Firmy musia od júna prispôsobiť weby pre zdravotne znevýhodnených

Webstránky majú byť bez bariér. Ako sa pripraviť na nové požiadavky zákona o prístupnosti?

Digitálny svet sa rýchlo mení a s ním aj pravidlá. Nový zákon má zabezpečiť, aby boli online služby dostupné všetkým, vrátane ľudí so zdravotným znevýhodnením. Od 28. júna 2025 začne na Slovensku platiť zákon č. 351/2022 Z. z. o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím. Zákon zavádza nové povinnosti, na ktoré by sa mali podnikatelia a firmy včas pripraviť. V opačnom prípade im hrozí pokuta od Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI) až do výšky 30 000 eur.

Tip redakcie: Televízory, prehrávače, HiFi a reproduktory na jednom mieste za akciové ceny

Čo znamená pojem „prístupnosť“? Cieľom je, aby produkty a služby mohli používať všetci ľudia, čím sa vytvára inkluzívna spoločnosť. Prostredie s prístupnými výrobkami a službami uľahčuje nezávislý život osobám so zdravotným postihnutím (zrakovým, sluchovým, mentálnym, pohybovým…).

Zákon vychádza z európskej smernice známej ako Európsky akt o prístupnosti (EAA), ktorú Európska únia prijala ešte v roku 2019. Nové pravidlá sa pritom týkajú štátnych inštitúcií aj súkromných firiem. Výnimku majú iba mikropodniky, teda firmy zamestnávajúce menej ako 10 zamestnancov, ktorých ročný obrat alebo súvaha je vo výške menej ako 2 milióny eur. Všetky ostatné firmy musia nové pravidlá dodržiavať.

Webstránky, aplikácie a e-shopy

Zákon pokrýva širokú škálu služieb – od dopravy (leteckej, autobusovej, vodnej či železničnej) až po finančné služby. Pre väčšinu firiem je však najdôležitejšie, že sa zákon týka aj tzv. služieb informačnej spoločnosti – teda webstránok, mobilných aplikácií a e-shopov.

Čo presne sú „služby informačnej spoločnosti“? Podľa zákona ide o služby poskytované elektronicky, na diaľku, za úhradu a na žiadosť príjemcu. „Pozor, „za úhradu“ pritom neznamená len platbu peniazmi. Patria sem rôzne formy protiplnení, vrátane súhlasu s poskytnutím svojich osobných údajov, ktoré majú v dnešnej „dobe dátovej“ celkom neoceniteľnú hodnotu a sú predmetom obchodovania,“ vysvetľuje advokát Tomáš Borecký z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS.

Jednoducho povedané, ak je účelom webstránky získať zákazníkov, pod tento zákon pravdepodobne spadá. Aj pojem „na žiadosť príjemcu“ je širší, než sa môže zdať. Možno sem zaradiť aj obyčajné zadanie webovej adresy, prípadne vyplnenie akéhokoľvek formulára na internete.

Pod nenápadný pojem „služby informačnej spoločnosti“ teda patrí veľké množstvo služieb poskytovaných online, ako napríklad:

• webhostingové služby,
• online úložiská,
• online spravodajské portály,
• funkcionality pridávania komentárov či užívateľských recenzií na webstránkach,
• platformy na vloženie inzercie, online predaj tovaru a online komerčná komunikácia,
• elektronická pošta (okrem osobnej elektronickej pošty),
• sociálne siete,
• služby poisťovania cez internet,
• služby pripojenia na internet,
• rezervácie služieb (napr. rezervácia hotela, služby cestovnej kancelárie),
• aukčné servery,
• klasické online vyhľadávanie,
• a v neposlednom rade všetky e-shopy.

Povinnosti podnikov

Čo to znamená pre firmy? Musia upraviť svoje webstránky tak, aby ich mohli používať aj osoby so zdravotným postihnutím. Webstránky budú po novom musieť spĺňať tzv. štandard Web Content Accessibility Guidelines 2.2 (WCAG). Ten určuje konkrétne kritériá, ktoré musia poskytovatelia služieb splniť, aby zabezpečili prístupnosť pre všetkých používateľov. Napríklad text na webovej stránke musí byť plne využiteľný pre čítače obrazovky, či iné obdobné technické pomôcky, ktoré používajú nevidiaci či slabozrakí. Na stránke musí byť dostatočný kontrast farieb a tiež musí mať klávesovú navigáciu pre ľudí so zníženou motorikou, ktorí nemôžu používať myš.

Príklady funkcionalít:

• vopred nahratý samostatný zvukový alebo video záznam;
• titulky;
• audio komentár;
• možnosť ovládať funkcie pohybom zariadenia alebo pohybom samotného používateľa;
• gestá ukazovateľa, to znamená, že v prípade, ak je možné nejakú funkciu ovládať s použitím viacerých prstov (ako napr. pri zoom-in funkcii), je potrebné umožniť používateľovi, aby vedel túto funkciu vykonať aj jednoduchším, alternatívnym spôsobom (napríklad stlačením tlačidla lupy);
• jednotná navigácia a označenie – menu a odkazy musia byť na všetkých stránkach webu na rovnakom mieste;
• dostatočne veľké tlačidlá na obrazovke telefónu (minimálne o veľkosti prsta);
• zrozumiteľný slovník – definovanie skratiek a nezvyčajných fráz a slov, vrátane idiómov a žargónu a pod.

„Poskytovatelia služieb budú tiež povinní na svojom webe zverejniť vyhlásenie o prístupnosti. Teda formálny dokument, v ktorom uvedú, aké služby poskytujú a akým spôsobom zabezpečili ich prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím,“ uvádza Borecký.

Podľa právnej úpravy sa požiadavky na prístupnosť služby nevzťahujú na služby poskytované na základe zmluvy uzatvorenej do 28. júna 2025. Táto výnimka platí až do skončenia doby platnosti danej zmluvy, najdlhšie však do 28. júna 2030.

Zákon sa tiež nevzťahuje ani na starší digitálny obsah webových stránok a mobilných aplikácií – videí, zvukových nahrávok, dokumentov a stránok, ktoré sa považujú za archívy a nie sú aktualizované alebo editované po účinnosti zákona. Teda požiadavky na prístupnosť netreba spĺňať napríklad pri dokumentoch nahratých na web stránkach pred 28. júnom 2025.

Kto môže požiadať o výnimku

Existujú aj výnimky. „Ak by splnenie požiadaviek predstavovalo pre firmu alebo inštitúciu zásadnú zmenu ich služby alebo tzv. neprimeranú záťaž, teda by boli príliš nákladné, zákon umožňuje firmám využiť výnimku. Musia však preukázať dôvody a oznámiť ich regulačnému orgánu, ktorým je Slovenská obchodná inšpekcia,“ vysvetľuje ďalej Borecký z RUŽIČKA AND PARTNERS.

Kritériá neprimeranej záťaže súvisia s:

1. pomerom medzi nákladmi na dosiahnutie potrebných úprav webstránky vo vzťahu k celkovým nákladom (prevádzkové a kapitálové výdavky) na výrobu, distribúciu alebo dovoz výrobku alebo poskytovanie služby, teda porovnanie, koľko bude stáť úprava na dosiahnutie prístupnosti a akú veľkú časť celkových nákladov firmy to predstavuje;
2. odhadovanými nákladmi a prínosmi pre podniky, vrátane výrobných procesov a investícií, vo vzťahu k odhadovanému prínosu pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom sa zohľadňuje množstvo a frekvencia využívania konkrétnych výrobkov alebo služieb, teda porovnanie odhadov, aký bude mať úprava prístupnosti prínos pre firmu a aký pre osoby so zdravotným postihnutím;
3. pomerom medzi nákladmi vo vzťahu k čistému obratu podniku, teda porovnanie, koľko bude stáť úprava na dosiahnutie prístupnosti v porovnaní s celkovým obratom firmy.

Sankcie a dohľad

Dodržiavanie zákona bude dozorovať Slovenská obchodná inšpekcia. Porušenie povinností môže viesť k sankciám od 200 eur až do 3 % obratu podniku, pričom maximálna výška pokuty závisí od závažnosti deliktu a je limitovaná sumou 30 000 eur.

„Napríklad neposkytnutie informácií o prístupnosti služby môže viesť k pokute do výšky 6 000 eur, zatiaľ čo nezabezpečenie základných požiadaviek prístupnosti môže podnik vyjsť až na 20 000 eur. SOI môže upustiť od uloženia pokuty, ak poskytovateľ prijme nápravné opatrenia alebo preukáže, že splnenie povinnosti by vyžadovalo významnú zmenu služby alebo predstavuje neprimeranú záťaž pre poskytovateľa služby,“ dodáva Tomáš Borecký.

Za zmienku stojí fakt, že hoci zákon nadobúda účinnosť už čoskoro (28. júna 2025), SOI, rovnako ako žiadny iný orgán verejnej správy, zatiaľ k jeho implementácii nevydal žiadne bližšie usmernenie. Je pritom celkom zrejmé, že pre dotknuté subjekty prináša viaceré povinnosti, ktorých obsah a realizácia so sebou prinášajú mnohé nejasnosti. Firmy tak zostávajú v neistote, ako presne majú nové požiadavky splniť.

Čo majú firmy spraviť ako prvé?

„Určite neodporúčame brať zákon na ľahkú váhu. V prvom rade je potrebné posúdiť, či sa na vás zákon vzťahuje – teda, či ste sa našli v definícii poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti a či nie ste mikropodnik. Ak sa vás zákon týka, preverte, či vaša webová stránka spĺňa nové požiadavky,“ radí Tomáš Borecký.

Na samotnú realizáciu zmien existuje viacero nástrojov a služieb – testovanie prístupnosti webových stránok a mobilných aplikácií pre ľudí so zdravotným postihnutím napríklad za odplatu poskytuje Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Obdobné služby, vrátane celkového auditu webstránok, poskytuje na slovenskom trhu viacero ďalších firiem.

Výsledkom auditu webu by malo byť posúdenie, či spĺňa zákonom stanovené požiadavky, a ak nie, čo je potrebné vykonať, aby bol v súlade so zákonom. „Ak zistíte, že zosúladenie vášho webu s požiadavkami zákona pre váš podnik predstavuje neprimeranú záťaž, je potrebné to oznámiť a preukázať SOI. Rovnako, ak viete, že nestíhate web upraviť do 28. júna 2025, informujte o tom SOI. Môžete tak získať dodatočnú lehotu až 1 rok na potrebné úpravy,“ uzatvára Borecký.