Aj v roku 2024 Bratislava hospodárila najhoršie, Trenčín najlepšie z krajských miest
Nolčovo, Pavlova Ves, Nový Svet, Gáň, Žitavce, Pavlice či Nededza sú obce, o ktorých mnohí Slováci možno ani nepočuli a netušia, kde sa nachádzajú. V roku 2024 sa však zaradili k najlepším samosprávam z pohľadu výsledkov ich hospodárenia.
Tip redakcie: Pomôžeme vám začať cvičiť a nevzdať to
Z celkovo posudzovaných 2 846 obcí a miest získalo podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau a ich vo sfére finančníctva uznávaného i-Ratingu najlepšie ohodnotenie, stupeň A, 223 samospráv (7,8 %). Na čele rebríčka roku 2024 sa ocitla obec Nolčovo z okresu Martin, len s 254 obyvateľmi. Na opačnom konci, so stupňom C mínus sa ocitli Radnovce z okresu Rimavská Sobota, Olováry z Okresu Veľký Krtíš, či Orovnica z okresu Žarnovica. V priebehu roku 2024 nebol zavedený ozdravný režim v žiadnej obci, avšak od 1. decembra 2023 hospodári v ozdravnom režime obec Gortva z okresu Rimavská Sobota.
Nútená správa (najnižší stupeň D) nebola v roku 2024 zavedená v žiadnej obci, ale Bratislava – Devín hospodári od 23. septembra 2023 v režime konsolidácie a v nútenej správe pokračovala obec Švedlár z okresu Gelnica.
Obce s dosiahnutým stupňom C a C mínus obvykle prestávajú byť úverovateľné, respektíve sú im poskytované bankové úvery s vyššími úrokmi ako obciam a mestám v ratingových stupňoch A až C plus, ktorých bolo 2 426, čo predstavuje vyše 85 %.
Stupeň C mínus, ktorým sa označujú veľmi podpriemerné samosprávy s vysokou mierou zadlženia, finančnej nestability a vysokým rizikom splácať svoje záväzky, dosiahlo celkovo 196 samospráv (6,9 %).
Bratislave sa nepodarilo zbaviť negatívneho prvenstva. Z krajských miest sa v kategórii C ocitla Bratislava, hlavné mesto, ktoré malo takmer 49 % celkový dlh v pomere k skutočným bežným príjmom predchádzajúceho roku a 1,6 % záväzky po lehote splatnosti k skutočným bežným príjmom predchádzajúceho roku. Bratislava viedla priečku najhoršie hospodáriacich krajských miest aj v roku 2023, dokonca so stupňom C mínus. Najlepšie hospodáriacim krajským mestom sa v roku 2024, aj rok predtým, stal Trenčín so stupňom B mínus, jeho celková zadlženosť bola 14,3 % a nevykazoval žiadne záväzky po lehote splatnosti. Zvyšných 6 krajov vrátane Mesta Košice dosiahlo stupeň C plus.
„Veľké mestá už zo svojej povahy dosahujú nižšie ratingy, lebo ich príjmy nepostačujú na financovanie vlastných a prenesených kompetencií bez dostatočného krytia zo strany štátu. Aby zabezpečili bežné fungovanie a investície, čerpajú rôzne bankové úvery a výpomoci, preto je ich zadlženosť obvykle vyššia ako v obciach a menších mestách. To sa negatívne prejaví aj v iných ukazovateľoch, ktoré vstupujú do výpočtu ratingových stupňov,“ objasňuje ratingové hodnotenie hlavná analytička CRIF Jana Marková.
„K zlepšeniu hospodárenia krajských aj iných miest by prispeli úspory na platoch zamestnancov prepustených pre nadbytočnosť, dôsledné vymáhanie pohľadávok, napríklad dane z nehnuteľnosti, ďalších miestnych daní a poplatkov. Vzhľadom na zníženie príjmov zo strany štátu musia samosprávy prijímať aj nepopulárne opatrenia. Napríklad Bratislava, hlavné mesto, zvýšila v roku 2024 dve z miestnych daní: z ubytovania a z nehnuteľností. Prijaté konsolidačné balíčky nútia aj samosprávy ku konsolidácii a k zlepšeniu ich hospodárenia,“ uzatvára Jana Marková.
Údaje a závery z analýzy hospodárenia samospráv v tejto tlačovej správe vychádzajú z verejne dostupných informácií poskytnutých samosprávami na webovej stránke www.rozpocet.sk, ktorej prevádzkovateľom je Ministerstvo financií SR, a na webových stránkach samospráv. Pomerové ukazovatele, ako napr. celková zadlženosť (pomer dlhu k skutočným bežným príjmom predchádzajúceho roku), zverejnené samosprávami, sa môžu odlišovať od výpočtov v modeli i-ratingu obcí, ak samospráva pri výpočte nepostupovala podľa Príručky Ministerstva financií Slovenskej republiky pre subjekt verejnej správy k obsahovej náplni finančných výkazov (FIN).