Desať rokov inflácie: Dekáda cenových šokov výrazne znížila rast reálnych miezd na Slovensku voči susedom. O to dôležitejšie je pre bežných ľudí investovanie

Posledná dekáda bola z hľadiska cenovej stability mimoriadne premenlivá a výrazne ovplyvnená bezprecedentnými globálnymi šokmi. Krajiny strednej Európy však napriek vysokej inflácii dokázali udržať rast reálnych miezd a už v kúpnej sile prekonali rok 2019, kým Taliansko aj napriek slabšej inflácii kúpnou silou za rokom 2019 výrazne zaostáva.

Tip redakcie: Ušetrite desiatky percent vo firemnom rozpočte

Slovensko však v posledných rokoch zase začína strácať: kým v Poľsku reálne mzdy narástli v roku 2025 o 7,8 % a v Česku o 4,5 %, na Slovensku to bolo predbežne niečo nad 2 %. Pritom tempo rastu reálnych miezd u nás v posledných rokoch klesá, kým v Poľsku rastie.

V časoch vysokej inflácie zohrávajú pre bežných ľudí kľúčovú rolu investície, ktoré za uplynulých 5 rokov zarobili na americkom trhu 15 % a v Európe 7,5 %. Ukazuje to makroekonomická štúdia spoločnosti CAPITAL MARKETS, prevádzkovateľa obchodnej značky InvestingFox, mapujúca vývoj inflácie v období rokov 2015-2025 vo vybraných ekonomikách.

Dekáda dvoch úplne odlišných období

Prvá časť sledovaného obdobia bola charakteristická veľmi nízkou infláciou, v niektorých krajinách dokonca deflačnými tlakmi. Tie boli spôsobené najmä nízkymi cenami energií a utlmeným hospodárskym rastom. Zlom nastal po roku 2020, keď kombinácia pandémie COVID-19, narušených dodávateľských reťazcov, masívnych fiškálnych stimulov a následnej energetickej krízy vyvolanej vojnou na Ukrajine viedla v rokoch 2022 a 2023 k najprudšiemu rastu cien za niekoľko desaťročí.

Rovnaké šoky, odlišné dopady

Štúdia upozorňuje, že hoci všetky sledované krajiny čelili podobným externým vplyvom, ich inflačný vývoj sa výrazne líšil. Stredoeurópske ekonomiky – Slovensko, Česko a Poľsko – zaznamenali veľmi silný rast cien, najmä pri energiách a potravinách. Otvorenosť ich ekonomík a závislosť od dovozu energií zosilnili dopad vonkajších šokov.

Maďarsko prešlo ešte extrémnejším inflačným obdobím, keď sa vysoká inflácia udržala dlhší čas. Významnú úlohu tu zohralo oslabenie meny aj špecifické vládne zásahy do cien. Taliansko sa naopak dlhodobo pohybovalo na hranici deflácie, napriek tomu aj tu energetická kríza viedla k skokovému nárastu inflácie, hoci miernejšiemu než v strednej Európe. Spojené štáty zaznamenali rýchly prechod od nízkej inflácie k najvyšším hodnotám od 80. rokov, avšak razantná menová politika centrálnej banky umožnila postupný návrat inflácie k cieľovým úrovniam.

Kontrast je viditeľný najmä v období inflačného vrcholu: v roku 2023 dosiahlo Maďarsko priemernú infláciu 17,6 %, kým Slovensko bolo na 11,0 %, Česko na približne 10,7 % a Poľsko na približne 11,5 %. V rovnakom roku bola inflácia v Taliansku 5,6 % a v USA približne 4,1 %.

Slovensko v raste miezd zásadne zaostáva

Po inflačnom vrchole v rokoch 2022 – 2023 došlo v rokoch 2024 – 2025 vo všetkých sledovaných krajinách k výraznému spomaleniu rastu cien. Prispela k tomu stabilizácia energetických trhov, obnovenie dodávateľských reťazcov a sprísnenie menovej politiky centrálnych bánk. Napriek tomu štúdia konštatuje, že vývoj reálnych miezd sa medzi krajinami výrazne líši. Na Slovensku sa reálna mzda v roku 2024 zvýšila približne o 3,7 % (v roku 2025 predbežne o 2-3 %), v Česku o 4,7 % (v 3. kvartáli 2025 o 4,5 %).

V Česku tento výsledok podporila nízka nezamestnanosť a posun v produktivite práce v priemysle, v Poľsku – kde reálne mzdy narástli o 7,8 % – to zase bola kombinácia nízkych odvodov, finančným bonusom 500+ na podporu rodín a efektívnemu využitiu eurofondov pre rast ekonomiky.

Taliansko je výnimkou: podľa národného štatistického úradu reálne mzdy medzi rokmi 2019 a 2024 stratili 10,5 % kúpnej sily a aj v roku 2025 zostávajú približne o 8-10 % pod úrovňou začiatku 2019.

„Posledná dekáda jasne ukázala, že inflácia nie je lineárny ani predvídateľný proces. Kým roky nízkej inflácie vytvárali falošný pocit stability, kombinácia pandémie, energetického šoku a geopolitického napätia počas krátkeho času zásadne zmenila cenové prostredie naprieč ekonomikami. Pre domácnosti aj investorov je to silná pripomienka, že ochrana reálnej hodnoty peňazí si vyžaduje dlhodobý prístup, diverzifikáciu a schopnosť reagovať na globálne riziká,“ uviedol David Matulay, analytik InvestingFox.

Inflácia ako kľúčové investičné riziko

Z investičného pohľadu štúdia zdôrazňuje, že inflácia má zásadný vplyv na reálnu hodnotu úspor aj investičných výnosov. Dlhodobé držanie hotovosti viedlo v uplynulej dekáde k výraznému poklesu kúpnej sily, zatiaľ čo investície do akciových trhov dokázali infláciu nielen prekonať, ale aj vytvoriť reálny zisk. Závery štúdie preto poukazujú na rastúci význam diverzifikácie portfólia, reálnych aktív a aktívneho riadenia rizík.

Poučenie do budúcnosti

Autori štúdie zároveň pripomínajú, že cenová stabilita môže byť rýchlo narušená externými šokmi a že návrat inflácie k cieľovým hodnotám závisí od dôveryhodných a včasných krokov hospodárskej politiky. Skúsenosti posledných rokov podľa nich potvrdzujú, že systematické finančné plánovanie a dlhodobý prístup k správe majetku sú v nestabilnom globálnom prostredí kľúčové nielen pre investorov, ale aj pre bežné domácnosti. Celá štúdia je dostupná tu.

Prehľad inflácie (vybrané roky):

• 2015: Slovensko -0,3 %, Česko 0,3 %, Poľsko -0,9 %, Maďarsko -0,1 %, USA 0,1 %; Taliansko sa v rokoch 2015-2016 pohybovalo okolo 0 % až -0,1 %.
• 2020: Slovensko približne 2,0 %, Česko približne 3,2 %, Poľsko 3,4 %, Maďarsko približne 3,3 %, USA približne 1,2 %, Taliansko -0,1 %.
• 2022: Slovensko 12,1 %, Česko 15,1 %, Poľsko približne 14,4 %, Maďarsko 14,6 %, USA približne 8 %, Taliansko približne 8,2 %.
• 2024: Slovensko približne 2,8 %, Česko približne 2,4 %, Poľsko približne 3,8 %, Maďarsko približne 3,7 %, USA približne 2,9 %, Taliansko približne 1 %.