslancom. V roku 1933 sa s ním zosobášila. Jablonska používala fiktívny obchod ako krytie na zaznamenávanie dennej premávky na uliciach v Číne a predstavovala čínskym okoloidúcim ukrajinskú kultúru. Yablonska napísala knihu Z krajiny ryže a ópia (Z kraïny ryzhu ta opiiu; З країни рижу та опію), ktorá bola publikovaná v roku 1936 a vychádzala z jej skúseností v Číne a juhovýchodnej Ázii.[10] V roku 1939 nasledovala kniha Ďaleké obzory

Bohužiaľ sa stala závislou od ópia, no dokázala opísať úžasné drogové vízie. Keď však pred odchodom dostala škatuľku drahých elixírov, odmietla tento cenný dar. Nechcela v Európe pokračovať v tom, čo si dovolila na Východe.

Povojnové obdobie

Sofia s rodinou sa vrátila do Paríža v roku 1946. O štyri roky na to sa presťahovali na ostrov Noirmoutier , kde pracovala ako architektka. V roku 1955 tam zomrel aj jej manžel Jean. Sofia sa v roku 1971 opäť ocitla v Paríži. Tam mala autonehodu, ktorá sa jej bohužiaľ stala osudná. Pri sebe mala rukopis jej záverečnej práce Dve váhy, dve miery ( Dvi vahy—dvi miry ; Дві ваги — дві міри). Sofia a Jean boli pochovaní vedľa seba vo Vernouillet, Yvelines , ale v roku 1973 ich znovupochovali na Noirmoutier.

Tvorba:

Knihy:

Cestopisy:

• Le Charm of Morocco (Char Marokko; Ukrainian: Чар Марокко; The Charm of Morocco; Der Charme von Marokko. Travelogue):
  • Ukraine: Lviv: Shevchenko Scientific Society, Lviv, 1932 OCLC 81406147;
  • France: Paris [s.n.] 1973 Paris Impr. P.I.U.F. (in French) OCLC 461501331;
  • Ukraine: Rodovid 2018 (in Ukrainian) ISBN 978-617-7482-27-6;
  • Germany: KUPIDO Literaturverlag 2020 (in German) ISBN 978-3966750103;
• Au pays du riz et de l’opium (Z kraïny ryzhu ta opiiu; З країни рижу та опію; From the Land of Rice and Opium):
  • Ukraine: Lviv: Biblioteka „Dila“ (2 vols) 1936 (in Ukrainian) OCLC 234320099;
  • France: Paris: Nouv. éd. latines, cop. 1986 (in French) ISBN 2-7233-0338-1 / ISBN 9782723303385;
  • Ukraine: Rodovid 2018 (in Ukrainian) ISBN 978-617-7482-28-3;
• Two Weights, Two Measures (Dvi vahy—dvi miry; Дві ваги — дві міри; Deux poids – deux mesures: contes et essais):
  • France: Paris 1972 (in Ukrainian) OCLC 8970309;
  • France: Paris 1972 (in French);
• L’année ensorcelée: Nouvelle:
  • France: Paris [La Guérinière] [M. Kalytovska] 1972 Paris Impr. P.I.U.F. (in French);
• Les horizons lointains (Daleki obriï: podoroz︠h︡ni narysy; Daleki gorryzonty; Distant Horizons):
  • Ukraine: Lviv: Biblioteka „Dila“ (2 vols): 1939 OCLC 44819137;
  • France: Paris: Nouvelles éditions latines, 1977 (in French) ISBN 2-7233-0003-X / ISBN 9782723300032;
  • Ukraine: Kyiv: Rodovid 2018 (in Ukrainian) ISBN 978-617-7482-29-0;
• Mon enfance en Ukraine: Souvenirs sur mon père (Kniga pro bat:‘:ka z mogo ditinstva; Book about [My] Father: From My Childhood):
  • France: 1977,
  • France: Paris: Nouvelles éditions latines, 1981 (in French) ISBN 2-7233-0114-1 / ISBN 9782723301145;
  • France: Edmonton Paris Slovo [1978] Paris Impr. PIUF (in Ukrainian) OCLC 461588983;
• Листи з Парижа. Листи з Китаю: Подорожні нариси, новели, оповідання, есеї, інтерв’ю (Lysty z Paryza. Lysty z Kytaju. Podorozni narysy, nowely, opowidannia, іnterwju)
  • Ukraine: Piramida 2018 (in Ukrainian) ISBN 978-966-441-518-4.
• Чар Марока. З країни рижу та опію. Далекі обрії (3 in 1 volume)
  • Ukraine: Piramida 2015 (in Ukrainian) ISBN 978-966-441-381-4;

Fotografia:

• Téoura: Sophie Jablonska (Intro: Oksana Zabozhko):
• Ukraine: Kyiv: Rodovid 2018 (in Ukrainian; photographies by Sofia Yablonska-Oudin) ISBN 978-966-7845-40-7.

Foto: Wikipedia