Môže ovplyvniť výsledok vyšetrenia. Triky, ako sa zbaviť strachu z bieleho plášťa?

Strach z lekárskeho prostredia, známy ako „syndróm bieleho plášťa“, alebo odborne nozofóbia, postihuje značnú časť populácie. Môže sa prejavovať zvýšeným krvným tlakom, úzkosťou či vyhýbaním sa návšteve lekára. Tento fenomén nie je len emocionálny, ale má aj reálne fyziologické dopady. Zistený vysoký tlak v ambulancii nemusí vždy odzrkadľovať skutočný stav pacienta. 

Dobrou správou je, že existuje niekoľko jednoduchých stratégií, ktoré pomôžu túto úzkosť zmierniť.

Informovanosť znižuje neistotu a úzkosť

Pre zvládnutie strachu je dôležité pochopenie procedúr a dôvodov vyšetrenia. Aktívne vyhľadávanie informácií o nadchádzajúcej návšteve lekára, či už ide o rutinnú kontrolu alebo zložitejší zákrok, znižuje pocit bezmocnosti. 

Keď pacient vie, čo ho čaká, jeho mozog vníma situáciu ako viac predvídateľnú a menej ohrozujúcu. Aktívna účasť na procese liečby navyše znižuje emocionálnu odozvu. Nevyhnutná je tiež otvorená komunikácia s lekárom, pre ktorého prácu dôležitý laboratórny plášť je symbolom jeho odbornosti a kompetencie a nie dôvodom na vaše obavy.

Regulácia dýchania mení reakciu autonómneho nervového systému

Jednou z najúčinnejších a najrýchlejších metód, je kontrola dychu. Pomalé, hlboké bránicové dýchanie aktivuje časť nervového systému zodpovednú za odpočinok a trávenie, čím sa znižuje aktivita sympatiku (boj alebo útek). Predtým, ako si pacient sadne do čakárne, alebo ešte lepšie – počas sedenia u lekára – by mal venovať 5 minút kontrolovanému dýchaniu, čo prirodzene zníži srdcovú frekvenciu a krvný tlak, čím sa prelomí začarovaný kruh úzkosti.

Vizuálne kotvy a relaxačné techniky odvádzajú pozornosť od strachu

Použitie relaxačných techník, ako je riadená imaginácia alebo všímavosť, poskytuje silný nástroj na presmerovanie pozornosti od stresujúcich podnetov. Namiesto sústredenia sa na nepríjemné pocity si pacient môže predstaviť upokojujúce miesto alebo opakovať mentálne mantry. 

Viaceré štúdie zamerané na zvládanie bolesti a úzkosti v zdravotníctve preukázali, že vizuálne a sluchové rozptýlenie efektívne znižuje vnímanú intenzitu stresu. Takáto technika je použiteľná aj pri pohľade na personál v ich štandardnej uniforme – napríklad praktické zdravotnícke nohavice a blúzka sú len pracovným odevom.

Postupné vystavovanie desenzibilizuje úzkostnú reakciu

Kognitívno-behaviorálna terapia využíva princíp postupnej expozície – kontrolované a opakované vystavovanie sa zdroju strachu. Pre pacienta trpiaceho nozofóbiou to môže znamenať začať s návštevou priestorov, kde nie je prítomný lekár, potom si sadnúť do čakárne a nakoniec absolvovať neinvazívnu kontrolu. Opakovanie tohto procesu v bezpečnom prostredí učí mozog, že situácia nie je skutočne nebezpečná, čím postupne zaniká úzkostná podmienená reakcia.

Sprievod a podpora vytvárajú pocit bezpečia a kontroly

Prítomnosť dôveryhodnej osoby počas návštevy lekára môže pôsobiť ako silný sociálny a psychologický tlmič úzkosti. Sociálna podpora aktivuje v mozgu systémy odmeny a bezpečia, čím znižuje produkciu stresových hormónov ako je kortizol. Mať so sebou sprievod znižuje pocit izolácie a pomáha udržať si racionálne myslenie, čo je obzvlášť dôležité pri prenose informácií. Pocit, že niekto je na vašej strane, je mocným nástrojom pre zmiernenie syndrómu bieleho plášťa.

Aplikovaním týchto metód je možné nielen znížiť okamžitý stres v ambulancii, ale dlhodobo zlepšiť aj vnímanie lekárskeho prostredia. 

Zdroj obrázka: showtimeag/freepik.com