Na transakčnej dani sa za sedem mesiacov vybralo 283 miliónov eur. Je už prakticky isté, že vláda nedokáže vybrať sumu, ktorú si naplánovala 

• Štát pôvodne plánoval vybrať v tomto roku na transakčnej dani vyše 575 miliónov eur. Keď v júli zistil, že je to nereálne, skorigoval odhad na 420 mil. eur a koncom septembra na 390 mil. eur. 
• Štatistika prepočítaná do konca tohto roka však ukazuje na ešte nižší výber, a to na úrovni 370 miliónov eur. 

Tip redakcie: Ušľachtilé a nadčasové šperky zo striebra, chirurgickej ocele. Náušnice, náhrdelníky, náramky, bižutéria

Vláda už prakticky nemá šancu vybrať na transakčnej dani sumu, ktorú si naplánovala. Toto konštatovanie platí nielen pre vysokú sumu naplánovanú v rozpočte pre rok 2025, ale aj pre neskorší, o tretinu znížený odhad. 

Za mesiace apríl až október 2025 zaplatili firmy na transakčnej dani do štátneho rozpočtu len 283,3 milióna eur (k 31.11.). Výber transakčnej dane je stabilný, keď sa mesačne pohybuje okolo 41 miliónov eur. Ak sa táto suma prepočíta do konca roka, výsledná vybraná transakčná daň by mohla dosiahnuť okolo 370 miliónov eur. To je nielen o tretinu menej voči položke, s ktorou počíta štátny rozpočet (575,5 mil. eur), ale aj voči skorigovanému očakávaniu ministerstva financií z konca septembra. Vyplýva to z údajov Priebežného plnenia štátneho rozpočtu na webe Ministerstva financií SR. 

Transakčná daň zväčšuje šedú ekonomiku a znižuje výber DPH a ďalších daní 

Podľa daňovej odborníčky nižší výber transakčnej dane jasne ukazuje, že táto daň je nielen neštandardná, ale navyše aj zle nastavená. Oveľa problematickejšie však je, že  táto neštandardná daň spôsobuje ekonomike dodatočné škody. „Transakčná daň vyslovene povzbudzuje k prílišnej optimalizácii a nepriznávaniu ďalších daní tým, že firmy presúvajú časť operácií do hotovosti. Štát na transakčnej dani nielen nevyberie, čo chcel, ale táto daň mu znižuje aj výber daní z príjmu aj DPH,“ hovorí Silvia Hallová, daňová odborníčka a managing partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Zásadne nižší potenciál výnosu transakčnej dane si uvedomuje aj ministerstvo financií, ktoré už dvakrát korigovalo odhad: najprv v auguste na 420 mil. eur a potom v septembri na 390 mil. eur. Realita však vyzerá ešte horšie, keďže mesačný výber dane sa od začiatku pohybuje v rozmedzí 41-42 miliónov eur. Isté spomalenie výberu je vidno v októbri, čo priemer znížilo pod 41 miliónov eur.  

Mesačný priemer výberu transakčnej dane

4-10/25: 283,30 milióna eur: priemer 40,47 mil. eur /mesiac

4-9/25: 251,79 milióna eur: priemer 41,86 mil. eur /mesiac

4-8/25: 207,92 milióna eur: priemer 41,58 mil. eur /mesiac

4-7/25: 168 miliónov eur: priemer 42 mil. eur /mesiac

4-6/25: 124 mil. eur: priemer 41,3 mil. eur /mesiac

„Už od zverejnenia detailov k chystanej transakčnej dani bolo zrejmé, že očakávaný výber je nereálny. Horšie však je, že transakčná daň spôsobuje sekundárne škody v podobe nárastu šedej ekonomiky zvýhodnením hotovostných operácií. Hotovostné transakcie však štát nemá pod kontrolou a často z nich na daniach nevyberie ani cent. K tomu sa pridáva druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v EÚ v percentuálnom pomere k hrubej mzde a príliš vysoká daň z príjmov pre veľké firmy. Tento mix od začiatku roka veľmi ťažko dolieha na slovenskú ekonomiku, ktorá výrazne spomaľuje,“ hodnotí situáciu Silvia Hallová. 

Ako reagujú firmy: väčšia optimalizácia a zvažovanie, čo ďalej

Najväčším problémom transakčnej dane je okrem jej neštandardnosti v daňovom mixe rozdiel v daňovom zaťažení hotovostných a bezhotovostných operácií: kým bezhotovostné prevody, ktoré automaticky na výpisoch z bankových účtov vstupujú do účtovníctva, sú zaťažené daňou 0,4 % (max. 40 eur), hotovostné platby dani nepodliehajú. To povzbudzuje intenzívnejšie využívanie hotovosti, ktorej časť sa prirodzene dostáva mimo účtovníctva firiem do tzv. šedej ekonomiky. Tá patrila aj doteraz medzi najvyššie v EÚ a je vysoko pravdepodobné, že v dôsledku transakčnej dane bude ďalej narastať. 

„Nemožno sa čudovať, že hotovostné operácie vždy motivujú firmy smerovať časť operácií kompletne mimo účtovníctva. Túto prax potvrdzujú skúsenosti po celom svete. Navyše na Slovensku máme príliš vysoké dane a odvody, a preto sa firmy snažia o ešte výraznejšiu optimalizáciu. Súčasné nastavenie daňového systému obsahuje zbytočné výnimky, vysoko zdaňuje príjmy a tiež enormne zaťažuje cenu práce, a to tlačí firmy do výraznej optimalizácie, pri ktorej štát prichádza o dane. Štát by sa mal snažiť daňový systém zjednodušiť a nastaviť tak, aby motivoval firmy platiť dane a nie sa im vyhýbať. Náznaky zmien v tomto smere však zatiaľ nevidno,“ vysvetľuje Silvia Hallová, daňová odborníčka a managing partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.