Vyhoreniu čelia najmä ženy a mladí ľudia do 35 rokov

V dnešnom rýchlo sa meniacom svete, kedy nároky na výkon a úspech neustále narastajú, sa pojem vyhorenie skloňuje čoraz viac. Už niekoľko rokov sledujeme nárast tlaku na jednotlivcov či nepriaznivé pracovné prostredie. Najmä tieto faktory, ale aj obdobie COVID-19, považujeme za zásadné spúšťače syndrómu vyhorenia, známeho aj ako burnout. Podľa najnovších štatistík predstavuje syndróm vyhorenia 8 % všetkých prípadov chorôb z povolania.

Okrem zdravotníkov sú ohrození tí, ktorí pracujú s ľuďmi  

Vyhorenie prvýkrát popísal Herbert Freudenberg v roku 1974, kedy u zdravotníckych pracovníkov a pracovníčok pozoroval pocity vyčerpania, bolesti hlavy, nespavosť, ale aj „tunelové myslenie“ či zvýšenú dráždivosť. Práve preto sa od počiatku spájalo vyhorenie výlučne s pomáhajúcimi profesiami. Podľa portálu Statista sú zdravotníci aj dnes na popredných miestach – až 76 % ľudí pracujúcich v zdravotníctve trpí syndrómom vyhorenia. Vyhorenie ako také sa však netýka len ľudí v zdravotníctve, ale prakticky všetkých, ktorí vo svojej práci prichádzajú denno-denne do kontaktu s ľuďmi. Ohrozenou skupinou sú aj ľudia s kancelárskym typom povolania či ľudia pôsobiaci na vedúcich pozíciách. „Za rizikovejšie sa považujú povolania s vyššou mierou zodpovednosti, pozície vystavené práci s ľuďmi, a vo všeobecnosti také, kde je veľký nesúlad medzi tým, koľko úsilia človek do práce vloží a akú spätnú väzbu či ocenenie za to dostane,“ uvádza terapeutka Katarína Milová z online terapeutickej platformy Hedepy.

So syndrómom vyhorenia najčastejšie bojujú ženy a mladí ľudia

Podľa terapeutky sa syndróm vyhorenia začal čoraz častejšie objavovať práve v období COVID-19, kedy sa všetkým výrazne zmenila hranica medzi prácou a súkromným životom. Najčastejšie sa podľa nej vyskytuje syndróm vyhoreniu u žien. „Vieme, že štatisticky je častejšie hlavnou osobou, ktorá sa stará o dieťa, žena-matka, a to často aj popri zamestnaní, čo logicky predstavuje vyššiu pracovnú záťaž,“ vysvetľuje terapeutka. Zároveň však dodáva, že väčší výskyt u žien môže spôsobiť aj to, že ženy o svojich pocitoch a slabostiach hovoria omnoho viac ako muži. Na vyhorenie u žien však poukazujú aj dáta portálu Gitnux, podľa ktorých je 68 % pracujúcich mamičiek vyhorených v porovnaní so 42 % pracujúcich otcov.

Tip redakcie: Domáce spotrebiče so zľavami a dopravou zadarmo

Okrem žien sú syndrómom vyhorenia podľa najnovších výskumov čoraz viac zasiahnutí aj mladí ľudia do veku 30-35 rokov. „Sama som sa vo svojej praxi, ale aj osobnom živote, stretla s vyhorením už aj u študentov, ktorí ešte nepracovali, a toto riziko sa zvýšilo COVIDom,  záťažou a zmenami, ktoré to pre študentov znamenalo,“ doplňuje Katarína Milová z Hedepy.

Pri vyhorení pomôže terapia

Hoci vyhorenie stále nie je oficiálnou diagnózou, bojuje s ním nespočetné množstvo ľudí naprieč vekom či profesiami. „Za rizikové sa považujú isté povahové vlastnosti, s ktorými sa vyhorenie spája. Ide o tendenciu vyhovieť, problém povedať nie, prílišnú tendenciu k perfekcionizmu, nedostatok zdrojov na zvládanie stresu, alebo ich nedostatočné využívanie. Tiež sa považuje za rizikovú črtu, ak človek príliš veľa zmyslu svojho života vkladá do zamestnania alebo školy,“  upozorňuje terapeutka. Vyhorenie výrazne ovplyvňuje naše telo, spôsobuje vyčerpanie, ovplyvňuje našu výkonnosť, sústredenie či pamäť, a tiež je aj emočným fenoménom, ktorý má vplyv na duševné zdravie jednotlivca. Práve terapia dokáže byť veľmi cenným a užitočným nástrojom pri zvládaní syndrómu vyhorenia. Poskytuje bezpečný priestor na preskúmanie toho, čo vyhorenie spôsobilo, zameranie sa na výkon, perfekcionizmus, no tiež poskytuje priestor na diskusiu o  faktoroch, ktoré jednotlivcovi pomáhajú s vyhorením bojovať. „Na terapii zameranej na vyhorenie je nevyhnutné pracovať aj so zmenou myslenia, pretože človek, ktorý vyhorel raz, môže s rovnakým prístupom k práci a k výkonu vyhorieť znova aj v novom zamestnaní,“ vysvetľuje terapeutka Katarína Milová. 

Nezabúdajte na prevenciu

Terapia pomáha nielen pri už samotnom vyhorení, ale je aj istou formou prevencie. Navštevovať ju teda preventívne môže každý, kto je vystavený náročnej práci. Terapeutka z Hedepy však ako prevenciu odporúča aj udržiavanie blízkych vzťahov, z ktorých dokážeme čerpať podporu v náročných situáciách. „Mnohé výskumy ukázali (azda najznámejší Harvard Happiness Study), že s pocitmi spokojnosti, šťastia a zdravia v živote najviac súvisia kvalitné blízke medziľudské vzťahy,“ dodáva.

Pri prevencii je však potrebné dlhodobo viesť vyvážený pracovný a osobný život. Rovnako je vhodné využívať rôzne techniky zvládania stresu ako napríklad hlboké dýchanie, jogu či meditáciu. Výrazne pomáha plánovanie a organizácia. Je viac ako žiadané rozvrhnúť si povinnosti tak, aby nás zbytočne nestresovali. V neposlednom rade je dobrým preventívnym nástrojom učenie sa nových zručností, pre vyššie sebavedomie a lepší pocit v práci. Okrem spomínaného terapeutka odporúča aj pravidelný kvalitný spánok a dobrú stravu.

ZDROJ: https://blog.gitnux.com/burnout-statistics/