EU: Idea, ktorá mala zmeniť svet. A teraz? Moc bez sily

Európska únia vznikla ako jeden z najambicióznejších projektov modernej histórie. Po druhej svetovej vojne bola jej ideou spolupráca, mier a spoločná prosperita. Zoskupenie, ktoré malo spojiť európske štáty do jednotného trhu, odstrániť colné bariéry a vytvoriť prostredie, v ktorom namiesto súperenia prevládne ekonomická synergia.

Tip redakcie: Pomôžeme vám začať cvičiť a nevzdať to

Po desaťročiach budovania spoločných inštitúcií, menovej únie a voľného pohybu tovaru a ľudí sa Európa stala jedným z najbohatších regiónov sveta. EÚ bola synonymom stability, kvality života a technologického pokroku.
Spoločná mena – euro – bola dôkazom, že Európania dokážu zdieľať nielen trh, ale aj dôveru v budúcnosť.

Z dlhodobého hľadiska sa však ukazuje, že projekt, ktorý mal pôvodne ekonomický a pragmatický základ, sa postupne posunul smerom k politicko-ideologickému riadeniu. Dnes EÚ stojí pred otázkou, či je ešte schopná plniť svoju pôvodnú úlohu: byť silným ekonomickým hráčom a garantom stability v čase globálnych zmien.

Od ekonomickej únie k ideologickému projektu

V prvých dekádach svojej existencie bola Európska únia predovšetkým hospodárskym zoskupením.
Ekonomické záujmy prevažovali nad politickými debatami – cieľom bolo zvýšiť produktivitu, znížiť náklady a vyrovnať životnú úroveň členských štátov. Výsledky boli nepopierateľné: vznikol jednotný trh, silný exportný priemysel a globálne rešpektovaná mena.

Postupne však ťažisko rozhodovania začalo prechádzať z ekonomickej logiky na politickú a ideologickú rovinu.
Namiesto pragmatického hľadania rovnováhy medzi efektivitou a sociálnymi potrebami sa EÚ čoraz viac sústreďuje na symbolické témy:

• zelenú transformáciu,
• rodovú rovnosť,
• digitálne práva,
• klimatické ciele,
• či harmonizáciu legislatívy v oblastiach, ktoré nemajú priamy ekonomický prínos.

Tieto témy sú spoločensky dôležité, no v kombinácii s prebytkom regulácií a administratívnej záťaže spôsobili, že EÚ stratila flexibilitu a rýchlosť reakcie. V globalizovanom svete, kde Ázia rastie tempom desiatok percent ročne, sa európske hospodárstvo ocitlo v spomalení. Byrokratický aparát začal prevyšovať tvorivú a podnikateľskú energiu, na ktorej pôvodne únia stála.

Kde sa ukazuje slabosť EÚ

1. Energetická závislosť

Európa disponuje technologicky vyspelými systémami, no len obmedzenými zdrojmi energie. Odstavenie jadra a uhlia v prospech obnoviteľných zdrojov prinieslo síce ekologický posun, ale aj rast cien a zníženie energetickej sebestačnosti.

Kríza v roku 2022 ukázala, že EÚ je stále závislá na externých dodávkach plynu, ropy a surovín. Bez nich by veľká časť priemyslu stratila konkurencieschopnosť.

2. Priemysel a výroba

Vysoké dane, náklady na energiu a regulačné tlaky spôsobili presun výroby mimo Európy. Zatiaľ čo Ázia a USA podporujú strategické odvetvia dotáciami a daňovými stimulmi, EÚ reaguje grantovými schémami sprevádzanými zložitou byrokraciou.

Výsledok: investície sa presúvajú tam, kde je prostredie predvídateľnejšie a rýchlejšie.

3. Demografia

Európa starne a jej populácia klesá. Nedostatok pracovnej sily znižuje potenciál rastu a zároveň zvyšuje tlak na sociálne systémy. Imigrácia tento trend krátkodobo tlmí, ale vytvára nové sociálne výzvy, ktoré EÚ rieši len reaktívne.

4. Technologická závislosť

Aj keď EÚ má kvalitný výskum a vzdelávací systém, nedokáže komercializovať inovácie rovnakým tempom ako USA alebo Čína. Mnoho európskych startupov sa sťahuje za kapitálom a pružnejšími trhmi. V oblasti umelej inteligencie, čipov či obranných technológií EÚ zaostáva o celé roky.

5. Obrana a geopolitika

Európa má spoločnú menovú politiku, no žiadnu jednotnú obrannú stratégiu. Jej vojenská sila je fragmentovaná a v krízových situáciách závisí od USA. Koncept „strategickej autonómie“ zostáva prevažne v politických dokumentoch, nie v realite.

Čo by mohlo zvrátiť úpadok

1. Návrat k ekonomickému pragmatizmu

EÚ potrebuje obnoviť pôvodný zmysel integrácie – spoločný ekonomický záujem. Namiesto rozširovania agendy by sa mala zamerať na konkurencieschopnosť, inovácie a výrobu s vysokou pridanou hodnotou.

2. Energetická stratégia postavená na stabilite

Bez stabilného a predvídateľného energetického mixu nebude možné udržať priemysel. Riešením je kombinácia jadra, obnoviteľných zdrojov a domácej ťažby, nie ideologické vylúčenie niektorých foriem energie.

3. Reforma regulačného prostredia

Podnikateľské prostredie potrebuje menej smerníc a viac flexibility. Zníženie byrokratickej záťaže a rýchlejšie rozhodovanie by obnovilo dôveru investorov.

4. Podpora výskumu a transferu technológií

EÚ má silné univerzity a vedu, ale slabé prepojenie s trhom. Treba vytvoriť mechanizmy, ktoré umožnia rýchlejšie premeniť výskum na produkt.

5. Realistická zahraničná politika

EÚ musí nájsť rovnováhu medzi hodnotovými postojmi a pragmatickými vzťahmi s ostatnými blokmi sveta. Udržiavanie obchodných väzieb s Áziou, Afrikou či Latinskou Amerikou je ekonomická nevyhnutnosť, nie morálna dilema.

Moc bez sily

Európska únia zostáva významnou politickou entitou a jej spoločenské hodnoty sú rešpektované. No jej ekonomická váha, technologický náskok a energetická stabilita sa v poslednom desaťročí výrazne oslabili.
EÚ má stále moc formovať pravidlá a ovplyvňovať trhy, ale nemá silu ich presadiť bez vonkajšej podpory.

Budúcnosť EÚ závisí od toho, či dokáže znovuobjaviť pragmatický duch, na ktorom bola postavená. Ak sa vráti k rovnováhe medzi ekonomikou, technológiou a politikou, môže byť opäť stabilným pilierom svetového systému.

Ak však zostane zviazaná vlastnou byrokraciou a ideologickou agendou, jej vplyv sa bude ďalej zmenšovať – nie preto, že by bola slabá, ale preto, že prestane byť praktická.