Temná hmota Pearl Jam – recenzia

Recept, ako z poctivého, vcelku hutného, originálneho a zábavného seattlovského lekváru uvariť len solídnu, nijak objavnú, ale liberálne orientovanú rockovú agitku pre dnešnú propagandistickú dobu. Treba si zobrať svoj konzistentný talent rozomlieť na sračku a z takéhoto pyré náhodne vycediť jedenástku lyžíc. Pridáme vopred predvareného mladého producenta, ktorý by mal dodať sviežu chuť svojim čili citrónom. Dosiahnutú riedku hmotu hodíme do mixéra s banálnymi prejavmi odporu, prisypeme bandu bidenových kreatúr, aby to bolo dostatočne progresívne(myslené inak) a zahustíme obskúrnou kreáciou ťažkého, metalického a na výsosť moderného soundu. Dochutíme naozaj len štipkou bluesovej bezradnosti, trištvrte hodinu dusíme do hneda, ozdobíme baladickými bylinkami a podávame spolu s mozgovými stimulantmi v psích miskách bez príboru slintajúcim skalným fanúšikom. Dobrú chuť, bohužiaľ, mne ostáva strčiť si prst do gágora a hutne sa vygrcať, lebo temná hmota hnusného lekváru Vedderovie babičky je úplne bez chuti.

Po poslednej experimentálnej doske Gigaton, kultovný seattlovský lekvár zase hrabe do strún ako za mlada a prinútil ich k tomu mladý superproducent Andrew Watt, ktorý spolupracoval s Eddie Vedderom na jeho sólovici Earthling. Namiesto komplikovaných aranžmánov a priestrannejších kompozícií Pearl Jam zdokonalili materiál, ktorý, aj keď stále nesie ich charakteristickú muskulatúru a Wattovu charakteristickú uhladenosť, pôsobí trochu voľnejšie ako ktorýkoľvek album v poslednej dobe. Natlačili sa jednej cimry a spoločne vypotili svoj nový matroš, ktorým sa hodne priblížili k alternatívnemu hard-rocku a výsledkom je album Dark Matter, nie veľmi výrazný ale ani vyslovene slabý.

Tip redakcie: Stavaj, renovuj a zariaďuj svoj domov lacnejšie s Merkury Market

Pravdepodobne existujú dva dôvody, prečo sa pätica legendárnych grungerov vrátila ku svojim koreňom a prezentujú sa novou nahrávkou typu „back to basics“ – čo pravdepodobne hlásajú všetky dlho fungujúce kapely, keď vyčerpajú možnosti štúdií a aj svojho talentu. Ale vráťme sa radšej k tým dôvodom. Tým prvým je pocit ustavičného hľadania a potreby vývoja aj keď v tomto prípade ide skôr o regresiu ako o progres. Pearl Jam bola síce jedna z najúspešnejších rockových kapiel na svete, ale predsa nemôžu donekonečna hrať grunge, ktorý už len tíško drieme v produkcii kapiel ako Nickelback, alebo Daughtry. A tak namiesto toho, aby sa venovali odpočinku, oddávajú sa stále hudbe, a teraz konkrétne k štýlu, ktorý driemal v ich dušiach už od puberty. Obrátili svoju pozornosť na dobu, keď expandoval rock vo svojej najtvrdšej podobe a našli sa v štýle, ktorý si ctí hardrockový groove, postupy alternatívneho rocku, ale aj grungeovú atmosféru. Druhým dôvodom je oslovenie mladého producenta a konečne sa vzdať svojej depresívnej melancholickej minulosti. Samozrejme skladateľský rukopis a charakteristické vokálne frázovanie je neprehliadnuteľné aj keď sa každá jedna skladbička odvíja od spontánnej tvorivej disponovanosti a podvedomej úcty k hard-rockovej tradícii. Úspech sa určite dostaví, lebo je závislý od kvality a komunikatívnosti. Dark Matter je veľmi výrečná doska, hlavne vďaka súhre svojich členov a vyjasnenému konceptu živého hrania v skúšobni a štúdiu. Nenachádza sa tu nič rušivé, iba témy, ktoré sa už obtreli o uši a uhľadený sound, ktorého príjemné vibrácie by asi klasický čierny vinyl len viac umocnil.

Na novej doske typicky predkladajú sériu agresívnych valivých kusov tradične doplnených o trojicu hitových singlov, titulný metalický odpich Dark Matter, poloakustická nežnôstka Wreckage a rýchla punkovina Running. Hardrockové vplyvy sa záprah Vedder/McCready/Gossard/Ament/Cameron nebojí priznať a badateľné ostali aj korene pevne zasadené do grungu. Ich súčasná tvorba je ním infikovaná len veľmi decentne, ale pridalo sa akési alternatívne výrazivo, ktoré by mohlo slúžiť ako stelesnenie termínu „alternatívny hard-rock“. Tvrdá gitara raz ostro kontrastuje so zamatovým vokálom, inokedy s ním naopak harmonicky splýva. Úvodná Scared Of Fear hneď po úvodnom gitarovom intre, vytrhne z letargie aj toho najunudenejšieho hudobného konzumenta, tvrdým riffom mu zdvihne zadnicu z kresla, aby ho následne peknými harmóniami a skvelým refrénom do neho vtlačila naspäť. Druhá React, Respond má vs. nádych a vedie kapelu do výtoku s odsatou excentricitou. Na pozadí optimistickej baladickej Won’t Tell si Eddie namaľoval pekné vokálne podivnosti, ktoré však fungujú dokonalo a podtrhávajú clivosť celej skladby. Upper Hand robí česť svojmu názvu a slová aj noty sa hýbu v rytme hroziacej ruky nad gebuľou a nechýba jej ani kvapka toho harmonického úletu ako sa správnu dlhšiu kompozíciu patrí. Začiatok patrí atmosférickému ruchu s beglajtom gitary, aby postupne prešiel do nálady nepodobnej Black Hole Sun s agresívnejším refrénom poháňaného medovou basou Jeffa Amenta a precíznou prácou škopkára Matta Camerona. Prekvapí aj lopotná práca oboch drtičov šiestich strún, ktorá záverom prejde do hustého finále… najlepšia vecička na tejto doske! Pobaví aj pekná Waiting For Stevie, ktorá vznikla, keď Vedder a Watt nečinne čakali, kým sa objaví Stevie Wonder a nahrá časť pre Vedderov posledný sólový album. Napriek názvu (zdá sa, že text je o depresii a pochybách o sebe, nie o Steviem Wonderovi), je skladba mäsitou, rockovou hymnou takého typu, akým sa kapela do veľkej miery prezentovala aj v minulosti. Záverom je tu elégia Setting Sun na priateľov, ktorý už sú v nebi. Veľmi pripomína soundtrack Into The Wild.

Tento album je doslova synonymum pre moderný alternatívny hard-rock. Sformovali autorský repertoár tak, že nie príliš zbehlý purista sa cíti ako pri ich starých albumoch, zatiaľ čo rockový fajnšmeker sa výborne baví – pri mäkkom zvuku, klasických aranžmánoch, modernej atmosfére a výbornej uveriteľnej inštrumentácii. Album je pozoruhodným dvanástym dielikom, dúfam že ešte nedokončenej diskografie Pearl Jam.

Základné informácie o albume

Vydavateľstvo: Republic
Pôvod: USA
Žáner: alternatívny hard rock
Dátum vydania: 19. apríl 2024
Minutáž: 48 min 21 sek

Skladby:         

1. Scared of Fear 4:24
2. React, Respond 3:31
3. Wreckage 5:00
4. Dark Matter 3:31
5. Won’t Tell 3:28
6. Upper Hand 5:57
7. Waiting For Stevie 5:41
8. Running 2:19
9. Something Special 4:07
10. Got To Give 4:37
11. Setting Sun 5:44

Zostava:         

Eddie Vedder – vokál, gitara, piano
Mike McCready – gitara, piano
Stone Gossard – gitara
Jeff Ament – basgitara, gitara, bariton gitara
Matt Cameron – bicie, perkusie

ako hostia

Josh Klinghoffer – gitara, klávesy
Andrew Watt– gitara, piano

Hodnotenie: 7/10