Koronavírus: Všetko, čo potrebujete vedieť o príznakoch a rizikách

Koronavírus predstavuje globálnu hrozbu. Krajiny na celom svete zintenzívňujú úsilie v boji proti novému koronavírusu, pôvodom z čínskeho mesta Wu-chan. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila globálnu zdravotnú núdzovú situáciu v súvislosti s novým koronavírusom, ktorý vypukol v centrálnom čínskom meste Wu-chan a zabil už viac ako 2 700 ľudí na celom svete. Celosvetovo bolo nahlásených viac ako 80 000 prípadov infekcie, pričom väčšina z nich pochádza z pevninskej Číny.

Čo je koronavírus?

Podľa WHO sú koronavírusy skupinou vírusov, ktoré spôsobujú choroby siahajúce od bežnej nádchy až po závažnejšie choroby, ako je ťažký akútny respiračný syndróm (SARS) a respiračný syndróm na Blízkom východe (MERS). Tieto vírusy sa pôvodne prenášali medzi zvieratami a ľuďmi. Napríklad SARS sa prenášal z cibetkových mačiek na človeka, zatiaľ čo MERS sa prenášal na človeka z ťavy. Niekoľko známych koronavírusov cirkuluje u zvierat, ktoré ešte nenakazili ľudí.

Názov koronavírus pochádza z latinského slova korona. Pod elektrónovým mikroskopom vyzerá obraz vírusu ako slnečná koróna. Nový koronavírus, ktorý identifikovali čínske orgány 7. januára a odvtedy sa volá COVID-19, je novým kmeňom, ktorý nebol u ľudí predtým identifikovaný. Vieme o ňom veľmi málo, hoci bol potvrdený prenos z človeka na človeka.

Koronavírus: aké sú príznaky?

Podľa WHO medzi príznaky infekcie patrí horúčka, kašeľ, dýchavičnosť a dýchacie ťažkosti. Vo vážnejších prípadoch to môže viesť k zápalu pľúc, viacnásobnému zlyhaniu orgánov a dokonca k smrti. Aktuálne odhady inkubačnej doby – doba medzi infekciou a nástupom príznakov – sa pohybujú od jedného do 14 dní. Väčšina infikovaných ľudí vykazuje príznaky do piatich až šiestich dní. Infikovaní pacienti však môžu byť aj asymptomatickí, čo znamená, že napriek vírusu nevykazujú žiadne príznaky.

Aké smrtiace je to?

Počet úmrtí spôsobených novým koronavírusom je v súčasnosti 2 700 úmrtí, čo je oveľa viac ako v prípade SARS v rokoch 2002-2003, ktorý tiež pochádzal z Číny. SARS zabil asi deväť percent z tých, ktoré nakazil – takmer 800 ľudí na celom svete a viac ako 300 v samotnej Číne. MERS, ktorý sa nerozšíril tak široko bol smrteľnejšie a zabili jednu tretinu infikovaných. Zatiaľ čo nový koronavírus je v Číne rozšírenejší ako SARS, čo sa týka počtu prípadov, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zostáva úmrtnosť značne nižšia, približne dve percentá.

Koronavírus: Kde boli hlásené prípady?

Väčšina prípadov a úmrtí sa zaznamenala v Číne – veľká väčšina v provincii Hubei. Úmrtia sa potvrdili aj v Hongkongu, na Filipínach, v Japonsku, vo Francúzsku, na Taiwane, v Južnej Kórei, v Taliansku a Iráne. Vírus sa rozšíril do mnohých krajín v ázijsko-tichomorskom regióne, ako aj v Európe, Severnej Amerike, na Strednom východe av Afrike. Väčšina prípadov mimo Číny sa týka ľudí, ktorí nedávno cestovali do krajiny, avšak v niektorých krajinách boli zaznamenané prípady prenosu z človeka na človeka, bez zjavného spojenia s Čínou.

Čo robiť, aby sa zabránilo jeho šíreniu?

Vedci na celom svete sa snažia vyvinúť vakcínu, varovali však, že je nepravdepodobné, že bude k dispozícii na distribúciu do roku 2021. Čínske úrady medzitým Wuhan efektívne uzavreli a obmedzili cestovanie do a z niekoľkých ďalších miest, ktoré ovplyvňujú približne 60 miliónov ľudí. Mnoho medzinárodných leteckých spoločností zrušilo lety do Číny. Niektoré krajiny zakázali vstup čínskych štátnych príslušníkov na svoje územie a niekoľko ďalších evakuovalo svojich občanov z Wu-chanu.

Odkiaľ vírus pochádza?

Čínske zdravotnícke úrady sa stále snažia zistiť pôvod vírusu, ktorý podľa nich pravdepodobne pochádza z trhu s morskými plodmi vo Wu-chane, kde sa tiež s voľne žijúcimi živočíchmi obchodovalo nezákonne. 7. februára čínski vedci uviedli, že sa vírus mohol rozšíriť z infikovaného živočíšneho druhu na človeka prostredníctvom nezákonne obchodovaných šupinavcov, ktoré sa v Ázii využívajú na výrobu potravín a liekov. Vedci poukázali aj na netopiere alebo hady ako zdroj vírusu.

Možno hovoriť o stave globálnej núdze?

Vypuknutie choroby dnes predstavuje globálnu zdravotnú núdzovú situáciu, uviedla WHO 30. januára. Rozhodnutie vydať poplach na najvyššej úrovni bolo prijaté po potvrdení prvých prípadov prenosu z človeka na človeka mimo Číny.

Medzinárodné zdravotné varovanie je výzvou krajinám na celom svete, aby koordinovali svoju reakciu pod vedením zdravotníckej agentúry OSN.

Od formálneho vyhlásenia sa od roku 2005 vyskytlo päť globálnych zdravotných núdzových situácií: prasacia chrípka v roku 2009, detská obrna v roku 2014, Ebola v roku 2014, Zika v roku 2016 a Ebola znovu v roku 2019.

Zdroj: aljazeera.com