Šokujúci startup zvaný „spaľovák“: Ako by dopadli inžinieri vo svete, kde sú elektromobily normou a benzín neslýchanou novinkou?

Skúsme si na moment spraviť mentálny experiment a otočiť koleso histórie. Predstavte si svet, v ktorom je elektromobilita odjakživa jedinou známou formou osobnej dopravy. Už sto rokov ľudia jazdia na tichých, plynulých vozidlách s nulovými lokálnymi emisiami, nabíjajú ich cez noc v garáži a elektromotor s jednou pohyblivou súčiastkou považujú za vrchol mechanického rozumu. A teraz do tejto sterilnej, efektívnej a utíšenej idylky vstúpi skupina bradatých nadšencov v kožených bundách. Prichádzajú do Silicon Valley pred investorov s „revolučným startupom“ a novou technológiou nazvanou spaľovací motor. Ako by vyzeral ich pitch deck a mala by ich technológia šancu prejsť cez schvaľovacie úrady?

Tip redakcie: Hudobné nosiče a štýlové oblečenie s tvojou kapelou

Preklopme sa do kože vývojára, ktorý sa snaží v tichom svete presadiť myšlienku, že pod kapotou auta by malo každú sekundu dochádzať k desiatkam riadených výbuchov. Argumentácia petrolheadov v alternatívnej realite by narážala na hradbu nepochopenia, úžasu a čistého zhrozenia.

1. Palivo: „Namiesto nabíjania navrhujeme nosiť so sebou 60 litrov výbušniny“

Prvý problém nastáva pri zdroji energie. Tím petrolheadov hrdo vystúpi na pódium a predstavia svoj hlavný triumf – nezávislosť od elektrickej siete a natankovanie plnej nádrže za dve minúty.

• Argument petrolheadov: „Nestrácajte čas na nabíjačkách! Vyvinuli sme viskóznu kvapalinu vyrobenú zo skamenelín. Natankujete ju cez hadicu za 120 sekúnd a prejdete 800 kilometrov!“
• Reakcia bezpečnostného úradu: „Chcete mi povedať, že pod sedadlami cestujúcich chcete voziť šesťdesiat litrov extrémne horľavej, tmavej a toxickej tekutiny, ktorej výpary sú výbušné? Pri náraze vo vysokej rýchlosti sa to zmení na obrovský Molotovov koktail! Ako to chcete certifikovať?“

Predstava, že namiesto batérie chránenej v pevnom šasi nosíte v nádrži kvapalinu, ktorá pri kontakte s iskrou okamžite vzbĺkne, by v elektrizovanom svete vyvolala masovú paniku.

2. Mechanická architektúra: „Zahoďte jednoduchosť, máme pre vás 2 000 pohyblivých dielov!“

Druhý šok by prišiel pri pohľade pod kapotu. V svete, kde elektromotor s rotorom a jedným ložiskom funguje bez údržby milión kilometrov, by spalovací motor pôsobil ako šialený orloj.

„Náš motor nepotrebuje len elektrinu. Potrebuje piesty, ojnice, kľukový hriadeľ, vačky, 16 ventilov, sviečky, vstrekovače, chladič s nemrznúcou kvapalinou, olejové čerpadlo, prevodovku so siedmimi stupňami a spojku. A každých 10 000 kilometrov musíte ten olej vypustiť, lebo sa znesvätí karbónom.“

Inžinieri vychovaní na elektromobiloch by len neveriacky krútili hlavami. Prečo nahradiť systém s 90 % účinnosťou strojom, ktorý premení 70 % energie na odpadové teplo a na to, aby sa uopôbec pohol z miesta, potrebuje zložitú prevodovku, lebo v nízkych otáčkach nemá žiadny krútiaci moment? Z pohľadu čistej logiky je spaľovací motor zbytočne komplikovaná mechanická nočná mora.

3. Emisie a hlučnosť: „To nie sú škodliviny a hluk, to je charakter!“

Keď by petrolheadi naštartovali svoj prvý prototip V8, v miestnosti by zavládlo zdesenie. Z výfuku by sa vyvalil sivý dym a akustický tlak 90 decibelov by rozozvučal okná.

• Petrolheadi: „Cítite tú arómu spáleného benzínu? Počujete ten mechanický orchester? To nie je len preprava, to je emócia! Auto žije, dýcha, vrčí!“
• Úrad verejného zdravotníctva: „Vy púšťate oxid uhoľnatý, oxidy dusíka a jemné prachové častice priamo do ulíc, kde chodia deti? A ten hluk je akustické násilie. Tento stroj je toxický pre environment aj pre ľudské uši.“

V svete bez výfukových plynov by bola myšlienka vypúšťania spálených uhľovodíkov priamo do atmosféry mesta vnímaná rovnako, ako kedy niekto navrhol fajčiť v detskej nemocnici.

Verdict: Dokázali by sa presadiť?

Odpoveď je krátka: Na bežných cestách absolútne nie. Žiadny homologizačný úrad vo svete navyknutom na tichú, bezpečnú a čistú mobilitu by neschválil auto, ktoré je hlučné, vypúšťa nebezpečné plyny, nesie horľavú nádrž a jeho účinnosť je v porovnaní s elektromotorom smiešna.

Kde by však petrolheadi uspeli? V rovnakej nike, v akej dnes fungujú mechanické hodinky, dostihové koše či vinyl.

Vznikol by exkluzívny, extrémne drahý zákaznícky segment. Spaľovacie autá by sa predávali ako „analógové trenažéry adrenalínu“ na uzavreté pretekárske okruhy. Bohatí nadšenci by platili státisíce eur za to, aby mohli na víkendových tratiach ručne radiť rýchlosti, cítiť vibrácie piestov pod zadkom a vdychovať vôňu benzínu. Z auta so spaľovacím motorom by sa stalo čisté umenie, renesancia mechaniky a hriešna radosť pre vyvolených.

Tento myšlienkový experiment nám ukazuje jedno: naša definícia toho, čo je „normálne“, závisí výhradne od toho, s čím sme vyrastali. A možno práve ten chaos, hluk a nedokonalosť sú tým, čo robí zo spaľovacieho motora takú neodolateľnú srdcovú záležitosť.

Ilustračné foto od Markus Spiske na Unsplash