Kybernetický zločin nepozná hranice, čakajte cielené útoky aj masívne kampane

Počas roka 2025 smerovalo na jednu organizáciu na Slovensku viac ako 1 830 kybernetických útokov týždenne.

Tip redakcie: Ušetrite desiatky percent vo firemnom rozpočte

Ročná krivka početnosti kybernetických útokov na Slovensku s miernymi odchýlkami koreluje s globálnou krivkou. 1 842 kybernetických útokov týždenne na jednu organizáciu v druhom polroku znamená v medziročnom porovnaní nárast 27 percent. Varovanie uvádza Správa kyberbezpečnostnej spoločnosti Check Point.

Najväčší podiel hrozieb na Slovensku predstavovali botnetové útoky zamerané na vyradenie systémov z prevádzky. Ransomvérové útoky tvorili menší podiel incidentov, ale ostávajú vysoko rizikovou hrozbou. Rozsahom dokážu paralyzovať chod podnikov aj verejných inštitúcií a zverejnením osobných údajov ohrozujú ďalšie subjekty. 

„Kybernetický zločin nepozná hranice. Globálne prepojenie ekonomiky robí zo Slovenska rovnocenný cieľ bez ohľadu na veľkosť krajiny alebo firiem,“ varuje Tomáš Valenta zo spoločnosti Check Point Software Technologies. Podrobné štatistiky a analýzu hrozieb umožňuje aj fakt, že kyberbezpečnostné riešenia a AI analytika sa čoraz častejšie uplatňujú v organizáciách všetkých veľkostí a segmentov. 

Medzi trendy, ktoré budú silnieť v roku 2026, patrí posun ransomvérovej stratégie, nelegálny obchod s osobnými údajmi a využívanie umelej inteligencie v kybernetických útokoch. Firmy a inštitúcie sú vystavené sofistikovaným a cieleným kyberútokom a zároveň plošným masívnym kampaniam zameraným najmä na menšie organizácie. „Incident na katastri, odstavenie automobilovej výroby aj ransom v slovenských firmách potvrdzuje tento trend,“ dodáva Tomáš Valenta. 

Aktéri kybernetickej vojny využívajú taktiky na báze umelej inteligencie, vrátane dezinformačných kampaní, deštruktívneho malvéru a hacktivizmu na objednávku. Ohrozením pre všetkých používateľov zostávajú phishingové kampane s kvalitným personalizovaným obsahom či už formou textu, hlasu alebo videa.

Útoky, ktoré kradnú prihlasovacie údaje a citlivé údaje, vzrástli viac ako polovicu, čo ovplyvňuje jednotlivcov aj organizácie. Tento škodlivý softvér – infostealer sa stal hlavným sprostredkovateľom počiatočného prístupu kyberútokov. Ransomvérové incidenty sa posúvajú od šifrovania dát k vydieraniu a hrozbám, že citlivé údaje zverejnia. Postihnuté organizácie sa tak dostávajú pod niekoľkonásobný tlak. Riskujú dôveru zákazníkov a partnerov aj vysoké pokuty súvisiace s ochranou osobných údajov. 

Práca na diaľku a využívanie aplikácií odhalili zraniteľnosť cloudového prostredia. Nesprávna konfigurácia a slabé zabezpečenie rozhraní spôsobujú, že cloudové prostredia sú stále častejšie cieľmi kyberútokov.