Svet sa mení: od diktátu Západu k multipolárnemu svetu a novej menovej realite

Svet, v ktorom žijeme, už nie je tým istým miestom ako pred dvadsiatimi rokmi. Kým kedysi bola moc a vplyv sústredená prevažne na Západe, dnes vidíme, že ekonomické, technologické aj politické ťažisko sa postupne presúva. Krajiny, ktoré ešte donedávna pôsobili ako druhoradí hráči, dnes rozhodujú o cenách energií, technológiách či investičných tokoch. Žijeme v období, keď sa mení rovnováha síl – a to, čo bolo kedysi samozrejmé, už samozrejmé nie je.

Tip redakcie: Jednoduchý a rýchly spôsob nákupu Bitcoinu a iných kryptomien

Svet na križovatke: Západ už nie je jediným dirigentom

Pred dvadsiatimi rokmi bola situácia vo svete jasná – silný Západ, vedený Spojenými štátmi a podporovaný Európou, Kanadou či Austráliou, určoval tempo a diktoval politické aj ekonomické pravidlá. Ostatné štáty, hoci často bohaté na suroviny alebo pracovnú silu, zostávali v tieni. Svet sa točil okolo „jediného centra“ moci.

Dnes je však situácia zásadne iná. Krajiny Ázie, Južnej Ameriky, Afriky a Blízkeho východu vyrástli. Už nie sú len lacnou dielňou alebo dodávateľom ropy a plynu – stali sa významnými hráčmi v oblasti priemyslu, financií, technológií, vedy či inovácií. Ak by sa rozhodli uzavrieť pred „náladami“ tradičného Západu a začali by viac spolupracovať medzi sebou, dokázali by prežiť a fungovať relatívne samostatne.

Ich odolnosť voči vonkajším tlakom je dnes neporovnateľne vyššia než pred dvoma dekádami. Západné ekonomiky sú naopak zvyknuté na pohodlie, často stavajú na mozgoch a kapitále z Ázie, a ich schopnosť zvládnuť veľký šok je otázna. To neznamená, že Západ nemá silu, ale už ju nedrží výhradne vo svojich rukách. Rovnováha sa mení.

Dolár: stále silný, ale nie večný

Dolár je dnes stále hlavným pilierom svetového obchodu. Drží si pozíciu rezervnej meny, v ktorej sa oceňujú kľúčové komodity, a tvorí väčšinu devízových rezerv centrálnych bánk. Jeho sila však nestojí na absolútnej hodnote, ale na dôvere – na viere, že je stabilný, bezpečný a všade prijímaný.

No postupne sa objavujú pokusy tento systém oslabiť. Krajiny BRICS hľadajú cesty, ako obchodovať mimo dolára. Rusko a Čína už vo veľkom používajú vlastné meny pri vzájomnom obchode, India za ropu platí rupiami, a objavujú sa diskusie o novej spoločnej mene krytej komoditami.

Prečo je však vôbec potrebná rezervná mena? Jednoducho preto, že uľahčuje obchod. Ak by mal každý platiť len vo svojej mene, vznikol by chaos stoviek kurzových párov a obrovské kurzové riziko. Jedna referenčná mena – dnes dolár – je praktický nástroj. Ak však dolár začne strácať dôveru alebo jeho používanie bude politicky motivované, svet si bude hľadať alternatívu.

Riešenie: nový token založený na HDP per capita

Predstavme si, že vznikne umelá referenčná mena – token, ktorý by nebol viazaný na jednu krajinu, ale na ekonomickú výkonnosť štátov zapojených do systému. Jeho základom by nebolo absolútne HDP, ktoré zvýhodňuje veľké krajiny, ale HDP per capita – výkon na jedného človeka.

Takýto systém by mal niekoľko zásadných výhod:

• Spravodlivosť: malé štáty by mali šancu získať väčšiu váhu vďaka svojej produktivite a životnej úrovni, nie len vďaka veľkosti populácie alebo zásobám surovín.
• Motivácia: každá krajina by bola motivovaná zlepšovať životnú úroveň svojich občanov, pretože by tým posilňovala aj hodnotu tokenu.
• Neutralita: token by nebol nástrojom politického tlaku, ale čistým odrazom ekonomického výkonu a efektivity.
• Stabilita: hodnotu by neurčovali politické rozhodnutia alebo „tlačenie peňazí“, ale transparentné a vopred známe pravidlá založené na matematike a dátach.

Takýto token by sa mohol používať na medzinárodný obchod, kým vnútri štátov by naďalej fungovali lokálne meny. Bol by univerzálnym „jazykom“ obchodu, ktorý by všetkým poskytoval rovnaké podmienky.

Záver: nový svet, nové pravidlá

Svet sa za dve desaťročia posunul z unipolárneho k multipolárnemu. Západ už nie je jediným určovateľom pravidiel a štáty, ktoré kedysi pôsobili ako slabé, dnes majú silu, zdroje a schopnosti postaviť sa na vlastné nohy. Dolár zatiaľ ostáva dominantný, ale jeho postavenie už nie je neotrasiteľné.

Riešenie, ktoré by prinieslo viac rovnováhy, môže byť nová nadnárodná mena založená na HDP per capita – férový a motivačný nástroj, ktorý by nahradil politickú svojvôľu jasnými pravidlami.

Ostáva veriť, že tieto zmeny neprerastú do konfliktov a bojov o moc, ale naopak prinesú racionálne pochopenie: svet sa mení a nové rozloženie síl je prirodzené. Ak ho prijmeme, môžeme namiesto konfrontácie budovať systém, kde bude spolupráca výhodná pre všetkých.