Omnibus a ESG: Zjednodušenie pravidiel otvára nové príležitosti pre udržateľné podnikanie

Európska komisia predstavila tzv. Omnibus – legislatívny balíček, ktorý má zjednodušiť pravidlá pre ESG reportovanie. Kým niektorí v ňom vidia oslabenie ESG regulácie, podľa iných môže priniesť zlepšenie a rozumnú korekciu príliš rozsiahlych povinností. Ako to teda v skutočnosti je? Má ESG po Omnibuse ešte vôbec zmysel? Odpoveď je jednoznačná: áno, a možno väčší než kedykoľvek predtým.

Tip redakcie: Domáce spotrebiče so zľavami a dopravou zadarmo

Ako Omnibus ovplyvní snahy o udržateľnosť podnikania?

„Omnibus sa nedotýka priamo problematiky ESG ako takej, ale reportovania o ESG a s tým súvisiacimi regulatórnymi požiadavkami,“ vysvetľuje Naďa Roštek, expertka na ESG z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS. „Primárnym cieľom je reportovanie zjednodušiť. A to je skvelá správa pre ESG a udržateľnosť.“

Je dôležité zdôrazniť, že ide len o návrh, ktorý musí prejsť ešte pomerne zdĺhavým európskym legislatívnym procesom a výsledok nie je vôbec istý. Termín zavedenia nových pravidiel je tak otvorený. Aké kľúčové zmeny Omnibus prináša?

Menej byrokracie, viac efektivity

Jedným z hlavných cieľov Omnibusu je odstrániť nadbytočné administratívne prekážky. V súčasnosti musia podniky čeliť komplikovanému a často neprehľadnému systému ESG reportovania, ktorý ich núti produkovať rozsiahle dokumenty, ktoré nie vždy prinášajú reálnu hodnotu.

„Nové pravidlá by mohli umožniť firmám podávať ESG správy v prehľadnejšej a menej byrokratickej forme, pričom sa odstránia duplicity v hláseniach,“ hovorí Roštek. „Tým sa uvoľnia kapacity, ktoré firmy môžu namiesto vypĺňania formulárov využiť na skutočné udržateľné opatrenia.“

Povinnosť podávať ESG správy by mohli v budúcnosti mať len spoločnosti s viac ako 1 000 zamestnancami, čo výrazne znižuje počet firiem podliehajúcich tejto povinnosti. Podľa odhadov to znamená, že približne 80 % firiem, ktoré by pôvodne museli reportovať, bude od tejto povinnosti oslobodených.

Revízia štandardov a odklad povinností

Omnibus počíta s revíziou štandardov ESRS (The European Sustainability Reporting Standards) a zavedením dobrovoľného vykazovania pre firmy do 1000 zamestnancov podľa omnoho flexibilnejších štandardov (The Voluntary standard for non-listed micro-, small- and medium-sized undertakings). „Táto zmena vytvára priestor pre kreatívne a dynamické riešenia ako pristupovať k udržateľnosti v rôznorodých podmienkach týchto firiem,“ upozorňuje Roštek.

Dôležitou zmenou je aj dvojročný posun povinnosti ESG reportovania pre firmy v druhej a tretej vlne. „Firmy, ktorých sa týkajú povinnosti v súvislosti s ESG za rok 2025 a 2026, by túto povinnosť mali mať až za rok 2027, respektíve 2028.“

Tieto kroky môžu výrazne prispieť k tomu, aby ESG nezostávalo len formalitou, ktorú firmy musia splniť, ale aby sa stalo nástrojom na efektívne riadenie ich dopadov na životné prostredie, spoločnosť a správu firmy. Podniky, ktoré doteraz vnímali ESG ako bremeno, môžu získať viac priestoru na hľadanie praktických a strategických riešení, ktoré budú mať skutočný dopad.

ESG opatrenia šité na mieru

Omnibus prináša aj dôležitý posun v prístupe k reguláciám – zdôrazňuje význam proporcionality. Súčasný ESG rámec často kladie rovnaké požiadavky na malé a stredné podniky ako na veľké korporácie s rozsiahlymi dodávateľskými reťazcami. „To v praxi znamenalo, že menšie firmy museli vynakladať neúmerné zdroje na splnenie rovnakých povinností ako veľkí hráči, čo ich znevýhodňovalo a v niektorých prípadoch dokonca odradilo od ESG iniciatív,“ vraví Roštek.

Omnibus navrhuje väčšiu flexibilitu – kým veľké spoločnosti budú musieť naďalej dodržiavať komplexné požiadavky, menším firmám sa uľahčí situácia. „Napríklad pri due diligence v dodávateľských reťazcoch už nebudú musieť podrobne mapovať každý jeden článok reťazca, ale len tie, ktoré majú skutočne významný vplyv na ich ESG profil,“ vysvetľuje Naďa Roštek z advokátskej kancelárie RUŽIČKA AND PARTNERS. „Podobne sa uvoľnia aj niektoré požiadavky na vykazovanie uhlíkovej stopy.“

Napriek zjednodušeniam sa predpokladá posilnenie konceptu tzv. dvojitej materiality. „Firmy budú musieť ešte lepšie pochopiť, ktoré ESG faktory sú pre ne naozaj relevantné a ako ich dopady zasahujú do ich podnikania a širšieho ekonomického prostredia,“ upozorňuje Roštek. „To znamená, že ESG stratégie budú môcť byť presnejšie zacielené a efektívnejšie implementované.“

Jednoduchšie pravidlá, rovnaké hodnoty

Dôležité je, že princíp ESG, ktorý požiadavky udržateľnosti viaže na celý dodávateľský reťazec, by mal zostať zachovaný. „V dôsledku to znamená, že reálne záväzky a prístup k udržateľnosti sa budú týkať a vyžadovať od všetkých podnikateľov, ktorí sa do distribučných reťazcov veľkých firiem chcú zapojiť.“ Rovnako to neznamená, že udržateľnosť nebude jednou z podstatných tém pre spotrebiteľov, investorov, či banky financujúce rôzne korporátne projekty.

Omnibus by mohol firmám uľahčiť cestu k ESG tým, že z neho urobí menej strašiaka a viac strategický nástroj. „Investori, obchodní partneri a dokonca aj banky čoraz viac zohľadňujú udržateľnosť pri rozhodovaní o spolupráci. Firmy, ktoré si ESG osvoja ako svoju prirodzenú súčasť, môžu získať konkurenčnú výhodu, či už vo forme lepšieho prístupu k financovaniu, atraktivity pre talentovaných zamestnancov alebo lepších obchodných vzťahov,“ dodáva Roštek.

Ďalšou pozitívnou zmenou je zníženie sankcií za formálne chyby v ESG správach. Firmy sa tak nebudú musieť obávať neprimeraných postihov za neúmyselné administratívne nedostatky a budú sa môcť viac sústrediť na skutočný obsah svojich ESG opatrení.

Omnibus môže zmeniť pohľad na ESG – namiesto otravnej byrokracie sa môže stať prirodzenou súčasťou podnikateľského uvažovania.