Právne novinky z marca 2024

Prinášame Vám prehľad aktuálnych noviniek za marec 2024 z právnych predpisov SR, vybranej rozhodovacej praxe súdov, ako aj zaujímavých informácií zo sveta práva.

Tip redakcie: Nábytok za najlepšie ceny, doručenie do 48 hodín, možný nákup na splátky

Zákony vstupujúce do platnosti

Nový stavebný zákon

Národná rada SR ešte koncom februára 2024 schválila novelu stavebného zákona, z ktorej väčšina nadobudla účinnosť 01.04.2024, aktorá výrazným spôsobom ovplyvní stavebnú legislatívu do nadobudnutia účinnosti nového zákona (č. 201/2022 Z. z. o výstavbe), ktorého účinnosť o rok posunula (na 01.04.2025).

Novela v prvom rade ustanovuje odloženie účinnosti zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe o jeden rok, t. j. do 01. apríla 2025. Sekundárnym cieľom v nadväznosti na oddialenie účinnosti zákona o výstavbe je prispôsobenie režimu stavebného zákona (50/1976 Zb.) a zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní tak, aby boli aplikovateľné súčasne a nadväzovali na seba do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe. Novela napríklad rozširuje možnosti spojiť územné konanie o umiestnení stavby a stavebné konanie aj iných ako jednoduchých stavieb aj na podklade „záväzného stanoviska“ príslušného orgánu územného plánovania. Novela ďalej zavádza fikciu týkajúcu sa tzv. čiernych stavieb, podľa ktorej platí, že stavby postavené pred 1. októbrom 1976 sa dňom 1. apríla 2024 považujú za stavby postavené v súlade s platnými predpismi a stavby postavené od 1. októbra 1976 do 31. decembra 1989 sa považujú za stavby postavené v súlade s týmto zákonom, ak sa nepretržite využívajú na svoj účel a vlastník stavby je k tomuto dňu vlastníkom pozemku alebo má iné právo k pozemku, na ktorom je takáto stavba postavená.

Číslo predpisu: 46/2024 Z. z.
Dátum účinnosti: 01.04.2024

Názov predpisu: Zákon č. 46/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (zdroj)

Investičná pomoc výrobcom „zelených“ technológií

Novela zákona upravuje najmä poskytovanie mimoriadnej investičnej pomoci v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, a to vzhľadom na potrebu znižovania závislosti Slovenskej republiky a Európskej únie od fosílnych palív urýchlením zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov či dekarbonizáciou priemyslu. Ide o oblasti priemyselnej výroby zamerané najmä na výrobu batérií, solárnych panelov, veterných turbín, tepelných čerpadiel, elektrolyzérov, vybavenia na zachytávanie a uskladnenie oxidu uhličitého, ako aj oblasti zamerané na výrobu ich kľúčových komponentov.

Číslo predpisu: 31/2024 Z. z.
Dátum účinnosti: 06.03.2024

Názov predpisu: Zákon č. 31/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zdroj)

Zvýšenie súdnych a správnych poplatkov

Od 01.04.2024 nadobúda účinnosť zákon č. 530/2023 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií.Uvedenou novelou sa navyšujú viaceré správne a súdne poplatky.

Poplatok za návrh na vklad do katastra nehnuteľností je po novom 100 EUR (pôvodne 66 EUR). V prípade súdnych poplatkov dochádza k zvýšeniu poplatku za žalobu v civilnom konaní – po novom 6 %, najmenej 25 EUR, najviac 25.000 EUR, v obchodných veciach najviac 50.000 EUR (pôvodne 6 %, najmenej 16,50 EUR, najviac 16.596,50 EUR, v obchodných veciach najviac 33.193,50 EUR). Vo veciach obchodného registra stojí zmena po novom 50 EUR namiesto pôvodných 33 EUR.

Číslo predpisu: 530/2023 Z. z.
Dátum účinnosti: 01.01.2024, 01.02.2024, 01.04.2024

Názov predpisu: Zákon č. 530/2023 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií (zdroj)

Pripravované zákony

Predpokladaný dátum nadobudnutia účinnosti nového Zákona o ochrane spotrebiteľa by mal byť 01.07.2024. Od uvedeného dátumu tak obchodníci už budú musieť spĺňať podmienky stanovené týmto zákonom (zdroj).

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania (MPK) návrh novely zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. V prípade schválenia novely by pri absencii dohody zástupcov zamestnancov a zástupcov zamestnávateľov minimálna mzda v roku 2025 mohla narásť až do výšky 858 EUR. (zdroj)

Do MPK predložilo Ministerstvo kultúry SR medializovaný návrh Zákona o Slovenskej televízii a rozhlase, ktorým sa zriaďuje nová inštitúcia – Slovenská televízia a rozhlas, na ktorú by mali prejsť práva a povinnosti Rozhlasu a televízie Slovenska. (zdroj)

Vláda SR predložila do Národnej rady SR na prerokovanie a schválenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke. Týmto návrhom sa má okrem iného zaviesť jednodňová diaľničná známka, ktorá by mala stáť 5,40 €. (zdroj)

Ďalej vláda SR rokovala o pripravovanom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon). Jedným z cieľov pripravovaného návrhu zákona je úprava oblasti bezpilotných lietadiel a bezpilotných leteckých systémov – napr. zriadenie registra prevádzkovateľov bezpilotných leteckých systémov. (zdroj)

Medzi ďalšie návrhy zákonov, ktoré Vláda SR predložila do Národnej rady SR patria najmä:

1. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (zdroj),
2. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Cieľom návrhu je najmä zatraktívnenie vysokokvalifikovaného a odborného zamestnávania cudzincov. (zdroj),
3. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Navrhovaná zmena spočíva v doplnení a prepracovaní ustanovení o povinnosti dodávateľa služby na území Slovenskej republiky vyplatiť mzdu, ktorá nebola vyplatená zamestnancovi zamestnávateľom, ak ten je priamym subdodávateľom dodávateľa služby, a v spresnení podmienok, za ktorých takýto dodávateľ služby môže odoprieť vyplatenie mzdy.(zdroj),
4. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (zdroj)
5. Vládny návrh Ústavného zákona o ochrane pred útokmi chráneného živočícha (zdroj).

Vybraná rozhodovacia prax súdov

ChatGPT: Nespoľahlivý zdroj informácií

Rozhodovacia prax súdov nášho regiónu už začína reflektovať fenomén rôznych nástrojov umelej inteligencie, akým je napr. ChatGPT. V susednej Českej republike predložil žalobca ako listinný dôkaz odpoveď ChatGPT. Mestský súd v Prahe konštatoval v prípade zamietnutého návrhu na vykonanie listinného dôkazu – „odpovede ChatGPT na otázku žalobcu o ťažbe hliny v Krňanoch a okolí“, že je všeobecne známou skutočnosťou, že ChatGPT vo verzii 3.5 nie je spoľahlivým zdrojom skutkových informácií, a preto jeho odpoveď na otázku týkajúcu sa skutkových otázok nie je dôkazom spôsobilým preukázať skutkovú otázku. (zdroj)

Žaloby za pochybenia pri skríningu tehotných

Najvyšší súd Českej republiky konštatoval vo veci pochybenia pri gynekologických skríningových testoch, že uplatnenie žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobené pochybením poskytovateľa zdravotných služieb pri prenatálnom vyšetrení, ak sa dieťa následne narodí s genetickou vadou, ktorú malo prenatálne vyšetrenie odhaliť (tzv. žaloby typu wrongful birth), je v českom práve prípustné. Predpokladom vzniku tohto nároku je preukázanie chyby pri prenatálnom vyšetrení, ďalej vznik nemajetkovej ujmy, pri ktorej je potrebné rozlíšiť, do ktorých čiastkových osobnostných práv bolo zasiahnuté, a napokon preukázanie existencie príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom do konkrétneho osobnostného práva a nemajetkovou ujmou. Keďže môže dôjsť k zásahu do rôznych práv, musia byť vo vzťahu ku každému čiastkovému osobnostnému právu splnené všetky tri podmienky.

Priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobené zásahom do súkromného a rodinného života, spočívajúce v trvalej obave o vývoj a budúcnosť dieťaťa postihnutého genetickou chorobou a v dopade náročnej starostlivosti o toto dieťa a na život celej rodiny, je podmienené zistením, že nebyť pochybenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, nastávajúca matka by skutočne podstúpila nie len ďalšie odporúčané vyšetrenia, ale aj umelé prerušenie tehotenstva (ak by to napr. nevylučovali zdravotné dôvody na jej strane alebo jej svetonázorové presvedčenie). (zdroj)

Sójové mlieko a jogurty: Označovanie rastlinných výrobkov

Najvyšší správny súd Českej republiky sa zaoberal kasačnou sťažnosťou Štátnej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie. Tá tvrdila, že označenie niektorých výrobkov spoločnosti predávajúcej potraviny zo sójových bôbov bolo v rozpore s nariadením Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Išlo o etiketu, na ktorej bolo uvedené: „Nemôžem sa volať a nie som smotana/jogurt/mlieko/kefír, ale vy ma tak volať môžete.“
Uvedené nariadenie vyhradzuje právo používať výraz „mlieko“ jedine v názve mliečnych výrobkov. Sťažovateľka napadla práve pripodobnenie produktu k určitému inému produktu. Najvyšší správny súd Českej republiky nepovažoval použité označenia za nejasné či zavádzajúce pre spotrebiteľa, pretože výrobca explicitne uviedol, že nejde o smotanu, jogurt, mlieko, kefír, či majonézu. Označenia použil výrobca vo význame, ktorý potraviny odlišuje od potravín živočíšneho pôvodu. Najvyšší správny súd taktiež nezistil ani úmysel výrobcu obísť právnu úpravu prostredníctvom označenia a snahu zmiasť spotrebiteľov. Podľa sudcov treba brať do úvahy skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ je v súčasnosti schopný rozpoznať rozdiel medzi mliečnymi výrobkami a ich alternatívami rastlinného pôvodu. (zdroj)

Politicky aktívna advokátka

Najvyšší správny súd Českej republiky sa zaoberal prípadom advokátky, ktorá je popri výkone advokácie tiež dlhodobo politicky aktívna. Angažovala sa aj v kritike migrácie a islamu. Vo svojom verejnom prejave k zhromaždeným občanom pred budovou tureckého veľvyslanectva okrem iného povedala: „A pretože nerozumiete diplomatickému protokolu, pán veľvyslanec, urobím teraz niečo, čomu budete rozumieť: preklínam vás, preklínam vás, preklínam vás, zomriete, zomriete skôr, ako budete mať synov, a zomriete bez cti.“ Podľa Českej advokátskej komory tým znížila dôstojnosť advokátskeho povolania, za čo jej bola uložená pokuta 25 000 Kč. Advokátka sa proti pokute odvolala na Mestský súd v Prahe, ktorý rozhodnutie Českej advokátskej komory zrušil. Podľa neho konanie advokátky nesúviselo s výkonom advokácie, a preto ju Česká advokátska komora nemohla sankcionovať. Podľa vtedajšieho znenia zákona mal advokát pri výkone advokácie konať tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu.

Najvyšší správny súd Českej republiky nespochybnil, že práca advokáta nezahŕňa len poskytovanie právnych služieb; advokáti v súvislosti so svojou činnosťou často vystupujú na verejnosti, čo môže zahŕňať reklamu, ako aj neformálne spôsoby propagácie seba ako advokáta, ako sú rôzne verejné vystúpenia, vyjadrenia v médiách či na sociálnych sieťach. Ak sa pri takýchto činnostiach advokát označuje za advokáta alebo inak propaguje svoje služby, alebo ak je jeho príslušnosť k právnickému povolaniu inak zrejmá z okolností činnosti, bude to tiež predstavovať výkon advokácie. Zákon o advokácii sa však nevzťahoval na všetky úkony advokáta a pod výkon advokácie nebolo možné zaradiť ako čisto súkromné úkony advokátov tak ani ich prejavy predstavujúce výkon politických práv, ktoré s výkonom advokácie nesúviseli. Preto už nebolo úlohou Najvyššieho správneho súdu posudzovať, či prejav advokáta bol alebo nebol vhodný. Keďže prejav nebol prednesený v rámci výkonu advokácie, jeho vhodnosť nemohla Česká advokátska komora a následne ani správne súdy posudzovať v disciplinárnom konaní.(zdroj)

Autori: Advokátska kancelária RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o.