Stagnujúca výroba mikročipov v Európe. Odborníci varujú.

Napätie medzi USA a Čínou zdôrazňuje potrebu domácej výroby polovodičov, varujú odborníci. Je pritom potrebný plán, aby mohla byť Európa konkurencieschopná v prípade nepriaznivej situácie ako aj schopná zásobovať svoj trh mikročipmi. Ide o polovodiče – pokročilé čipy, ktoré sa používajú v smartfónoch, automobiloch, lekárskych prístrojoch a novej elektronike.

Tip redakcie: Mobily, PC, Hry a kancelária za super ceny od overeného obchodníka

Americký prezident Trump počas svojho úradovania nariadil celý rad opatrení, ktorých cieľom bolo ochromenie Číny – najmä telekomunikačného giganta Huawei. Peking zareagoval zvýšenou podporou domácich výrobcov čipov pri zvýšení sebestačnosti.

Táto bitka o mikročipy je pre Európu „budíčkom“, vyplýva zo správy parížskeho inštitútu Montaigne. Výsledkom je výzva pre zákonodarcov, aby venovali zvýšenú pozornosť mikročipom a technológiám na starom kontinente. Tieto súčiastky sú natoľko špecializované, že ich vyvíja iba niekoľko spoločností na svete.

Napriek tomu, že výroba mikročipov v Európe tvorí iba 10 percent globálneho trhu s mikročipmi, nemusíme začínať úplne od nuly. Jednou z takýchto technológií je extrémna ultrafialová litografia (EUV), ktorá výrobcom čipov umožňuje vyrábať obvody pri extrémne malých rozmeroch 7 nanometrov – sedem miliónov milimetrov – ktoré sa potom predávajú technologickým spoločnostiam na integráciu do nových produktov. Jedinou spoločnosťou na svete vyrábajúcou stroje EUV je ASML, holandská firma blízko Eindhovenu.

Mikročipy a monopol holandskej firmy ASML

Monopol ASML už spôsobil, že sa firma stala ústredným bodom americkej kampane zameranej na zastavenie vývozu špičkových technológií do Číny, aby ochromila schopnosť Pekingu dobiehať špičkové technológie. Holandská vláda zatiaľ neudelila Číne vývozné licencie ASML na stroje EUV, nezavrela však ani dvere umožňujúce vývoz.

„Osobne si myslím, že EUV by sa nemal vyvážať do čínskych technologických spoločností,“ uviedol Duchâtel z inštitútu Montaigne.

Mikročipy a priestor na zlepšenie

Ďalšou takzvanou technológiou je softvér na automatizáciu elektronického návrhu (EDA), ktorý sa používa pri návrhu rozloženia mikročipov. Americké spoločnosti dominujú v dodávateľskom reťazci softvéru, ale v Európe má nemecká firma Siemens divíziu s názvom Siemens EDA (predtým Mentor), ktorá taktiež vyvíja softvér.

Treťou oblasťou, kde si Európa stále drží silnú pozíciu, sú mikročipy pre automobily, uviedol Duchâtel. Firmy ako NXP (holandsko-americké), STMicroelectronics (so sídlom vo Švajčiarsku) a Infineon (Nemecko) sa špecializujú na výrobu čipov pre automobilový priemysel, čo dáva Európe konkurenčnú výhodu. Ale tieto čipy sú menej vyspelé a nevyhovujú potrebám masového trhu pre menšie spotrebné zariadenia.

Mikročipy a Európska komisia

Európska komisia preto začala rokovania s poprednými európskymi firmami, ako aj s výskumnými ústavmi ako Fraunhofer v Nemecku, Leti vo Francúzsku a Imec v Belgicku, ktoré sú lídrami vo výskume a vývoji nanotechnológií a podporujú výrobcov a dizajnérov po celom svete.

Do marca alebo apríla chce Komisia založiť „alianciu“ firiem, inštitútov a vlád jednotlivých štátov s cieľom spojiť investície a pripraviť spoločné projekty, informovali úradníci, ktorí pracujú na týchto plánoch, vrátane zváženia vytvorenia výrobného závodu pre špičkové čipy v z dlhodobého hľadiska.

Minulý mesiac podpísalo 18 krajín EÚ spoločné vyhlásenie o investovaní do technológie mikročipov, a to aj prostredníctvom novo založených fondov EÚ na obnovu ekonomiky po koronakríze. Vlády uviedli, že sa budú usilovať o vybudovanie „pokročilých európskych kapacít na navrhovanie čipov a výrobných zariadení“, ktoré budú konkurovať USA, Južnej Kórei, Taiwanu a iným.

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton, ktorý je zodpovedný za priemyselné a digitálnej politiky, povedal pri zahájení vyhlásením, že Európa by si mala „stanoviť ambiciózne plány, od návrhu čipov až po pokročilú výroby.“

Súbor nástrojov v Bruseli

Pri kontrole trhu s polovodičmi môže byť Európa závislá na svojich politikách hospodárskej súťaže, zabraňujúcim zahraničným záujmom v získavaní kľúčových technológií. Bude sa tak diať prostredníctvom nového mechanizmu preverovania zahraničných investícií a uplatňovania novej regulácie kontroly vývozu pre položky „dvojakého použitia“, ktoré slúžia na vojenské aj civilné účely, a ktoré tiež zahŕňajú polovodičovú technológiu.

Bývalý komisár EÚ pre obchod Peter Mandelson, ktorý je Britom, v októbri vyzval Komisiu, aby zasiahla do fúzie medzi americkým výrobcom čipov Nvidia a britskou spoločnosťou ARM. Tvrdí, že táto spoločnosť je „hlavným európskym majetkom“, ktorý by mal zostať mimo kontroly USA.

Táto otázka bude pravdepodobne súčasťou európskych diskusií s administratívou novozvoleného prezidenta Joe Bidena, od ktorej sa očakáva, že bude pokračovať v Trumpovej politike s ohľadom na obchodnú politiku s Čínou. „Čína bola celkom úspešná v oblasti polovodičov. Majú kompletný priemyselný reťazec,“ uviedol Duchâtel. „Majú dve obrovské výhody, ak sa pozriete do budúcnosti: Disponujú obrovským domácim trhom a sú schopní industrializácie vo veľmi veľkom meradle.“

Peking však čelí „veľkej slabosti“, keď uviedol, že nie je schopný vyrobiť čipy 7 nanometrovou a menšou technológiou. To spomaľuje digitálnu revolúciu v Číne. Nezabíja ju … ale táto konkrétna oblasť je pre Čínu skutočným problémom.“

Zdroj: politico.eu