5 dôvodov, prečo by som nebojoval za Slovensko

Vojenský konflikt sa priblížil doslova k hraniciam Slovenskej republiky a médiá a sociálne siete nám prinášajú hrdinské príbehy Ukrajincov a Ukrajiniek, ktorí bránia svoju vlasť. Ich osudy ma nechávajú chladným. Nerozumiem, prečo je niekto ochotný vložit na jednu stranu rovnice svoj život, keď na druhej strane rovnice je niečo tak imaginárne a ľuďmi vymyslené – teda štát.
Rovnako nerozumiem, prečo je niekto ochotný plniť príkazy, ktoré smerujú k zabíjaniu iných. Vojna vždy bola, je a bude úplný nezmysel. Nech sú už kecy okolo jej dôvodov vzniku akoľvek vznešené.

Ak by ale išlo naozaj do tuhého aj na Slovensku, so mnou nepočítajte:

1. Nie som ochotný použiť akúkoľvek zbraň proti nikomu živému a nie som ani ochotný ničiť niečí majetok len preto, že mi to niekto prikáže. Na vojnu treba dve strany a ja nemienim prispieť ku konfliktu ani sekundou zo svojho života.
2. Nie som manuálne zdatný a používanie akýchkoľvek nástrojov skôr či neskôr dospeje k môjmu zraneniu. Z nástrojov bez ujmy na zdraví ovládam len príbor, nožnice, zošívačku a cvakátko na nechty. Použitie čohokoľvek iného, vrátane sekundového lepidla, speje k zraneniu.
3. Pracujem, platím dane a z daní si platím profesionálnych vojakov. Nech republiku chránia oni. Keď si zaplatím profesionálneho mechanika v autoservise, tiež mu nemusím pomáhať. Ak na obranu krajiny profesionálna armáda nestačí, ešte jej platím zálohu v podobe NATO. Ak nebude stačiť ani toto, nech sa Slovensko radšej vzdá a ušetrí životy na oboch stranách konfliktu.
4. Je mi jedno, ako sú nakreslené hranice a či vôbec nejaké sú. Ak nebude ohrozený môj život a budem ho môcť žiť dôstojne, je mi jedno, či to bude „pod hlavičkou“ Slovenska, Japonska alebo Nigérie. O hranice a názov štátu mi vôbec nejde. Ak by som sa zajtra zobudil a toto územie by bolo súčasťou Poľska alebo Maďarska, som s tým OK. Nevsadím svoj život, aby som to vrátil späť.
5. Môj život je pre mna najvyššia hodnota. Mojim cieľom je dožiť sa 132 rokov. Je to môj sen a moje hobby. To je úplne nezlučiteľné s akoukoľvek fyzickou obranou osobného majetku, štátu alebo čohokoľvek iného.

Žijeme v 21. storočí, mali by sme sa zamyslieť nad tým, či delenie sveta na národy nie je prežitkom. Čo vy na to?