Štát už znížil svoje očakávania výberu transakčnej dane. Výber dane za mesiace apríl až júl však nenapĺňa ani znížené odhady

Štát pôvodne plánoval vybrať v tomto roku na transakčnej dani vyše 575 miliónov eur. Keď v júli zistil, že je to nereálne, skorigoval odhad na 420 miliónov. Štatistika po štyroch mesiacoch však ukazuje na výber za rok 2025 na úrovni 378 miliónov eur.

Tip redakcie: Jednoduchý a rýchly spôsob nákupu Bitcoinu a iných kryptomien

Bratislava, 8.9.2025 – Výber transakčnej dane naďalej jednoznačne zaostáva za očakávaniami. Za mesiace apríl až júl 2025 priniesla do štátneho rozpočtu len 168 miliónov eur (k 31.8.), a jasne tak zaostáva za príjmovými očakávaniami štátu. Ak by sa táto suma spriemerovala a prepočítala na celé obdobie od apríla do konca tohto roka, výsledná vybraná transakčná daň by dosiahla 378 miliónov eur. To je o  tretinu menej voči pôvodnému predpokladu (575,5 mil. eur) a takisto menej voči skorigovanému odhadu ministerstva z piatka 1.8. vo výške 420 mil. eur. Vyplýva to z údajov Priebežného plnenia štátneho rozpočtu na webe Ministerstva financií SR.

Transakčná daň zväčšuje šedú ekonomiku a znižuje výber ďalších daní

Podľa daňovej odborníčky nižší výber transakčnej dane indikuje, že celá daň je nastavená zle. Oveľa horšie však je, že táto neštandardná daň spôsobuje ekonomike dodatočné škody. „Transakčná daň je nastavená tak, že vyslovene povzbudzuje k nepriznávaniu ďalších daní kvôli presunu do hotovosti. Štát na transakčnej dani nielen nevyberie, čo chcel, ale táto daň mu znižuje aj výber daní z príjmu aj DPH,“ hovorí Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Tento vývoj potvrdili už koncom júna aj analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií. Oproti februárovému odhadu IFP očakáva, že príjmy z daní a odvodov budú tento rok nižšie o 452 miliónov eur a v porovnaní so schváleným rozpočtom by mal byť výpadok tento rok až 933 miliónov eur.

„Od zverejnenia detailov k nastaveniu chystanej transakčnej dani bolo jasné, že očakávaný výber je nereálny. Tým však nanešťastie škody nekončia. Nastavenie transakčnej dane podporuje nárast šedej ekonomiky zvýhodňovaním hotovostných operácií, z ktorých štát často na dani nevyberie ani cent. Navyše má Slovensko druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v EÚ a príliš vysokú daň z príjmov pre veľké firmy. Tento mix od začiatku roka veľmi ťažko dolieha na slovenskú ekonomiku, ktorá výrazne spomaľuje,“ hodnotí situáciu Silvia Hallová.

Výsledkom zhoršeného ekonomického prostredia na Slovensku je aj dramatický úbytok priamych zahraničných investícií: kým v roku 2023 na Slovensko prišlo 484 investícií za približne 3,95 miliardy eur, v roku 2024 to bolo už len 28 investícií za 1,7 miliardy a v tomto roku sa neočakáva viac ako 500 miliónov eur.

Podmienky na podnikanie na Slovensku sa zhoršujú, firmy reagujú väčšou optimalizáciou

Transakčná daň je anomália, v EÚ ju praktizuje len Maďarsko, aj to v odlišnom nastavení.

Najväčším problémom transakčnej dane je okrem jej neštandardnosti v daňovom mixe rozdiel v daňovom zaťažení hotovostných a bezhotovostných operácií: kým bezhotovostné prevody, ktoré automaticky na výpisoch z bankových účtov vstupujú do účtovníctva, sú zaťažené daňou 0,4 % (max. 40 eur), bezhotovostné platby dani nepodliehajú. To povzbudzuje intenzívnejšie využívanie hotovosti, ktorej časť sa prirodzene dostáva mimo účtovníctva firiem do tzv. šedej ekonomiky. Tá patrila aj doteraz medzi najvyššie v EÚ a je vysoko pravdepodobné, že v dôsledku transakčnej dane bude ďalej narastať. „Dlhoročná prax po celom svete potvrdzuje, že hotovostné operácie vždy motivujú firmy smerovať časť operácií kompletne mimo účtovníctva. Okrem toho v situácii príliš vysokých daní a enormného zaťaženia sa firmy snažia o ešte výraznejšiu optimalizáciu. Štát by sa mal snažiť daňový systém zjednodušiť a nastaviť tak, aby motivoval firmy platiť dane a nie sa im vyhýbať. Súčasné nastavenie daňového systému na Slovensku však funguje presne opačne. Obsahuje zbytočné výnimky, vysoko zdaňuje príjmy a tiež enormne zaťažuje cenu práce, a to tlačí firmy do výraznej optimalizácie, pri ktorej štát prichádza o dane,“ vysvetľuje Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.