Bratislava a 15-minútové mesto? Len pre štvrtinu obyvateľov

Slovensko sa v prvom ročníku Friendly City Indexu ukázalo ako krajina kontrastov. Prešov s 47,3 % obyvateľov, ktorí sa k väčšine svojich každodenných cieľov dostanú do 15 minút, patrí k absolútnej špičke strednej a východnej Európy. Výrazne nad priemerom regiónu sú aj Žilina (42,6 %) či Nitra (33,3 %). Košice dosiahli 35,7 % a radia sa tak medzi lepšie hodnotené mestá svojej kategórie. Na opačnom póle stojí hlavné mesto Bratislava, kde sa do 15 minút dostane k väčšine cieľov len 25,3 % obyvateľov – čo je síce viac než v Bukurešti či Kyjeve, no stále jasne menej než v mnohých menších slovenských mestách.

Tip redakcie: Pomôžeme vám začať cvičiť a nevzdať to

Díky častejšiemu využívaniu MHD a alternatívnych spôsobov dopravy sú to predovšetkým mladí Slováci, ktorí sa tomuto ideálu približujú najviac. Vo vekovej skupine 18–24 rokov uviedlo 32 % respondentov, že sa k väčšine svojich každodenných cieľov dostanú do 15 minút, čo je výrazne nad celkovým priemerom (22 %). Naopak ľudia stredného veku, najmä medzi 45 a 54 rokmi, dosahujú najhoršie výsledky – len 14 %.

Zaujímavým zistením indexu je, že menšie slovenské mestá často dosahujú lepšie výsledky ako Bratislava. Prešov s 47,3 % obyvateľov s 15-minútovou dostupnosťou patrí k absolútnej špičke regiónu, Žilina vykazuje 42,6 % a nadpriemerné výsledky má aj Nitra (33,3 %). Košice sa umiestnili na úrovni 35,7 %. Výsledky ukazujú, že Bratislava si síce drží krok s inými veľkými mestami regiónu, ale menšie slovenské mestá ju v napĺňaní ideálu 15-minútového mesta zatiaľ jednoznačne predstihujú.

V niektorých prípadoch tomu nahráva kompaktnejšia urbanistická štruktúra, kratšie dojazdové vzdialenosti a menšia dopravná záťaž, v iných zase kvalitná sieť miestnych a regionálnych spojov. Z výsledkov je zároveň viditeľné, že medzi lídrami indexu sa veľmi často objavujú poľské mestá, ktoré excelujú najmä v kategóriách stredne veľkých a veľkých miest (Krakov, Štetín, Bydgoszcz či Ľublin).

V rámci Friendly City Indexu boli sledované mestá rozdelené do piatich kategórií podľa veľkosti populácie: metropoly (1–5 miliónov obyvateľov), veľké mestá (500 tis.–1 milión), stredne veľké mestá (250–500 tis.), menšie mestá (100–250 tis.) a mestá do 100 tisíc obyvateľov. Tento prístup umožňuje férové porovnanie – iné podmienky panujú v aglomerácii s miliónom obyvateľov a iné v kompaktnom regionálnom centre. V každej kategórii sa objavili lídri, ktorí sú svojim obyvateľom najbližšie ideálu 15-minútového mesta: medzi metropolami je to Varšava (15,9 %), medzi veľkými mestami Krakov (30,3 %), medzi stredne veľkými Split (44,0 %), v kategórii menších miest Rijeka (53,3 %) a v kategórii miest do 100 tisíc obyvateľov Zadar (53,6 %).

Najhoršie dopadla Riga, anomália v Chorvátsku

Ukázalo sa, že 15-minútový ideál sa častejšie napĺňa v menších mestách – medzi nimi sa na špičke umiestnil práve chorvátsky Zadar (53,6 %). Na opačnom konci spektra stojí lotyšská Riga, kde sa do 15 minút dostane k väčšine bežných cieľov len 9,8 % obyvateľov. Anomáliou je napríklad Záhreb – aj napriek viac než 750-tisícovej populácii dosahuje len 20,1 %, čo je výrazne menej než v niektorých menších poľských či slovenských mestách.

Dáta zároveň ukazujú jasný trend: čím menšie je mesto, tým väčší je podiel obyvateľov, ktorí zvládnu väčšinu svojich každodenných cieľov do 15 minút. Zatiaľ čo v metropolách sa tento podiel pohybuje len okolo 10–15 %, vo veľkých mestách sa blíži k tridsiatim percentám, stredne veľké mestá často prekračujú 40 % a v menších mestách nad 50 tisíc obyvateľov už presahuje polovicu.

Pre Slovákov je prioritou auto, alternatívnu mobilitu zatiaľ využívajú minimálne

Slovenské dáta sa od priemeru regiónu líšia. Až 43,2 % obyvateľov uvádza, že ich primárnym spôsobom dopravy je jazda autom ako vodič, kým verejnú dopravu využíva len 34 %. Odlišný je aj význam spolujazdy: v regionálnom priemere ju využíva 11,2 % ľudí, na Slovensku len 5 %. U mladých Slovákov vo veku 18–24 rokov je úloha MHD silnejšia – spolieha sa na ňu viac ako polovica (51,1 %), zatiaľ čo riadenie auta je u nich menej časté (29,8 % oproti 43,2 % v populácii celkovo).

Alternatívne formy mobility ako bicykle, kolobežky, carsharing či ride-hailing sa na Slovensku zatiaľ takmer nepresadili – ich podiel je minimálny tak u mladých, ako aj u populácie celkovo. To však poukazuje na značný nevyužitý potenciál: ak by sa zdieľané a alternatívne služby viac rozšírili a prepojili s verejnou dopravou, mohli by slovenské mestá posunúť bližšie k ideálu 15-minútového mesta.

Komentár k tematike 15-minútového mesta od urbanistu Petera Bednára:

„Mesto krátkych vzdialeností má za cieľ stav prostredia, keď je väčšina potrebných vecí tak blízko, že nad chôdzou netreba ani premýšľať. Model počíta s hustotou obchodov, služieb a pracovných príležitostí v pešej dostupnosti – potom je chôdza pohodlný a preferovaný spôsob dopravy. Pointa nie je v tom, že všetky cesty musia byť krátke, ale že maximum bežných aktivít je možné zvládnuť bez auta.

Napĺňanie tohto konceptu však neznamená menej výstavby – naopak si vyžaduje prostredie s vyššou hustotou zástavby a kombináciou rôznych funkcií. Ak takéto prostredie chýba, aj vo štvrti s dobrou dostupnosťou sa stane najpraktickejšou cestou chôdza len k zaparkovanému autu. To je výzva aj pre Bratislavu: aby sa stala skutočným mestom krátkych vzdialeností, musí ponúknuť viac kvalitných budov, služieb a destinácií v tesnej blízkosti.

Mestá krátkych vzdialeností preto nie sú útekom do romantickej dedinky, ale vyžadujú si naopak vyšší stupeň urbanizácie – dostatok budov s rôznymi funkciami, ktoré sú veľmi blízko pri sebe. Ak chceme, aby bola chôdza praktickým spôsobom dopravy, musíme najprv vytvoriť prostredie, kde je dostatok služieb a destinácií v tesnej pešej dostupnosti.“