Právne novinky: Business Legal Update 7/2024

Po horúcom lete nám parlament pripravil horúcu jeseň (a zrejme studenú zimu) schválením konsolidačného balíčka, ktorý prinesie množstvo zmien, vrátane zvýšenia základnej sadzby DPH a novej dane z finančných transakcii. V tomto vydaní Business Legal Update Vám prinášame prehľad týchto noviniek a bližšie informácie o dopadoch na jednotlivé oblasti.

Tip redakcie: Jednoduchý a rýchly spôsob nákupu Bitcoinu a iných kryptomien

Nová daň zdraží sladené nápoje

Národná rada Slovenskej republiky zaviedla novú daň zo sladených nealkoholických nápojov, akými sú napríklad obľúbené kolové nápoje alebo iné ochutené sódy. Ide o nepriamu daň zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu výrobcovia alebo dodávatelia sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, ktorí ju však vyberú v cene tohto nápoja.

Dobrou správou je, že oproti pôvodnému návrhu sú z dane vyňaté nápoje a koncentrované látky, ktoré sú  liekom alebo výživovým doplnkom (napr. rôzne srvátkové proteíny). Čas ukáže, či táto úprava podporí konzumáciu „zdravých“ nápojov pred „nezdravými“ alternatívami, alebo časom dôjde daňovému zaťaženiu aj tých, ktoré sú v súčasnosti považované za zdraviu neškodné.

Číslo predpisu: 251/2024 Z. z.
Dátum účinnosti: 01.01.2025
Názov predpisu: Zákon č. 251/2024 Z. z. o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Odkaz na zákon: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/251/20250101

Spotrebná daň aj na náplne do e-cigariet a nikotínové vrecúška

Táto daň nepoteší fajčiarov, ktorí preferujú alternatívy ku klasickým cigaretám. Štát sa rozhodol zdaniť aj ich užívanie. Novelou zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov dochádza k rozšíreniu predmetu dane o výrobky súvisiace s tabakovými výrobkami, ktorými sú náplň do elektronickej cigarety, nikotínové vrecúško a iný nikotínový výrobok. Zároveň sa rozširuje definícia bezdymového tabakového výrobku o žuvací tabak, šnupavý tabak a ďalšie.

Všetky tieto výrobky budú musieť mať na obale kontrolnú známku. Na dopredaj výrobkov bez kontrolnej známky majú predajcovia čas do 31. marca 2026.

Číslo predpisu: 233/2024 Z. z.
Dátum účinnosti: 27.09.2024
Názov predpisu: Zákon č. 233/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Odkaz na zákon: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/233/20240927

Drahšie diaľničné známky od 2025

Hoci sme nezaznamenali uvedenie do prevádzky nových diaľničných úsekov, či zvýšenie komfortu užívania diaľnic, aj za diaľničnú známku si od nového roka priplatíme. Dochádza k zmene výšky úhrady diaľničnej známky pre vozidlá kategórie M1 a N1, pričom najviac sa zvýšenie dotkne ročnej a dennej známky, a to nasledovne:

1. 90 eur na 365 dní (predtým 60 EUR);
2. 17,10 eura na 1 mesiac (predtým 17 EUR);
3. 10,80 eura na 10 dní (predtým 12 EUR), a
4. 8,10 eura na 1 deň (predtým 5,40 EUR).

Číslo predpisu: 232/2024 Z. z.
Dátum účinnosti: 01.01.2025
Názov predpisu: Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 232/2024 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška úhrady diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic
Odkaz na zákon: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/232/20250101

Transakčná daň: Nová záťaž pre podnikateľov

Z medializovaných vyjadrení sa zdá, že vláda vkladá veľké nádeje na zlepšenie stavu verejných financií z prostriedkov podnikateľov, ktoré vyberie prostredníctvom novozavedenej dane z finančnej transakcie. Nová daň sa bude týkať prevodov prostriedkov z účtu daňovníka, výberu v hotovosti, no i použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, na účely vykonania finančnej transakcie, a preúčtovaný náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku (uvedené však má viaceré výnimky ako napr. platba odvodov a ďalšie). Daň pozostáva 0,4 %, resp. 0,8 % zo sumy finančných prostriedkov odpísanej z účtu daňovníka pri finančnej transakcii, resp. výberu v hotovosti. Prvým zdaňovacím obdobím podľa § 9 ods. 1 a 3 je apríl 2025, pričom daň za prvé tri kalendárne mesiace možno odviesť najneskôr 31. júla 2025. Daňovníkom sú len podnikatelia, t. j. fyzická osoba – podnikateľ, právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby. Zmeny sa tak (priamo) nedotknú platieb bežných fyzických osôb v rámci ich každodenného používania ich financií na účte alebo v hotovosti.

Číslo predpisu: 279/2024 Z. z.
Dátum účinnosti: 01.01.2025
Názov predpisu: Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Odkaz na zákon: https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/279/20250101.html

Ďalšie konsolidačné opatrenia

Zákonom dochádza k rozsiahlym novelizáciám viacerých právnych predpisov, ako napr. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Z. z. a zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve.

Medzi najvýznamnejšie zmeny patrí bezpochyby zvýšenie základnej sadzby DPH z aktuálnych 20 % na 23 %, pričom zákon zavádza aj novú 5-percentnú DPH na vybrané potraviny a služby. Jedným dychom však dodávame, že sadzba DPH za obed, ktorý si zákazník dá priamo v reštaurácii by po novom mala byť 5 %, no ak ten istý obed pôjde ako rozvoz, z aktuálneho znenia právnej úpravy sa javí, že to stúpne na 19 %.

Budúcnosť preverí opodstatnenosť týchto opatrení, ktoré zdražia každodenný život a podnikateľskú činnosť, hoci neboli sprevádzané širokou verejnou diskusiou. No vzhľadom k chýbajúcim presvedčivým „škrtom“ výdavkov štátu na svoj aparát, a bez náznaku snahy o šetrenie v oblastiach, ktoré nie sú životne dôležité (napr. výdavky na obranu), úplne absentuje všeobecná akceptácia týchto opatrení. Snáď namiesto očakávaného zvýšeného výberu do štátnej pokladnice nedôjde k výpadkom príjmov, ktorým budú zdôvodnené ďalšie zaťaženia obyvateľov, ktoré sa už chystajú

Číslo predpisu: 278/2024 Z. z.
Dátum účinnosti: 01.01.2025
Názov predpisu: Zákon č. 278/2024 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií
Odkaz na zákon: https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/278/

Kryptoaktíva pod dohľadom: Implementácia nariadenia MiCA na Slovensku

Slovensko zavádza nový zákon o kryptoaktívach, ktorý prispôsobuje našu legislatívu európskemu nariadeniu MiCA (Market in Crypto-Assets).

Nový zákon obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré sú nevyhnutné k harmonizácii slovenského právneho poriadku s nariadením MiCA. Hlavnou zmenou je ustanovenie Národnej banky Slovenska ako hlavného dozorného orgánu pre oblasť kryptoaktív. NBS dostane nové právomoci – bude udeľovať povolenie emitentom tokenov naviazaných na aktíva a poskytovateľom služieb v oblasti kryptoaktív. Všetci poskytovatelia krypto služieb budú po novom musieť získať licenciu, aby mohli legálne pôsobiť na slovenskom trhu.

Číslo predpisu: 248/2024 Z. z.
Dátum účinnosti: čiastočne od 01.11.2024
Názov predpisu: Zákon č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Odkaz na zákon: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/248/20241101

Pripravované zákony

Do medzirezortného pripomienkového konania sa dostal návrh novely katastrálneho zákona. Má za cieľ zjednodušiť podávanie návrhu na začatie katastrálneho konania v listinnej podobe. Podrobnejšie sa upravuje konanie o zázname a o poznámke, pričom sa zavádza možnosť vykonania záznamu v časti. Návrh zároveň zavádza povinnú bezplatnú autentifikáciu pre prístup do katastrálnych portálov (ktoré už nebudú prístupné každému). Okrem toho sa ustanovuje nový priestupok, ako aj porušenie poriadku na úseku katastra nehnuteľností, za neoprávnené spracúvanie údajov katastra nehnuteľností. (zdroj)

Pripravuje sa nový zákon o všeobecnej bezpečnosti výrobkov. Jeho návrh prešiel z Predbežnej informácie do Medzirezortného pripomienkového konania. Zákon má za ciele zaviesť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/988 z 10. mája 2023 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (ďalej len „nariadenie“) do slovenskej legislatívy, a zároveň zabezpečiť lepšiu ochranu spotrebiteľov a zjednotiť dohľad nad nebezpečnými výrobkami na úrovni celej EÚ. Nový zákon nahradzuje zákon č. 281/2023 Z. z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorý bol parlamentom schválený len minulý rok. Najvýraznejšou zmenou v rámci nového zákona je zavedenie inštitútov „kontrolného nákupu“ a „príkazu konať proti nezákonnému obsahu“ ako aj doplnenie úpravy sankcií za porušenia povinností stanovených európskym nariadením. Novým zákonom sa taktiež rozširuje rozsah oprávnení orgánu dohľadu nad trhom. Účinnosť sa navrhuje na 1. marca 2025. (zdroj)

Vybraná rozhodovacia prax súdov

Najvyšší súd SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojom rozhodnutí ohľadne medicínskoprávnych sporov medzi poškodenými pacientmi a nemocnicami konštatoval, že v prípade škody/ujmy na zdraví pri posúdení príčinnej súvislosti stačí vychádzať z určitej miery pravdepodobnosti vzniku škody. V danom spore išlo o náhradu škody spôsobenej zdravotným postihnutím dieťaťa pri pôrode, kde žalovaný lekár bol uznaný za zodpovedného za nesprávny lekársky postup, čo viedlo k trvalému poškodeniu zdravia dieťaťa. Najvyšší súd SR uviedol, že v medicínskoprávnych sporoch nie je v mnohých prípadoch možné jednoznačne určiť skutočnú príčinu vzniku škodlivého následku, ale túto možno stanoviť len s určitou mierou jej pravdepodobnosti. V týchto prípadoch je nutné vziať do úvahy aj ďalšie prvky, na ktorých je vybudovaný systém zodpovednostného práva, a zohľadniť ich v kontexte objektívnej kauzálnej neistoty a vzájomnom nerovnocennom postavení tak, aby výsledok zodpovedal princípom, na ktorých je zodpovednosť za ujmu/škodu postavená. V tejto situácii ide v zásade o vyvažovanie dvoch proti sebe stojacich záujmov, a to práva poškodeného na jeho odškodnenie a na druhej strane záujem na tom, aby povinnosť na náhradu škody zaťažovala iba toho, kto škodu skutočne spôsobil alebo ju mohol svojím konaním odvrátiť. (zdroj)

Súdny dvor EU

Súdny dvor EÚ (vo veci C‑330/23) sa zaoberal otázkou vo veci zníženia cien uvedených v reklamných oznámeniach týkajúcich sa predaja potravín. Nemecké združenie spotrebiteľov podalo žalobu proti spoločnosti Aldi za klamlivé uvádzanie znížených cien. Namietalo, že zľavy by mali byť vypočítané na základe najnižšej ceny, ktorá bola v obchodoch platná počas 30 dní pred znížením ceny, a nie na základe predchádzajúcej ceny, ako tvrdila spoločnosť Aldi. Súdny dvor EÚ konštatoval, že ak by v oznámení o znížení ceny (zľava) stačilo uviesť predchádzajúcu cenu ako najnižšiu cenu za posledných 30 dní bez toho, aby táto cena predstavovala skutočný základ pre výpočet percentuálneho zníženia, uvedené by mohlo ohroziť cieľ zlepšiť informovanosť spotrebiteľov, ktorý vyžaduje, aby informácie o cenách a metódach výpočtu oznámeného zníženia boli úplne jednoznačné. Výklad ustanovenia v oznámení o znížení ceny v tom zmysle, že by v oznámení o znížení ceny stačilo uviesť „predchádzajúcu cenu ako najnižšiu cenu za posledných 30 dní“ bez toho, aby uvedenie zľavy (napr. percentá zľavy) bolo skutočne určené na základe tejto ceny, by obchodníkom umožnil uviesť spotrebiteľov do omylu. To platí aj pre oznámenie o znížení ceny vo forme reklamného údaja zdôrazňujúceho výhodnosť oznámenej ceny v podobe napr. „cenového hitu“. (zdroj)

Súdny dvor EÚ (vo veci C-474/22 a C*54/23) konštatoval, že cestujúci v leteckej doprave, ktorí sa nedostavili v čase nástupu na let, ktorý napokon dorazil do cieľa s veľkým meškaním, rovnako ako pasažieri, ktorí si zakúpili letenku na náhradný let a do cieľa dorazili s meškaním menej ako tri hodiny nemajú nárok na paušálnu náhradu v zmysle článku 5 ods. 1 a článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 261/2004. Za týchto okolností totiž nie je možné ustáliť škodu spočívajúcu v strate času. (zdroj)

Ostatné

Protimonopolný úrad SR pripravildokument Súťažné právo a dohody na trhu práce – prístup PMÚ, v ktorom vysvetľuje podstatu a škodlivosť týchto dohôd a tiež ich dopad na ekonomiku. Zároveň v ňom v záujme ochrany hospodárskej súťaže poskytuje konkrétne príklady nedovoleného správania a odporúčania nielen pre zamestnávateľov, ale i pre zamestnancov. Medzi takéto prípady patria najmä dohody o nepreberaní si zamestnancov a dohody o stanovení miezd, ako aj rôzne výmeny citlivých obchodných a strategických informácií medzi zamestnávateľmi – napríklad o mzdách alebo iných formách odmeňovania a benefitoch. (zdroj).

Autori: Advokátska kancelária RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o.