Počas 35 rokov stlačila inflácia na Slovensku hodnotu úspor na šestinu. Z tisícky zostalo len 165 eur

Od júla 1990, kedy sa začal proces uvoľňovania cien v Československu, zostalo Slovákom z pôvodných 1000 eur úspor (v prepočte zo slovenských korún) uložených obrazne „pod vankúšom“ len 165 eur. Celková hodnota inflácie totiž za uplynulých 35 rokov dosiahla 506 percent, čiže ceny sa zvýšili viac ako šesťnásobne. Naopak, kto vtedy investovali ekvivalent 1000 eur do akciového indexu S&P, má po 35 rokoch takmer 11 000 eur v reálnej hodnote, čiže po odpočítaní inflácie. Vyplýva to zo štúdie  obchodníka s cennými papiermi Capital Markets, ktorý pôsobí v Česku aj na Slovensku.

Tip redakcie: Mobilné telefóny, smart hodinky, tablety a príslušenstvo za akciové ceny.

Najvyššia inflácia na Slovensku presiahla hranicu 50 percent. Výrazný šok však priniesla aj 15-percentná inflácia v roku 2022

Z analýzy inflačného vývoja posledných 35 rokov, ktoré vo svojej porovnávacej štúdii vypracovali analytici Capital Markets, ďalej vyplýva:

• Najvyššia inflácia vo výške 56,6 percenta (v roku 1991) bola plánovaná a verejnosť ju vtedy do veľkej miery akceptovala, zásadný šok však spôsobila inflácia v rokoch 2022-23, keď najvyššiu hodnotu 15,4 % dosiahla na jeseň 2022;
• Úspory a investície Čechov a Slovákov sa v zisku aj strate výrazne odlišovali: slovenská koruna strácala po rozdelení Československa viac na hodnote oproti českej, avšak následne – po prijatí eura – Slováci zaznamenali nižšiu stratu hodnoty meny než Česi.

Moderná inflácia prvýkrát zasiahla obyvateľov bývalého Československa v júli 1990, keď bola zrušená takzvaná záporná daň z obratu, ktorou boli dotované ceny poľnohospodárskych výrobkov a potravín, aby nemuseli zodpovedať trhovej realite. Česi a Slováci tak prvýkrát pred tridsiatimi piatimi rokmi zažili, čo znamená 10 % strata hodnoty peňazí.

„To neznamená, že československá koruna nestrácala hodnotu už dávno predtým. Naopak, aj keď ceny zostávali po dlhú dobu nominálne rovnaké, skrytá inflácia v centrálnom plánovanom hospodárstve pôsobila o to viac. Prejavovala sa najmä nedostatkom tovaru a s tým spojenou šedou a čiernou ekonomikou a nízkou kvalitou až odpudivosťou niektorých výrobkov a služieb,“ komentovala odvrátenú stranu zdanlivej cenovej stability pred rokom 1990 Anna Šuhajdová, predsedníčka predstavenstva Capital Markets.

Vysoká inflácia môže udrieť kedykoľvek

Takmer úplná cenová liberalizácia bola spustená 1. 1. 1991 a počas roka cenová hladina vzrástla o 56,6 percenta. V nasledujúcich rokoch sa však darilo infláciu v Československu, a potom v oboch samostatných republikách, znižovať. Energetická kríza, ktorá predznamenávala vojenské ťaženie Ruska, už v roku 2021 akcelerovala rast cien. Ročná miera rastu spotrebiteľských cien v niektorých mesiacoch rokov 2022 až 2023 presahovala v Česku 17 percent, kým na Slovensku bola najvyššia na jeseň 2022 s hodnotou 15,4 %. „Inflácia v Česku a na Slovensku v roku 2022, ktorá patrila medzi vôbec najvyššie v Európe, zasadila ranu hospodárskej politike domácich inštitúcií. Ukázala, že aj tri dekády po všetkých zmenách ekonomiky v 90. rokoch môže vysoká inflácia kedykoľvek udrieť a ľuďom zmazať nezanedbateľnú časť úspor,“ doplnila Anna Šuhajdová.

V tejto situácii sa ako kľúčové ukazuje investovanie. „Jediný spôsob, ako spoľahlivo ochrániť svoje úspory pred infláciou a navyše znásobiť ich hodnotu, je investovanie na finančných trhoch. Akciové indexy dlhodobo rastú a kto investuje pravidelne a na dlhšie obdobie, môže svoje úspory postupne znásobiť,“ vysvetľuje Anna Šuhajdová.

Ceny na Slovensku sú vďaka euru stabilnejšie ako v Česku

Porovnanie Česka so Slovenskom ukazuje, že euro, ktoré Slovensko prijalo v roku 2009, prispelo k stabilite cenovej hladiny. Znižovanie inflácie od deväťdesiatych rokov na Slovensku totiž nešlo hladko. Ešte v roku 2000 mala krajina ročnú infláciu vyše 12 percent, zatiaľ čo v Česku bola pod štyrmi percentami. No v eurozóne získali spotrebiteľské ceny na Slovensku pevnejšiu kotvu, čo sa prejavilo aj tým, že Slovensko si prešlo rokmi 2022-23 s nižšou infláciou oproti Česku.

Celá štúdia na stiahnutie tu. Odkaz na štúdiu nájdete úplne hore v modrom banneri.