Je čoraz dostupnejší a šetrí firmám milióny. Slováci však patria v odpočte na výskum a vývoj na chvost Európy

Hoci je jeho náročnosť uplatnenia na Slovensku porovnateľná s väčšinou okolitých krajín, firmy sa do odpočtu na výskum a vývoj stále príliš nehrnú – a v Európe sú v tomto ohľade horšie už len Turecko a Belgicko. Odborníci zo spoločnosti Ayming Slovensko vidia potenciál predovšetkým v malých a stredných podnikoch a upozorňujú, že spoločnosti pri nevyužití odpočtu z rôznych príčin prichádzajú nielen o vlastnú konkurencieschopnosť na poli inovácií, ale najmä o možnosť každoročne ušetriť okolo 100-tisíc eur.

Tip redakcie: Hudobné nosiče a štýlové oblečenie s tvojou kapelou

Schémy uplatňovania odpočtu na výskum a vývoj sú zložité a v jednotlivých krajinách sa značne líšia. V rámci porovnania kľúčových medzinárodných daňových stimulov na podporu výskumu a vývoja, zameriavajúcich sa špeciálne na štedrosť programu a jednoduchosť jeho uplatňovania, sa Slovensko podľa dát spoločnosti Ayming umiestnilo v tej horšej polovici Európy, tesne pred Tureckom a Belgickom. Aj keď v susednom Česku sú pri zohľadnení množstva legislatívnych, interpretačných a politických aspektov aktuálne podmienky pre odpočet na výskum a vývoj nastavené ešte prísnejšie, Slovensko za ním vo výdavkoch na výskum a vývoj v pomere k HDP stále výrazne zaostáva. Kým v Európskej únii je priemer bezmála 2,5 %, Slovensko dosahuje 1,04 %, zatiaľ čo Česko sa už dávno prehuplo cez 2 %.

„Jeden z hlavných dôvodov, prečo slovenské firmy zatiaľ odpočet na výskum a vývoj dostatočne neuplatňujú, je ten, že ho nepoznajú, alebo z neho majú obavy, lebo často mylne predpokladajú, že naň nie sú dostatočne kvalifikované,“ uvádza odborník na odpočet na výskum a vývoj Marek Repko.

Ten vidí obrovský potenciál predovšetkým v malých a stredných podnikoch, ktoré by mali byť chrbtovou kosťou slovenskej ekonomiky, a preto by ich štát mal v tejto aktivite podporovať. Podľa dát spoločnosti Ayming Slovensko si v roku 2024 uplatnilo opakovane odpočet na výskum a vývoj 83 % slovenských firiem, pričom najväčšiu časť – 36 % – bolo práve malých, 28 % mikro-, 23 % stredných a 14 % veľkých podnikov. Kým v roku 2015 sa pre odpočet na výskum a vývoj rozhodlo len 49 spoločností, vlani to bolo už 503, pričom tie vygenerovali celkovú úsporu až 48 miliónov eur.

Jedno euro daňovej úľavy prostredníctvom odpočtu na výskum a vývoj prináša štátu priemerné dodatočné investície až 2,5 eura. Zákon navyše odmeňuje spoločnosti, ktoré odpočet na výskum a vývoj kontinuálne uplatňujú, aspoň počas troch rokov, formou medziročnej bonifikácie.

„Firmám, ktoré pravidelne uplatňujú odpočet na výskum a vývoj, generuje medziročný nárast každoročne v priemere dodatočnú úsporu na dani viac ako 18-tisíc eur. šikovné firmy takto šetria na dani v priemere okolo 100-tisíc eur,“ pridáva odborník na odpočet na výskum a vývoj Repko.

Najviac firiem, ktoré si vlani uplatnili na Slovensku odpočet na výskum a vývoj, podniká v chémii a plastoch (22,3 %), zatiaľ čo 20,5 % spoločností sa zaoberá strojárenstvom, 19,9 % IT biznisom a bezmála 9 % automobilovým priemyslom. Takmer polovica z nich – 43 % – je pritom z Bratislavského kraja.

Slovenské firmy, ktoré vytvárajú alebo vlastnia duševné vlastníctvo, môžu okrem odpočtu na výskum a vývoj využiť aj ďalšie daňové zvýhodnenie – tzv. patent box. Štát sa prostredníctvom neho snaží podporiť inovácie tým, že spoločnostiam umožní znížiť daň z príjmu z tých činností, ktoré súvisia s ich intelektuálnym vlastníctvom. Firmy pod Tatrami si môžu takto oslobodiť až 50 % zisku, ktorý pochádza buď z licenčných poplatkov za používanie patentu, softvéru alebo úžitkového vzoru, či predaja výrobkov alebo služieb, pri ktorých využíva vlastný patent či softvér, alebo predaja samotného duševného vlastníctva. Z tohto pohľadu je Slovensko podľa hodnotenia Benchmark 2025 spomedzi hodnotených európskych krajín v oveľa priaznivejšom postavení ako pri odpočte na výskum a vývoj. Aj tak je však podľa Repka potenciál patent boxu značne nevyužitý.

„Je veľká škoda, že sa zákonu ďalej nikto nevenuje. Firmy ho uplatňujú iba sporadicky a niektoré obmedzenia vyplývajúce zo zákona ich dokonca odrádzajú. Pritom by to bol ideálny nástroj na podporu inovatívnych firiem, ktorý odpočet na výskum a vývoj dopĺňa, lebo ak nejaká spoločnosť raz prejde procesom uplatnenia nákladov vo vývojovej fáze cez odpočet na výskum a vývoj a spĺňa podmienky pre uplatnenie patent boxu, je veľká pravdepodobnosť, že bude mať správne nastavené procesy pre jeho uplatnenie v komerčnej fáze projektu,“ vysvetľuje Marek Repko zo spoločnosti Ayming. „Vidím to preto ako premárnenú príležitosť a skôr to pôsobí tak, že namiesto reálne funkčného mechanizmu pomoci firmám, sme si len chceli ,odfajknuť´ to, že takúto možnosť firmy na Slovensku majú,“ uzatvára Repko.

O odpočte na výskum a vývoj (tzv. superodpočte)

Odpočet na výskum a vývoj je forma daňového zvýhodnenia, ktorá umožňuje firmám venujúcim sa inovatívnym projektom znížiť svoj daňový základ, prostredníctvom opätovného uplatnenia nákladov, vynaložených na realizáciu vlastných projektov. Reálne si tak spoločnosti môžu znížiť svoje výdavky na výskum a vývoj o 21 %, respektíve 24 %. Jeho cieľom je podporiť ekonomický rast a inovácie tým, že odmeňuje spoločnosti za ich výdavky do riešení s pridanou hodnotou.

Firmy, ktoré investujú do projektov vlastné prostriedky, či už pracujú na novom produkte, inovujú svoje portfólio, alebo aplikujú pre nich neznámu technológiu, si môžu odpočítať 100 % týchto výdavkov zo svojho daňového základu, čím si znížia daňovú povinnosť. Výhodou je, že odpočet nemá sektorové ani veľkostné obmedzenie, a spoločnostiam naň vzniká nárok úplne automaticky. Pri nesprávnom uplatnení sa však firmy môžu dostať do závažných problémov.