Prečo unavujú aj rozhodnutia, ktoré sme neurobili

Mozog nerozlišuje, či ide o dôležité rozhodnutie alebo rozhodnutie o tom, čo si ráno oblečiete. Spotrebuje na obe rovnakú mentálnu energiu. K osobným a pracovným rozhodnutiam sa každý deň pridávajú aj desiatky drobných volieb súvisiacich s fungovaním domácnosti: kedy zapnúť alebo vypnúť kúrenie, ako nastaviť žalúzie, kedy nabiť auto alebo spustiť pračku. Jednotlivo pôsobia bezvýznamne, spolu výrazne zvyšujú mentálnu záťaž.

Tip redakcie: Dámske kabelky a pánske tašky značiek Michael Kors, Guess, Tommy Hilfiger, Calvin Klein a ďalších

Fenomén známy ako únava z rozhodovania (tzv. decision fatigue) opisuje, že každé jedno rozhodnutie, od toho, čo si dáme na obed, až po nastavenie žalúzií, spotrebúva mentálnu energiu. Veľmi zjednodušene si možno rozhodovanie predstaviť ako „mentálny sval“. Rovnako ako sa sval pri behu skôr či neskôr unaví, aj kvalita rozhodnutí s ich počtom klesá. Kým pri svale hrozí v stave únavy poškodenie, človek unavený z rozhodovania robí nepremyslené voľby. Výskumy sociálneho psychológa Roya F. Baumeistera ukázali, že čím viac rozhodnutí počas dňa urobíme, tým viac klesá naša schopnosť robiť racionálne závery.

Novšie výskumy navyše ukazujú, že vyčerpáva nielen počet rozhodnutí, ale aj tie, ktoré zostávajú v hlave nedokončené. Aj rozhodnutie niečo neurobiť alebo odložiť ďalej odčerpáva mentálnu kapacitu. Z toho vyplýva zásadný rozdiel medzi ponukou možností a skutočnou úľavou: mozog neodľahčí viac možností na ovládanie, ale menej vecí, ktoré musí sledovať a vyhodnocovať. Platí to v domácnostiach, ako aj firmách, kde zamestnanci nemusia riešiť nastavenie hudby, osvetlenia ani spory o klimatizáciu, systém ich riadi automaticky. Inteligentná automatizácia tak nie je o ďalšej funkcii, ale o odbremenení človeka od rutinných rozhodnutí.

Automatizácia nie je ovládanie cez aplikáciu

Pri bežnej inteligentnej domácnosti zostáva veľká časť rozhodovania na človeku. Jednotlivé technológie, napríklad kúrenie, klimatizácia, osvetlenie či tienenie, sa navyše často ovládajú prostredníctvom samostatných aplikácií. Človek tak musí vyhodnotiť situáciu a zadať pokyn každému systému osobitne. Reálna automatizácia funguje odlišne: všetky technológie prepája do jedného celku, priebežne vyhodnocuje údaje zo senzorov, zohľadňuje nastavené pravidlá a koordinuje ich činnosť bez potreby neustáleho zásahu používateľa.

„Rozdiel medzi diaľkovým ovládaním či aplikáciou a skutočnou automatizáciou je v tom, kto o situácii premýšľa. V prvom prípade stále človek, v druhom systém, ktorý si so situáciou dokáže poradiť sám,“ vysvetľuje Luboš Barborík, Country Manager LOXONE Slovensko.

Cieľom automatizácie nie je odstrániť možnosť manuálneho ovládania. Má prevziať predvídateľné a opakujúce sa úlohy. Používateľ tak zasahuje najmä vtedy, keď chce zmeniť nastavenia alebo keď nastane neštandardná situácia. „Ideálny stav je, ak na domácnosť nemusíte myslieť. Nie preto, že by ste mali viac možností ovládania, ale preto, že ich jednoducho nemusíte riešiť. Systém dokáže na základe aktuálnej situácie koordinovať jednotlivé technológie a postarať sa o rutinné úlohy bez toho, aby od človeka vyžadoval ďalšie rozhodnutie,“ dopĺňa Barborík.

Ktoré úlohy prenechať technológiám

Riešenia od spoločnosti LOXONE dokážu prepojiť moduly automatizácie domácnosti do jedného koordinovaného systému. V bežnom živote to znamená, že nemusíte myslieť na:

• Tienenie: Žalúzie alebo rolety sa môžu riadiť podľa polohy slnka, intenzity žiarenia, vnútornej teploty a aktuálnej potreby svetla či tepla.

• Vykurovanie a chladenie: Systém môže regulovať teplotu podľa využívania miestností, nastaveného komfortu, počasia alebo dostupnosti energie z fotovoltiky.
• Vetranie (rekuperácia): Výmena vzduchu sa môže prispôsobovať jeho kvalite, vlhkosti, teplote a prítomnosti osôb bez potreby pravidelného manuálneho nastavovania.
• Voda a energie: Senzory dokážu sledovať spotrebu, upozorniť na neobvyklé hodnoty a pri úniku vody sami automaticky uzavrieť hlavný prívod.
• Osvetlenie: Svetlo sa môže prispôsobovať prítomnosti osôb, intenzite denného svetla, času a spôsobu využívania miestnosti.
• Bezpečnosť: Dverové a okenné kontakty, pohybové, dymové a ďalšie senzory môžu včas upozorniť na neštandardnú situáciu a spustiť vopred definovanú reakciu.
• Prístup do budovy: Elektronické zámky a interkomy umožňujú kontrolovať vstup, komunikovať s návštevou a podľa potreby spravovať prístup aj na diaľku.
• Bazén a záhrada: Kontrola hladiny vody, filtrácia, ohrev alebo zavlažovanie sa môžu riadiť podľa nameraných podmienok, času a cien energie.

Dôležitá nie je len automatizácia jednotlivých zariadení, ale najmä ich koordinácia. Ak systém napríklad zistí otvorené okno, môže dočasne obmedziť vykurovanie alebo chladenie. Pri odchode posledného člena domácnosti môže zhasnúť, upraviť teplotu a prepnúť bezpečnostné prvky do príslušného režimu.

Keď si mozog nevie oddýchnuť ani pri odchode z domu

Zamkli sme dvere? Zhasli sme v pivnici? Sú zatvorené všetky okná? Nezostalo niečo zapnuté? Podobné otázky sa objavujú najmä pri odchode z domu, pred cestou alebo počas náročného dňa, keď musí človek v krátkom čase vyhodnotiť viacero vecí naraz. Ak je možností a podnetov priveľa, môže nastať takzvaná rozhodovacia paralýza. Človek rozhodnutie odkladá, vyberie impulzívne alebo automaticky zopakuje predchádzajúci postup bez ohľadu na aktuálne okolnosti. Náš mozog si tým zjednodušuje spracovanie informácií, no výsledok nemusí byť vždy optimálny.

Dobre nastavená automatizácia môže túto záťaž znižovať tým, že prevezme rutinné, predvídateľné a časovo citlivé úlohy. Jej prínos preto nespočíva iba v komforte alebo úspore energie. Môže obmedziť počet vyrušení a situácií, ktoré od človeka vyžadujú okamžitú pozornosť. „Inteligentné riadenie priestorov má význam nielen z pohľadu energetickej efektivity, ale aj z hľadiska komfortu ich používateľov. Ak technológie spoľahlivo prevezmú opakujúce sa úlohy, ľudia môžu venovať oveľa viac pozornosti činnostiam, pri ktorých je ich rozhodovanie naozaj potrebné,“ uzatvára Luboš Barborík.

Zdroje:

https://lifebylogic.com/glossary/decision-fatigue
https://royalsocietypublishing.org/rspb/article/293/2067/20253261/481017/Increasing-temperature-reduces-decision-accuracy