Mládež vychovaná na obrazovkách? Gen Z si poradí s rôznymi sociálnymi sieťami aj s AI nástrojmi

Slovenskí mladí žijú na Instagrame, rozprávajú sa cez Messenger a umelú inteligenciu nevnímajú ako sci-fi.

Generáciu Z si často predstavujeme ako mladých ľudí, ktorí vyrástli s mobilom v ruke, sledujú krátke videá a všetko riešia online. Dáta zo štúdie Planéta Z<30 od agentúry Go4insight však ukazujú, že generácia Z je zbehlá v niekoľkých digitálnych svetoch, ktoré sa prekrývajú podľa veku, pohlavia aj životnej situácie.

Skoro všetkých mladých nájdeme na Instagram-e, na ostatných sieťach v závislosti od veku

Slovenskú generáciu Z najčastejšie nájdeme na Instagram-e. Denne ho používa približne osem z desiatich mladých ľudí vo veku 16 až 29 rokov.

Naopak, poradie ďalších platforiem (YouTube, Facebook a TikTok) sa mení podľa veku. TikTok denne otvára viac než polovica 16 až 18- ročných, zatiaľ čo v skupine 27 až 29-ročných je to o niečo viac než štvrtina. Podobne je na tom aj Snapchat.

Na opačnom konci stojí Facebook. Medzi 16 až 18-ročnými ho denne používa len menšia časť respondentov, no v najstaršej skupine Gen Z je jeho využívanie výrazne intenzívnejšie

Mládež využíva sociálne siete na celý rad činností, príklad si berie z rodiny

V osobnej komunikácii vedú Messenger a Instagram, pričom na Instagrame správy často nadväzujú na zdieľaný obsah či v reakcii na príbehy. Každý týždeň tieto sociálne siete používa približne osem z desiatich mladých. S pribúdajúcim vekom rastie význam e-mailu, WhatsAppu a SMS – teda nástrojov, ktoré súvisia so školou, prácou, rodinou a vybavovaním každodenných vecí. Pravidelne ich používa približne polovica generácie Z.

Digitálne prostredie však do rodinného života neprináša iba nové spôsoby komunikácie. Veľký prieskum rodín 2026 finančného domu UNIQA ukazuje, že 39 % slovenských rodín vníma nadmerné používanie sociálnych sietí alebo mobilných telefónov ako problém. Digitálna rovnováha tak nie je len témou mladých, ale týka sa celej rodiny.

„Pri generácii Z sa často sústreďujeme na to, koľko času trávi online a na akých platformách. No viac ako polovica rodičov sama priznáva, že je pre ňu ťažké ísť deťom príkladom, čiže nestačí hovoriť iba o obmedzeniach pre mladých. Dôležité je aj to, aké digitálne návyky vidia doma a či sa o nich v rodine otvorene rozpráva,“ hovorí Beáta Lipšicová, hovorkyňa z finančného domu UNIQA.

AI: bežný nástroj, nie technologická atrakcia

Umelá inteligencia nie je v živote mladých vzdialenou technológiou z budúcnosti. Až deväť z desiatich mladých ľudí vo veku 16 až 29 rokov uvádza, že aspoň občas používa niektorý AI nástroj. Najpoužívanejším je ChatGPT. Denne alebo viackrát denne ho otvára približne štyria z desiatich.

Najčastejšie AI používajú študenti, v najväčšej miere vysokoškoláci a stredoškoláci. Umelá inteligencia im pomáha pri hľadaní informácií, učení, formulovaní textov, prekladoch či pri pracovných úlohách.

„Rozdiel v prístupe k umelej inteligencii vidíme aj vo vnútri generácie Z. Zatiaľ čo mladšie ročníky si pomáhajú AI nástrojmi aj pri bežných situáciách, starší z generácie ju buď odmietajú alebo sú pri používaní opatrnejší. Celkovo je však postoj k umelej inteligencii medzi mladými prevažne pozitívny,” vysvetľuje Július Filo, Managing Partner v Go4insight.

Prieskum slovenskej generácie Z potvrdzuje, že nie všetci mladí ľudia fungujú podľa rovnakého spoločenského predsudku. Sociálne siete sú dostupné pre všetkých a spôsob ich využívania je subjektívny. To isté platí aj o umelej inteligencii, ktorá môže byť každodennou pomôckou aj pokročilým pracovným nástrojom.

Údaje pochádzajú z prieskumu Planéta Z<30: Život, hodnoty a nákupné rozhodovanie mladých ľudí pod 30 rokov na Slovensku, ktorý realizovala agentúra Go4insight. Prieskum bol realizovaný metódou CAWI (online prieskum) na vzorke 1000 respondentov tvoriacich reprezentatívnu vzorku populácie Slovenska vo veku 16 – 29 rokov. Zber bol realizovaný v období 24.1. až 27.2. 2026.

Foto od Good Faces na Unsplash