Od nuly pokračujúci Linkin Park – recenzia

V prvom rade si musíme definovať čo vlastne cieľom tejto zbytočnej dišputy. Či si vôbec Linkin Park zaslúži aby sa o ňom ešte hovorilo. Má ešte potenciál zaujať širšie masy? Po nečakanom odchode Chestera Benningtona na druhý svet si hádam nikto nevedel predstaviť ich pokračovanie. Ich reinkarnácia po siedmych rokoch ohúrila, nikto ju nečakal a tak sa úctyhodne banda v zrelom veku vysúkala z kamennej krypty, naládovali sa geriavitom, k mikrofónu zbalili novú holčinu Emily Armstrong, oslovili bubeníka Colina Brittaina, s prehľadom zabudli na odkaz starého Chestera a po úmornom čase v štúdiu ešte vyzombili veľmi solídny, zábavný, originálny, dramatický a vcelku premyslený rock/metalový napínač, u ktorého vám na šachovnici rozhodne nudou nezbledne čierny jazdec. No premyslené… ide to od nuly!

 Úplne v základe je to stále nezaslúžilý Linkin Park, ale v jadre je to veľmi, veľmi slušná doska, ktorá bohužiaľ citeľne trpí tým, že sa chápe ako mainstreamová. Nápady slušné, technická stránka rozhodne neurazí, aranžmány výborné, jedine tridsaťdva minútová dĺžka je sakra kratučká, mohli pridať ešte aspoň dve skladbičky. Najväčší pôvab tejto dosky From Zero rozhodne tkvie v rozumnej práci s dynamikou, v striedaní kľudných momentov s výbuchmi dravej a ryčiacej energie. Názov odkazuje aj na pôvodný názov kapely Xero, čím naznačujú novú kapitolu svojho bytia.

Tip redakcie: Značkové, štýlové a elegantné hodinky pre dámy aj pánov

No nie je to žiaden easy-listening, lebo je to celé inšpirované deviatou dekádou. Je to hard-rock obtretý o deväťdesiatkové momenty hardcore, thrash či punk samozrejme v tej najpočúvateľnejšej podobe. Vynikajúcim príkladom je hardcoreoidný útočný kúsok Casualty v štýle Black Flag, kde Emily vrčí o stošesť, dramatické pauzy len umocňujú túto kratučkú vecičku a my sa len môžeme diviť, že čo to z týchto nula-jedničiek za beštiu vyliezlo. Nechýba ani skreslený skoro až továrenský sound a to už fakt „čumím“. Dlhé rady receptorov budú čakať na pomyslený „battle“ a headbangeri si budú trhať žily a to mi napína krčnú tepnu a zároveň ma to maximálne dojíma. Na šťastie Shinoda nedostal až toľko priestoru a tak vyslovene rapovaných pasáží je tu ako použitých kondómov v drevenej latríne. Ale dve  skladbičky, Heavy Is the Crown a Cut the Bridge pripomenú starý dobrý Linkin Park z čias dosky Minutes to Midnight, či model z roku ’01. Avšak opusík zahajuje kratučký chorálový úvodník From Zero (intro) prechádzajúce do prvého singlu The Emptiness Machine, ktorý dopredu ťahajú Mike s Emily, skvele nachystaným frázovaním s evokáciou niekedy až na tanečnú scénu za asistencie zaujímavej zvukovej bohatosti, dosť čarovnej na to aby vybočila z bežnej produkcie. Vyzerá to tak, že ich hudba naďalej polarizuje názory. Nedá sa k nej pristupovať s ľahostajnosťou, dá sa ju len pochopiť a naučiť sa ju vnímať, lebo na tomto albume nie je nič jednoznačné a priehľadné, tak ako v krehkej ale nadupanej Over Each Other. Všadeprítomná melodickosť a umiernený výraz mieria do popu, nadupaná rytmika to všetko ťahá do sofistifikovanej podoby rocku s nenápadným pozadím metalovej  decentnosti. Texty sú plné života a nepochopiť ich, znamená neporozumieť životu a neschopnosť radovať sa z maličkostí, ktoré sú jeho každodennou súčasťou. Vyjadrené názory sú zmeskou filozofických úvah a postpubertálnej naivity, ale tak to už býva, každému „jak je libo“.

Občas preblysne až crossoverový chaos ako vo výbornej nadupanej reminiscencii IGYEIH, kde je tento fenomén najviac citeľný a evidentný. Obrovská spleť zúrivých gitarových riffov, podporované kvílivými samplami a klávesmi spolu s rytmickým šialenstvom tvoria podklad pod vulgárne rapové verše a vypätý punkový chorus, proste totálna zábavička (hoci čudná) od začiatku až do konca, kde rozumne balancujú medzi všeobecnou poučnosťou a prostunkou banalitou. Ale celá kapela vyťažila z elektrizujúceho kontrastu klenutých dvoch vokálov a elegantne pulzujúcej hudby. Veľká časť kúzla spočíva aj v dobrom nazvučení a chytrých aranžmánov.

Každý hudobný materiál Linkin Park je skoro vždy dostatočne zaujímavý, aj keď ho väčšinou sprevádza veľká reklamná kampaň, čo v prípade tohto albumu je veľmi diskutabilné. Skladby sú viac výrazné, prepracované a menej skromné, oproti predchádzajúcej produkcii, ktorá ich zaradila medzi nu-metalovú celebritu. O to viacej cítiť nástup konzumného sebavedomia, ale s pokročilým vekom aj rastúcu inštrumentálnu a aranžérsku ekvilibristiku. Skoro by sa dalo povedať, že o niečo prevyšuje nápaditosť aranžmánov a prevedenia, samotný obsah. Áno je reč o zjavne bezútešnej Overflow. Nenápadne vystavaná, melancholická až depresívna inštrumentácia, ktorá sa hrá na niečo kozmopolitného, takmer človeka nepustí k zisteniu, že Mike i Emily, vďaka svojej speváckej skoro dokonalosti pôsobia prirodzene a suverénne, s prirodzeným vnútorným nábojom.

A  teraz sa vlastne dočítate, že Linkin Park potvrdzuje svojím novým albumom, silu a svojbytnosť  amerického alternatívneho čiastočne rapkajúceho metalu, ako by sa dal nazvať tento kríženec žánrov a že ho vlastne zachraňujú zo smetiska zabudnutých štýlov. Kľudne tomu verte, lebo záchytných bodov, o ktoré sa opiera táto mediálna lož je celkom dosť. Totiž ostrých a hutných riffov, rytmických beatov má nový materiál na rozdávanie, že fyziognómia bielych rapperov a metalové hormóny, ktorými majú telá napumpované, tiež nie sú proti a inam ako medzi metalový crossover sa zaradiť aj tak nedajú. From Zero vychádza z nálady predchádzajúcich dosiek, akurát tu skoro nie sú žiadne melodické, popové vecičky, je to len moderný metalický hard-rock zaprasený špinou jak z gitár tak aj z elektroniky. Takže len pre pripomenutie; kombinácia metalu s rapom, inteligentne presvietená samplami, zborovými štekajúcimi vokálmi a miestami doplnený peknými medzihrami. Všetky skladby sú prešpikované stovkami aranžérskych fórkov a muzikantských schválností, ktoré sa za neustálych rytmických zvratov, ukazujú vždy v inej podobe. O vytratení energie a agresivity netreba polemizovať a dojem dokonalosti završuje hutný zvuk celého materiálu. Táto ôsma doska sa právom zaradí medzi ich najlepšie dosky a dokazuje že Linkin Park sú stále zaujímaví a z ich odrapkanou agresívnou realitou netreba mať žiadny problém.

Celé sa to mňa lepí ako „mokré trenky za daždivého dňa“ a tak by som bol rád keby sused prestal mlátiť kladivom a nechal ma v kľude dopočúvať niektoré skvelé momenty.

Životodárna a očisťujúca, v žiadnom prípade nie negativistická, veď akokoľvek navrstvená, drsná a ohlušujúca hudba Linkin Park v sebe skrýva nemalú porciu nadhľadu a osobitého zmyslu pre humor. Kapela nič nezadržuje a ejakulátne tiahne ďalej.

Základné údaje o albume

Vydavateľstvo: Warner/Machine Stop
Pôvod: USA
Žáner: Alternatívny metal/Hard-rock
Dátum vydania: 15. november 2024
Minutáž: 31 min 54 sek

Skladby:

1. From Zero (Intro)
2. The Emptiness Machine
3. Cut the Bridge
4. Heavy Is the Crown
5. Over Each Other
6. Casualty
7. Overflow
8. Two Faced
9. Stained
10. IGYEIH
11. Good Things Go

Zostava:

Emily Armstrong –vokál
Brad Delson – gitara
Mike Shinoda – vokály, produkcia
Dave „Phoenix“ Farrell – basgitara
Joe Hahn– programovanie, sample
Colin Brittain – bicie

Hodnotenie: 7,5 / 10