Slovenský rozhlas sa pripojil k Svetovému dňu rozhlasu

13. február je Svetovým dňom rozhlasu (UNESCO World Radio Day), ktorý vyhlásila Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) s cieľom osláviť rádio ako médium a zároveň zvýšiť povedomie o jeho význame v každodennom živote ľudí. Slovenský rozhlas a jeho programové služby pripravili k tomuto medzinárodnému dňu špeciálne vysielanie.

Tip redakcie: Zimné a letné pneumatiky, ALU disky, duše a príslušenstvo

Rádio Slovensko

Rádio Slovensko sa k Svetovému dňu rozhlasu prihlásilo prostredníctvom rannej relácie Dobré ráno, Slovensko!, v ktorej sa moderátori obrátili na poslucháčov s otázkou, kde najčastejšie počúvajú rádio. Ranné vysielanie tak vytvorilo priestor na zdieľanie poslucháčskych skúseností a spôsobov, akými je rádio súčasťou ich každodenného života. V prúdovom dennom vysielaní sa Rádio Slovensko zameralo na tohtoročnú hlavnú tému Svetového dňa rozhlasu, a to vzťah rádia a umelej inteligencie. Publicistické príspevky sa venovali tomu, ako nové technológie vstupujú do rozhlasovej práce, aké možnosti prinášajú pre tvorcov a akým spôsobom menia podobu súčasného mediálneho prostredia.

Rádio Devín

Rádio Devín sa k Svetovému dňu rozhlasu pripojilo programom, ktorý reflektuje prepojenie umelej inteligencie a rozhlasovej tvorby z odborného aj obsahového hľadiska. Poslucháči už v minulosti mohli na Rádiu Devín počuť poviedky vytvorené pomocou umelej inteligencie, ktoré otvorili diskusiu o hraniciach kreativity a technológie v umeleckom priestore. Pri príležitosti Svetového dňa rozhlasu pripravil redaktor Rastislav Šimášek v piatok 13. februára 2026 koláž rozhovorov zameranú na využívanie umelej inteligencie v rozhlasovom vysielaní, ktorá bola odvysielaná o 7.55 h. Respondentmi boli Igor Zachar, šéf rozhlasovej techniky a Zuzana Belková, vedúca odboru slovesného obsahu. Poslucháči sa dozvedeli, akým spôsobom umelá inteligencia vstupuje do rozhlasového vysielania a práce redaktorov, aké sú jej výhody i riziká, čo sa v praxi využíva už dnes a aké možnosti môže priniesť budúci vývoj technológií.

Rádio_FM

Rádio_FM si Svetový deň rozhlasu pripomenulo kombináciou hudby a reflexie technologických zmien v rozhlasovom vysielaní. V programe zazneli dva špeciálne DJ-ské sety o 12.00 h a 17.00 h a súčasťou vysielania bol aj tematický príspevok redaktora, ktorý sa zamyslel nad možnosťami využitia umelej inteligencie v rozhlasovej praxi. Pozornosť sa zameriala na to, v čom môže byť AI pre tvorcov a moderátorov prínosná a nápomocná, ako môže rozšíriť kreatívne možnosti a podporiť tvorbu bez toho, aby nahrádzala ľudský rozmer rozhlasového vysielania.

Rádio Regina Západ

Rádio Regina Západ sa k Svetovému dňu rozhlasu pripojil tematickým vysielaním, ktoré otvorilo diskusiu o vývoji rozhlasového média v kontexte nových technológií a umelej inteligencie. V rannej relácii Rádiobudík zaznela otázka pre poslucháčov, ktorá sa dotkne toho, ako technologický pokrok mení rozhlasovú prácu aj samotné vnímanie médií. Ranná poslucháčska otázka sa zamerala na využívanie umelej inteligencie v rozhlase, jej možné riziká, ale aj na obavy z toho, či by mohla v budúcnosti nahradiť redaktorov a moderátorov. Prípravu tejto témy zabezpečila redaktorka Jana Obrancová.

Rádio Regina Stred

Rádio Regina Stred sa k Svetovému dňu rozhlasu pripojil špeciálne upraveným celodenným vysielaním, moderátori počas dňa reagovali na tento medzinárodný deň prostredníctvom živých vstupov, tematických rubrík aj poslucháčskych reakcií zasielaných písomne či formou hlasových správ. V rannej rubrike Overené storočiami o 6.20 h priniesol redaktor Mário Špilberger tému Deň rozhlasu: Nastav uši, kde ti sluší, ktorá sa zamerala na význam sluchu a rozhlasu v každodennom živote. V živých vstupoch sa redaktorka Gabriela Tomajková prihlásila zo základnej školy v Banskej Bystrici, kde sa venovala školskému rozhlasu a vplyvu umelej inteligencie na vzdelávanie, následne prinesie atmosféru študentského internátneho rádia zo Žiliny. Vo vysielaní sa postupne vystriedali redaktori, moderátori aj technici, ktorí ponúkli rôzne pohľady na prepojenie rádia a umelej inteligencie. V popoludňajšom programe sa Rádio Regina Stred zameralo na generačný kontrast a dalo priestor mladým redaktorom z rubriky Detskí špióni a po nich aj bývalým rozhlasovým zamestnancov, ktorí vývoj médií sledujú s časovým odstupom. Téma Svetového dňa rozhlasu sa objavila aj v rubrike Zdravie nadovšetko, kde sa redaktorka Katarína Košíková zamerala na odborný pohľad na umelú inteligenciu v oblasti samodiagnostiky. Hudobný rozmer sviatku doplnila vo vysielaní mladá speváčka z Banskej Bystrice Simona Zemanová, ktorá práve 13. februára vydala nový album.

Rádio Regina Východ

Pri príležitosti Svetového dňa rozhlasu odvysielalo Rádio Regina Východ 12. februára o 13.30 h reláciu Na kus reči, v ktorej sa Veronika Slaninková porozprávala so zberateľom historickej elektrotechniky Stanislavom Hrabkom z Hanisky pri Prešove. Rozhovor sa zameral na vývoj rozhlasovej techniky, jej miesto v minulosti i pretrvávajúcu hodnotu rádia v súčasnom mediálnom prostredí. V piatok 13. februára sa Rádio Regina Východ zapojilo do osláv Svetového dňa rozhlasu aj prostredníctvom témy dňa, ktorá ponúkla poslucháčom priestor na zdieľanie vlastných pohľadov na význam rozhlasu, jeho premeny v čase a miesto v ich každodennom živote.

Rádio Junior

Rádio Junior sa pri príležitosti Svetového dňa rozhlasu vrátilo k samotným koreňom bezdrôtovej komunikácie. Vysielanie pripomenie osobnosť slovenského kňaza z Tajova Jozefa Murgaša, ktorý po odchode do USA v roku 1896 významne prispel k rozvoju elektrotechniky a bezdrôtového prenosu signálu. Pred 120 rokmi si vo Washingtone podal prvú patentovú prihlášku, čím položil základy bezdrôtovej telegrafie a bezdrôtového prenosu ľudského hlasu prostredníctvom elektromagnetických vĺn. Na Murgašov odkaz nadviazala aj návšteva rádioamatérov z Rádioklubu Slovenskej technickej univerzity – Omega, ktorí dodnes na krátkych vlnách komunikujú s celým svetom. Redaktorka Rozália Vlasková ich navštívila priamo pri vysielaní a zaznamenala atmosféru klubu v programe Čo by bolo, keby… Jozef Murgaš neodišiel do Ameriky?, ktorý si poslucháči vypočuli 13. februára o 13.00 h a v repríze o 23.00 h. Rádio Junior zároveň vzdalo hold rozprávke ako jednému z pilierov rozhlasovej tradície a odvysielalo jednu Veľmi dôležitú rozprávku od Márie Ďuríčkovej, ktorú svojím nezameniteľným hlasom vyrozprával Karol Machata. Nežný príbeh o sile vzťahu medzi starým otcom a jeho vnúčaťom zaznel 13. februára o 11.45 h a 21.45 h a pripomenul, že rozhlas dokáže sprostredkovať blízkosť aj tam, kde osobné rozprávanie nie je možné.

Rádio Litera

Rádio Litera sa v roku 2026, ktorý sa nesie v znamení rozhlasovej storočnice, pripojil k Svetovému dňu rozhlasu pripomenutím jednej z kľúčových osobností histórie Slovenského rozhlasu, spisovateľa a bývalého rozhlasového riaditeľa Dobroslava Chrobáka. Keďže sa narodil 16. februára 1907, len tri dni po Svetovom dni rozhlasu, celý týždeň na Rádiu Litera patril jeho umeleckému odkazu a rozhlasovej činnosti. V tematickom pásme Dobroslav Chrobák – vo zvukovom dokumente, v spomienkach a v diele priblížil jeho pôsobenie v rozhlase básnik a rozhlasový autor Ján Kostra. Na obdobie Československého rozhlasu v čase Chrobákovho pôsobenia sa zamerala aj hra Vlny vzdoru autora Jozefa Repka. Súčasťou vysielania bola aj premiéra dramatizovaného pásma o Dobroslavovi Chrobákovi v rámci cyklu Podobizne.

Radio Slovakia International

Radio Slovakia International si pri príležitosti Svetového dňa rozhlasu, ktorý sa konal pod záštitou Európskej vysielacej únie a venoval sa téme umelej inteligencie, pripravilo špeciálnu publicistickú montáž v relácii Slovensko dnes. Relácia sa zamerala na vplyv umelej inteligencie na mediálne prostredie, tvorbu obsahu aj vnímanie reality poslucháčmi. Na riziká aj možné smerovanie tohto fenoménu upozornila filmová režisérka a autorka knihy Volám sa AI Yvonne Vavrová, redaktorka francúzskej sekcie RSI Kristína Hanáková priblížila experimentálne nasadenie syntetických hlasov Matildy a Francoisa a riaditeľ Slovenského rozhlasu Peter Janků zasadil nástup umelej inteligencie do širšieho historického kontextu. Zdôraznil pritom, že konkurenčnou výhodou verejnoprávnych médií zostáva komplexná dramaturgia a ich kultivačná úloha. Relácia zaznela v šiestich jazykoch a oslovila poslucháčov po celom svete.