Slash v orgiách zatratených – recenzia

Južanský Chris Robinson (The Black Crowes), bluesrockový šialenec Gary Clark jr.,  jeden za najinovatívnejších gitaristov univerza Billy Gibbons (ZZ Top), country hviezda Chris Stapleton,  neurčitá ale slušná Dorothy (DOROTHY), starý vychudnutý rock´n´rollový geriatrik Iggy Pop, ležérny Paul Rodgers (Free, Bad Company, The Firm, Queen), popíkovská princezná Demi Lovato, k nepoznaniu bluesový aussie rocker Brian Johnson (AC/DC), neznámy Tash Neal (The London Souls), femálna milfka Beth Hart a nakoniec výborný, sám hlavný protagonista Saul „Slash“ Hudson. To je druhý sólový opus Orgy of the Damned…

Slash má v dnešnej dobe tú výhodu, že jeho tvorba nemôže sklamať – len prekvapiť, pretože fanúšik je jeho osobou presýtený a automaticky pripravený na chameleónstvo, ktoré v posledných rokoch predvádzal vo hviezdnom zoskupení Velvet Revolver a následne Slash featuring Myles Kennedy and the Conspirators i v obnovených Guns N‘ Roses. Mierne nadpriemerný druhý sólový album niekde na hranici mierneho nadpriemeru musel prísť a aj prišiel a hutne zabúchal na namodralé dvere a do podzemného priestoru priniesol aj množstvo vítaných hostí. Pán gitarista mal to šťastie, že na jeho seconde si (doteraz neviem akým zázrakom) zanôtila vrcholová (s)e(ni)lita, ktorá pozdvihla tento dvanástkový gitarový trip na príjemný oddychový bluesrock, na ktorý sa jednoducho nedá hnevať a vnímať ho s rozčúleným ksichtom. Vzhľadom k jeho atraktívnej a aj agresívnej minulosti ide paradoxne o krotké kompozície. Gitarová erotika tu pôsobí dosť minimalisticky a vkusne – a to samozrejme nikto až tak neočakával, že nám tvorca ukáže nejakú hlbokú penetráciu do gitarového umenia.

Nie je to obsesia  na obvyklé klišé na klasické heavy/glam témy, ktoré ničím neprekvapujú a sú prevedené v ľúbivom sounde súčasnej doby. Nie je to ani úderný špinavý hard-rock, ale je to iný náhľad na tvrdú muziku, kde sa vrátil ku koreňom rockovej hudby. Album má ideálny timing pre dvojité LP, aby povedal, čo povedať chce a nestihol zbytočne nudiť aj keď plejádou hostí a výberom legendárnych čísel je dostatočne farebný a zaujímavý.

Tie orgie v názve dosky sa zdajú ľahko zavádzajúce, stačí si trochu prejsť biografiu a diskografiu tohto mimoriadne schopného inštrumentalistu a nájdete v nej aj agresívnejšie okamihy, než tu naservírovanú klasickú namodralú drámu, ktorá v snahe zavďačiť sa svojim geriatrickým fans opomenul túto časť svojho talentu a agresívnejších headbangerov nechal na holičkách. Ale dosť bolo výčitiek… lebo The Pusher s featuringom Chrisa Robinsona rozohráva album do skvelého melodického blues-southern-rockového klenotu. Skladbička sa objavila v legendárnom movie Easy Rider v podaní skvelých Steppenwolf a textovo glorifikuje dílera marihuany pred monštrom obchodujúcim s tvrdými drogami. Chrisove vokály sú prvotriedne a Slash prináša naozaj skvelé riffy a sólové linky, ktoré ešte viac zvýrazňujú kvalitu tejto skladby. Legendárna „Johnsonovka“ Cross Road Blues,prepracovaná Cream koncom šesťdesiatok na Crossroads sa jasne líši od dvanásťtaktového blues, lebo štruktúra nie konzistentná využívajúca dĺžku od štrnástich do pätnástich taktov. Je to groovová vychytávka s monštruóznymi duelmi špinavej gitary Gary Clarke jr. a zabijáckou hrou Slasha a jeho čistým frázovaním, čo sa prenesie do oduševnelej interpretácie pomalšieho rytmu s ostrými gitarovými sólami. Predstava modernej verzie starého fláku je jasná z tretej *pecky Hoochie Coochie Man čomu napomohla účasť starého bradatého majstra Gibbonsa, ktorý by to zanôtil aj po fľaške bourbonu o jednej po polnoci. Atmosféra a konečný výsledok tohto tracku je ohromujúci! Rytmus, úprava, sound … všetko je tu jednoducho skvelé. Bahnitá bluesová extravagancia! Gitary sú trochu ťažšie a Slash sa evidentne v takejto polohe cíti najlepšie. Vzápätí spolu s Chrisom Stapletonom opichajú do trojky dvojčasťovú fantáziu Oh Well od Petra Greena a jeho pôvodne bluesrockovej tlupy Fleetwood Mac. Skvelý krajinkár Stapleton so zenovým kľudom sa tu ukazuje ako čisto bluesrockový vokalista a tak omlátil rukavicu všetkým americkým národniarom, ktorý ho radia do country stajne. Oproti predchádzajúcim skvelým a veľmi zábavným kúskom, tentokrát najal na skazenie tohto skvelého albumu nejakú nudofilnú femálnu čičinu Dorothy s rádoby chlaspkým chrapákom, ktorá sa mu za tu privilegizáciu odmenila mimoriadne nenápaditou interpretáciou štandardu Key to The Highway bez výraznejšej dramatizácie, ktorá by sa bez geniálnej gitarovej práce len lenivo a nezáživne vliekla ako Mandrillus sphinx s hemoroidmi k proktológovi.

Každá z tých dvanástich trackov prináša vášnivú jedinečnosť o čom svedčí aj pomaláč Awful Dream lesknúci sa vycibrenými harmóniami dvanásťstrunovky a precíteným barytónom Iggy Popa, ktorý sa skvelo hodí do deklamovaného blues starého Lightnin‘ Hopkinsa, predstaviteľa country blues. Born Under a Bad Sign rezonuje hlavne v skvelom duete Stevie Ray Vaughana a jej pôvodcu Alberta Kinga na skvelom In Session… Starý Paul Rodgers a frešový Slash z nej neurobili nič geniálne a na vnem v rámci tohto opusu je skvelá. Úplne zbytočná Papa Was a Rolling Stone je príliš mainstreamová a vyslovene zaostáva za zlovestnou atmosférou šľachovitých rýh originálu. Demi Lovato vadí ako výrastok na päte a talent Slasha nemá možnosť uspieť… je to len výkal s nálepkou „radio friendly“. Iná káva je číslo Killing Floor so spevom Briana Johnsona, ktorému sekunduje fúkačka Stevena Tylera. Prekrásny príklad ľahkosti spevu a ťažšej inštrumentácie. Melodické, razantné s pozitívnou atmosférou a potvrdzujúce, že Brian Johnson potrebuje mať po svojom boku naozaj skvelého gitaristu. Po „wonderovke“ Living for The City neskočí ani narkoleptický pavián a nepomohlo ani to, že je to skvelo natočené, ani parádne zaaranžované. Vášnivá a aj najdlhšia Stormy Monday s čerticou Beth Hart, ubezpečuje, že táto bluesom posadnutá pani vôbec nezaostáva za fenoménom T-Bone Walkera a jej duša je pripravená pokľaknúť a modliť sa až do samučičkého konca.

Spievané kúsky záverom odľahčuje, alebo skôr netradične uzatvára inštrumentálka Metal Chestnut, ktorá skartuje všetky pochybnosti o účele inštrumentálnych skladieb v tvrdej hudbe. Dominuje tu sólová linka, ale aj jeho talent a láske k hard-rocku nedovolí aby ani na chvíľku nudili a tak je to prístupne, aj vďaka úspornej minutáži všetkým milovníkom moderného aj klasického rocku.

Základné informácie o albume

Slash’s Orgy of Destruction [alebo] Blues Your Illusion…

Vydavateľstvo: Gibson Records
Pôvod: USA
Žáner: Blues/Hard-rock
Dátum vydania: 17. máj 2024
Minutáž albumu: 69 min 39 sek

Skladby:

1. The Pusher Feat. Chris Robinson
2. Crossroads Feat. Gary Clark JR
3. Hoochie Coochie Man Feat. Billy F Gibbons
4. Oh Well Feat. Chris Stapleton
5. Key to the Highway Feat. Dorothy
6. Awful Dream Feat. Iggy Pop
7. Born Under a Bad Sign Feat. Paul Rodgers
8. Papa Was a Rolling Stone Feat. Demi Lovato
9. Killing Floor Feat. Brian Johnson
10. Living for the City Feat. Tash Neal
11. Stormy Monday Feat. Beth Hart
12. Metal Chestnut

Zostava:

Slash – gitara, gitarové sóla, akustická gitara, pedal steel gitara (12)
Chris Robinson, – vokál, harmonika (1)
Gary Clarke jr. – gitara, vokál (2)
Billy Gibbons – gitara, vokál (3)
Les Stroud – harmonika (3)
Steven Tyler – harmonika (9)
Teddy Andeadis – klávesy (1–5, 7–12)
Tash Neal – gitara (1, 3–5, 7–12), gitarové sólo (3, 10), vokál (10)
Johnny Griparic – basgitara (1–5, 7–12)
Michael Jerome – bicie (1–5, 7–11)
Matt Chamberlain – bicie (12)

Chris Robinson, Gary Clarke Jr., Billy Gibbons, Chris Stapleton, Dorothy Martin, Iggy Pop, Paul Rodgers, Demi Levato, Brian Johnson, Beth Hart – vokál

Hodnotenie: 7,5/10