V paralelnom vesmíre: Štáty BRICS uvalili komplexné sankcie na Európsku úniu
-
- 25. októbra 2025
- Aktualizované: 23. októbra 2025
Predstavme si, že krajiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika – a rozšírený formát s Iránom, Saudskou Arábiou, Spojenými Arabskými Emirátmi, Etiópiou či Egyptom) uvalia komplexné sankcie na EÚ:
- zákaz exportu surovín (ropa, plyn, kovy, uhlie, fosfáty, hnojivá),
- zákaz dovozu európskeho tovaru,
- odpojenie od medzinárodného obchodu so službami (napr. IT outsourcing, komponenty, logistika),
- zablokovanie finančných a investičných tokov smerom z/do EÚ.
Základné fakty o ekonomickej realite EÚ
- Závislosť od importu surovín:
- EÚ dováža viac ako 55 % svojej spotreby energie.
- Po odstavení ruského plynu sa síce preorientovala na LNG z USA, Kataru a Afriky, ale stále je energeticky odkázaná na dovoz.
- Kritické kovy (lítium, nikel, kobalt, vzácne zeminy) používané v batériách, elektromobiloch a technológiách pochádzajú takmer výhradne z krajín mimo EÚ, prevažne z Číny a Afriky.
- Priemyselná závislosť:
- Čína je najväčší obchodný partner EÚ.
- Import do EÚ (2024): viac ako 620 miliárd €.
- Export z EÚ do Číny: cca 230 miliárd €.
- Základné komponenty pre elektroniku, farmáciu, textil a spotrebný tovar by v prípade blokády zmizli v priebehu 2–3 mesiacov.
- Čína je najväčší obchodný partner EÚ.
- Potravinová a poľnohospodárska sebestačnosť:
- EÚ má silné poľnohospodárstvo, ale potrebuje hnojivá, krmivá, pesticídy a energie, ktoré pochádzajú z tretích krajín.
- Bez prístupu k fosfátom z Maroka či plynu pre výrobu hnojív by produkcia potravín klesla o 20–30 % už v priebehu jednej sezóny.
- Finančná stabilita:
- EÚ má veľmi silný finančný sektor, ale jej mena (euro) je viazaná na globálnu dôveru a medzinárodný obchod.
- Ak by stratila možnosť obchodovať so štátmi, ktoré držia veľkú časť devízových rezerv vo forme eura alebo dolára, euro by prudko oslabilo.
- Inflácia by explodovala v priebehu niekoľkých mesiacov, pretože ceny energií a surovín by vystrelili.
Ako dlho by EÚ dokázala prežiť?
| Oblasť | Odhad prežitia / stabilita | Poznámka |
|---|---|---|
| Energia | 6 – 9 mesiacov | Vďaka zásobám LNG a uhlia, potom by prišli výpadky a prudké zdraženie. |
| Priemysel | 3 – 6 mesiacov | Výroba automobilov, elektroniky a chemikálií by skolabovala kvôli nedostatku komponentov. |
| Poľnohospodárstvo | 1 – 2 sezóny | Nedostatok hnojív a energií by znížil výnosy. |
| Finančný systém | 6 – 12 mesiacov | EÚ by udržala základnú stabilitu, ale s prudkou infláciou a stratou dôvery v euro. |
| Životná úroveň | pokles o 40–60 % v priebehu 1–2 rokov | Reálny pokles HDP, rast cien, nedostatok tovarov. |
Dá sa to zvládnuť?
EÚ by neprestala existovať, ale dostala by ekonomický šok porovnateľný s vojnou.
- Obrovské rozdiely by vznikli medzi krajinami: Francúzsko, Španielsko či Švédsko by situáciu zvládli lepšie než Nemecko alebo Taliansko, ktoré sú viac priemyselne previazané.
- Došlo by k vnútornému rozpadu jednotného trhu, pretože štáty by si začali zabezpečovať zdroje individuálne.
- Politicky by to znamenalo najväčšiu krízu v histórii EÚ.
Záver: EÚ je silná, ale nie sebestačná
Európska únia má know-how, infraštruktúru, vedu, schopnosť inovovať — ale nemá suroviny a energetickú nezávislosť.
Ak by ju štáty BRICS ekonomicky odrezali, dokázala by prežiť rok alebo dva, ale s obrovskými stratami a hlbokou transformáciou.
Z dlhodobého hľadiska by to paradoxne mohlo viesť k obrovskej vlne inovácií, technologickej sebestačnosti a novej priemyselnej revolúcii v Európe,
no prechodné obdobie by bolo extrémne bolestivé.
