Kľúčové zmeny v zákonoch a zaujímavé rozsudky

Prehľad najdôležitejších noviniek z právnych predpisov SR, vybranej rozhodovacej praxe súdov, ako aj zaujímavých informácií zo sveta práva za uplynulé obdobie.

Povinné zmluvné poistenie aj pre elektrické kolobežky

Novela zákona o povinnom zmluvnom poistení zavádza do slovenského právneho poriadku legislatívu EÚ, čo prináša viaceré zmeny v oblasti PZP.

Okrem iného sa po novom medzi „motorové vozidlá“, ktoré sú povinné mať uzavreté PZP radia aj samostatné nekoľajové vozidlá s vlastným mechanickým pohonom s najväčšou (i) konštrukčnou rýchlosťou viac ako 25 km/h alebo (ii) prevádzkovou hmotnosťou viac ako 25 kg a najväčšou konštrukčnou rýchlosťou viac ako 14 km/h, teda napríklad rôzne elektrické kolobežky, elektronické bicykle alebo segwaye.

Tip redakcie: Mobilné telefóny, smart hodinky, tablety a príslušenstvo za akciové ceny.

Novela nadobudla účinnosť od 01.08.2024, preto by majitelia elektrických kolobežiek a iných prostriedkov, spĺňajúcich vyššie uvedenú definíciu motorového vozidla, mali čo najskôr uzavrieť PZP, aby tak neporušovali zákon. Čas ukáže, či uvedené opatrenie zvýši bezpečnosť na našich cestách a chodníkoch.

Číslo predpisu: 177/2024 Z. z.
Dátum účinnosti: 01.08.2024
Názov predpisu: Zákon č. 177/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Odkaz na zákon: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/177/20240801

Do platnosti vstúpila tzv. „euronovela“ Trestného zákona

Národná rada Slovenskej republiky schválila úpravu celospoločensky diskutovanej novely Trestného zákona zo začiatku tohto roka. Financie EÚ budú chránené prísnejšie ako štátne alebo súkromné.

Zmeny v kontroverznom zákone reagujú na pripomienky Európskej komisie, ktorá sa obáva o bezpečnosť európskych peňazí, s čím bola spojená hrozba straty eurofondov. Novela zavádza istú dvojkoľajnosť trestných činov v závislosti od toho, či spreneverené peniaze budú pochádzať od Európskej únie alebo od iného subjektu. V zmysle schválenej novely zákona tak ochrana finančných prostriedkov z rozpočtu Európskej únie bude upravená odlišne od ochrany štátneho, či súkromného vlastníctva.

Napríklad zákon zavádza povinný trest odňatia slobody za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje osem rokov. No v prípade trestných činov, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie stačí, ak horná hranica prevyšuje šesť rokov.

Zdôvodnenie tohto rozlišovania podľa pôvodu spreneverených zdrojov nie je zrejmé, najmä vo svetle zásady, že pred zákonom sú si všetci rovní – ibaže by to platilo len pre páchateľov, nie poškodených.

Číslo predpisu: 214/2024 Z. z.
Dátum účinnosti: 06.08.2024
Názov predpisu: Zákon č. 214/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Odkaz na zákon: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/214/20240806

Nové pravidlá pre mzdy v stavebníctve a zamestnávanie mladistvých

Od 1. augusta tohto roka nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, ktorá umožňuje zamestnancom subdodávateľov v stavebníctve, za predpokladu splnenia zákonných podmienok, žiadať si vyplatenie mzdy nielen priamo u svojho zamestnávateľa, ale aj u fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je dodávateľom stavebných prác na území Slovenskej republiky a ktorej priamym subdodávateľom je zamestnávateľ zamestnanca.

Zamestnanec má právo na vyplatenie mzdy od dodávateľa len v rozsahu minimálnej mzdy platnej v čase výkonu práce v rámci subdodávateľského vzťahu za každú hodinu výkonu práce, najviac v sume rozdielu medzi sumou minimálnej mzdy platnej v čase výkonu práce v rámci subdodávateľského vzťahu za každú hodinu výkonu práce a mzdou poskytnutou subdodávateľom za výkon tejto práce.

Podmienkou je, že ide o mzdu, ktorá zamestnancovi nebola vyplatená a náleží mu za výkon stavebných prác týkajúcich sa výstavby, opráv, údržby, prestavby alebo demolácie budov (podľa prílohy č. 1aa Zákonníka práce), ktorých vykonávanie je obsahom záväzku subdodávateľa v rámci právneho vzťahu medzi subdodávateľom a dodávateľom. Zamestnanec musí písomne požiadať dodávateľa služby o vyplatenie mzdy v lehote šiestich mesiacov odo dňa splatnosti mzdy.

Okrem toho nadobúda účinnosť novela, na základe ktorej bude možné zamestnávať mladistvých, ktorí dovŕšia 15 rokov veku:

• Zamestnávať ich možno najskôr po ukončení povinnej školskej dochádzky.
• Nástup do práce môže byť najskôr v posledný deň školského roka, v ktorom žiak končí povinnú školskú dochádzku alebo dovŕši 16 rokov.
• Rozdielom oproti predošlej úprave je, že zamestnávateľ môže bez súhlasu inšpekcie práce zamestnávať mladistvého už od 1.júla daného roka, a nemusí čakať do konca leta, kedy formálne končí povinná školská dochádzka.

Podrobnejšie informácie k týmto i ďalším zmenám v Zákonníku práce nájdete v článku kolegyne Martiny Poliačikovej.

Číslo predpisu: 178/2024 Z. z.
Dátum účinnosti: 01.08.2024
Názov predpisu: Zákon č. 178/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
Odkaz na zákon: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/178/20240801

Rekreačný poukaz bude možné preniesť aj na rodiča zamestnanca

Od januára 2025 bude platiť novela zákonníka práce, ktorá rozširuje okruh osôb oprávnených využiť rekreačný poukaz. Novinka spočíva v tom, že zamestnanec ho bude môcť preniesť na svojho rodiča. Ten bude mať právo uplatniť si oprávnené výdavky.

Povinnosť poskytovať rekreačné poukazy sa nemení – naďalej platí len pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov.

Číslo predpisu: 172/2024 Z. z.
Dátum účinnosti: 01.01.2025
Názov predpisu: Zákon č. 172/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov
Odkaz na zákon: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/172/20250101

Zjednodušenie pravidiel pre výrub drevín

Parlament ďalej prelomil prezidentské veto aj v prípade návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajinyv znení neskorších predpisov.

Novelou sa rozširuje okruh prípadov, kedy sa nevyžaduje súhlas na výrub dreviny. Ďalej boli rozšírené kompetencie okresného úradu, ktorý po novom napr. určuje, či je výrub nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny a príslušnosť obce pri rozhodovaní o výrube.

Touto novelou má dôjsť k zjednodušeniu postupov pri výrube drevín. Tento krok však sprevádzajú obavy, že sa tak stane za cenu zníženia ochrany prírody.

Číslo predpisu: 202/2024 Z. z.
Dátum účinnosti: 23.07.2024
Názov predpisu: Zákon č. 202/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
Odkaz na zákon :https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/202/20240723

Zmeny v sumách stravného

Od 1. septembra 2024 dochádza k zmene súm stravného nasledovne:

• 8,30 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín (do 31.08.2024 – 7,80 eura),
• 12,30 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín (do 31.08.2024 – 11,60 eura),
• 18,40 eura pre časové pásmo nad 18 hodín (do 31.08.2024 – 17,40 eura).

Podrobnejšie informácie nájdete v článku kolegyne Martiny Poliačikovej.

Číslo predpisu: 211/2024 Z. z.
Dátum účinnosti: 01.09.2024
Názov predpisu: Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 211/2024 Z. z. o sumách stravného
Odkaz na predpis: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/211/20240901

Pripravované zákony

Do medzirezortného pripomienkového konania sa koncom júla dostal nový Stavebný zákon. Tento by mal v celosti nahradiť ešte neúčinný zákon č. 201/2022 o výstavbe, ktorý mal spolu so zákonom č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní nahradiť aktuálne účinný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Zákonodarca v dôvodovej správe uvádza, že zákon o výstavbe prijatý v roku 2022, sa nachádza v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu plánovanej účinnosti 01. apríla 2025 je nevykonateľný. (zdroj)

Bola zverejnená Predbežná informácia o pripravovanom Návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom tohto návrhu má byť implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/988 z 10. mája 2023 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov.  Nový zákon má nahradiť zákon č. 281/2023 Z. z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorý bol parlamentom schválený len minulý rok. (zdroj)

Vybraná rozhodovacia prax súdov

Najvyšší súd SR: Vypratanie pozemku

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojom rozhodnutí vo veci uskladnenia motorových vozidiel pochádzajúcich z likvidovaných poistných udalostí na cudzom pozemku zaoberal otázkou, či sa oprávnený držiteľ (vlastník) pozemku môže domáhať vypratania pozemku voči žalovanému iba v prípade, ak sa na pozemku nachádzajú hnuteľné veci vo vlastníctve alebo v oprávnenej držbe žalovaného.

Najvyšší súd SR uviedol, že

– je možné domáhať sa vypratania nehnuteľnosti od vlastníka vecí nachádzajúcich sa na tomto pozemku,

– alebo voči tretej osobe, ktorá takéto veci na nehnuteľnosti uložila, aj keď pôvodne na to mala právo, ktoré neskôr zaniklo. (zdroj)

Ústavný súd SR: Posudzovanie trov právneho zastúpenia

Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal sťažnosťou, v ktorej sťažovateľ namietal výšku priznaných trov, konkrétne dĺžku porady protistrany s jeho právnym zástupcom. Ústavný súd skonštatoval, že účelnosť právnej služby a aj jej rozsah (dĺžka porady), môže závisieť aj od žalovanej sumy. Ústavný súd SR tak v zásade uviedol, že aj hodnota sporu môže byť jedným z kritérií pri posudzovaní účelnosti jednotlivých úkonov. To je racionálne najmä, ak je strana v pozícii žalovaného bez vlastného pričinenia.(zdroj).

Najvyšší správny súd SR: Reklama a dobré mravy

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky („NSS SR“) preskúmaval prípad pokuty 10 000 eur za erotickú reklamu.

Krajský súd Bratislava zamietol správnu žalobu voči rozhodnutiu Slovenskej obchodnej inšpekcii, ktorá uložila pokutu 10 000 eur majiteľovi nočného klubu pre závažné porušenie všeobecných požiadaviek na reklamu – tá zobrazovala obnažené ženské prsia a ženské lono. Podľa NSS SR bola žena na plagátoch zobrazená ako sexuálna atrakcia vo vyzývavej polohe s cieľom pritiahnuť pozornosť, čím malo dôjsť k prekročeniu prípustnej prezentácie nahoty ľudského tela a konaniu v rozpore s dobrými mravmi. NSS SR sa vo vzťahu k absencii legálnej definície pojmu dobré mravy vyjadril, že v spoločnosti existujú mravnostné kritéria, pod ktoré nesporne patrí vyobrazenie ľudského tela prezentujúce človeka ako dôstojnú ľudskú bytosť. To však v prípade vytýkaných reklám nemalo byť dodržané, s takýmto posúdením možno len súhlasiť. (zdroj)

Ostatné

Vláda SR schválila prvé osvedčenia o strategickej investícii. Ide celkovo o desať cestných stavieb, šesť železničných stavieb a tri zdravotnícke zariadenia. Do výberu sa dostali všetky vládne diaľničné priority, ako aj medzinárodné železničné trate do Česka a Rakúska. Medzi projektmi je aj Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Univerzitná nemocnica Martin a Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov. Vláda SR tak začala už naplno využívať nový zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete, ktorý prešiel parlamentom skôr v tomto roku. (zdroj)

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vypracovala praktickú príručku – Horúčavy pri práci, Usmernenia pre pracoviská, ktorá je teraz dostupná aj v slovenskom jazyku. Príručka zahŕňa okrem iného organizačné a technické opatrenia na zníženie a riadenie rizík súvisiacich s teplom, ako aj odbornú prípravu pracovníkov.

Medzi navrhované opatrenia patrí napríklad zabezpečenie možnosti otvárať okná na udržanie prúdenia vzduchu alebo zavedenie prestávok s ohľadom na teplotu, aby si pracovníci mohli dať chladné nápoje alebo sa mohli ochladiť.

Napriek tomu, že ide len o odporúčania, zamestnávateľ je v zmysle Rámcovej smernice o BOZP a zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. (zdroj)

Autori: Advokátska kancelária RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o.