Medzitým u Erica Claptona

Vcelku zaujímavé a trochu zmätené trampoty nie príliš dobre vyzerajúceho gitarového starca šesťdesiatkového strihu, ktorý je rovnakým dielom aj vyliečený narkoman a alkoholik teraz usadený v zdravom životnom štýle a svojom namodralom svete, ktorý nie a nie opustiť. Je trochu škoda, že hlavní hrdina vyše hodiny bojuje skôr než s bluesrockom s najpálčivejším muzikantským problémom a tým je hitovosť a viac než poctivá nezávislosť ho zaujíma, čo na to súdruhovia fanúšikovia. Produkcia zjavne uvalila všetky groše za kateringovú zdravú žranicu a lieky, lebo rovnakému zvuku sa vyhýba dôslednejšie než katolík šprckám a ostalo len na otravný rôznorodý  usadený mix s bojazlivo a nič moc hrajúceho Erica Claptona, slávnych hostí a jeho bandu.

Tip redakcie: Hudobné nosiče a štýlové oblečenie s tvojou kapelou

Hovorili mu anglický gitarový boh. A právom. Za éry Yardbirds, sa pyšnil prezývkou „Slow Hand“ a teraz je to jeden z mála muzikantov, ktorý sa venujú hlavne svojej láske a tým je blues, čoho dôkazom sú aj ostatné albumy z posledných ro(c)kov, ktoré nesú viac bluesových odtlačkov, než bol zvykom v sedemedesiatkách a obzvlášť v ôsmej dekáde. Posledné štvrťstoročie sa stále vracia k úplnej podstate a ku koreňom, ku svojim obľúbencom z obdobia Yardbirds, Mayallových Bluesbreakers a Cream. Po nevýraznom vianočnom zakopnutí Happy Xmass a vynikajúcej kolaborácii s priateľmi na skvelej pocte The Breeze: An Appreciation of JJ Cale znovu skladá vlastné autorské kusy ale aj sa kutre v histórii a vyťahuje na svet ďalšie starinky, ktoré resuscituje a pod jeho dohľadom začínajú znovu fungovať samostatným životom.

Na novom albume s jednoduchým názvom Meanwhile vo vodách bahnitej hudby čiernych otrokov ostal len jednou nohou. Tou druhou stúpil do viacerých kaluží a svoju hudbu obohatil kvapkou softrockovej príchuti, folkovej atmosféry, staroanglických ľudových prvkov s Tulsa soundom. Všetky kompozície, vrátane tých vlastných zaváňajú krížením bluesových, rockových a džezových kompozičných techník, podporené vlastnou sviežou invenciou a v poslednom rade príjemným i keď rôznorodým výsledným zvukom celej nahrávky a radou vynikajúcich muzikantov a hostí. Znovu siahol aj do bezodnej „The Great American Songbook“, na tvorbu klasikov ako Henry Manciniho a Johnny Mercera, alebo Charlie Chaplina, ale vytiahol aj legendárneho bluesmana Chucka Berryho ako aj spolupútnika Van Morrisona, ktorý má tú česť patriť do panteónu jeho dlhodobých priateľov. Asi preto znovu a znovu Clapton vyvoláva špekulácie na tému, prečo dokáže hrať blues tak autenticky, ako jeden z prvých bielych gitaristov. Dvanásťtaktové skladby znejú v Claptonovom prevedení s určitou pietou a výraznou štylizáciou, ktorú tak veľmi milujú bluesový puristi. Jeho podanie je premyslené jak v celku tak aj v jednotlivých detailoch, každý nápad je dotiahnutý do posledného tónu, všetci zúčastnený dokonalo zachádzajú s časom a okúzľujú bohatou a jemne nuansovanou dynamikou. Famózny je napríklad vklad Jeffa Becka do Manciniho skladbičky Moon River, či ľudovková skoro až keltsko-írska atmosféra v tradicionále Sam Hall. Pri jeho milovaných bluesových dvanástkach ako prvá Pompous Fool alebo siedma „Can’t Hold Out Much Longer“ si naviac človek uvedomí, ako zbytočné sú naše otázky, ktoré si občas kladieme nad Claptonovou rozkúskovanou kariérou, skladajúcou sa s vrcholov a pádov. Samostatnou lekciou je kúsok inšpirovaný JJ.Caleom, ktorý samozrejme na takomto albume ako inšpirácia nemôže chýbať veď Kleptoman ho má v láske od začiatku siedmej dekády. Perlička Misfortune by mohla kľudne figurovať už pred x-rokmi na spoločnom albume The Road to Escondido. Na jednu skladbu treba však upozorniť a tou je Always on My Mind, kde treba vnímať krehkú country poetiku Ericovho hlboko intímneho posolstva, ktoré dospelo do polohy, ktorá je mu v rámci popového mainstreamu veľmi blízka a neprekonateľná. S vokálmi tu pomohol bluegrassový Bradley Walker. Zaujímavou sa javí trilógia The Rebels, This Has Gotta Stop a „Stand And Deliver, Claptonove nahrávky s Van Morissonom počas pandémie, kde „maestrova“ inštrumentácia pôsobí ako maľba zložená z niekoľkých transparentných vrstiev; nad podkladovou plochou doprovodných akordov svietia zreteľné línie kresby beglajtov gitár aby spoločne pripravili priestor pre vzdušný a nesmierne dynamický part jeho charakteristickej gitary. Vynikajúce… ešte dve vecičky, ktorá len tak prevanú cez človeka, jedna je prekrásna a poeticky prearanžované reggae One Woman a druhá folk-soft-rocková The Call, v ktorej zdanlivo reflektuje na svoj život a smrteľnosť a elegantne dodáva deju dojemný nádych. Naozaj sa podaril nesmierne pohodový album, ktorý pravdepodobne zaboduje u každého a nielen u ortodoxného „claptonistu“.

Posledným pozitívom tohto albumu sú doprovodní muzikanti, gitarista Doyle Bramhall II., klávesák Chris Stainton a Tim Carmon, uznávaný basák Nathan East a skvelý škopkár Sonny Emory, a ich surový neprikrášlený sound, ktorý dokonale vyjadruje súčasné cítenie Erica Claptona ako nositeľa bluesové odkazu.

Asi kvôli túžbe po svojej zašlej poľnej tráve či z dôvodu stihnúť ešte niečo aj v osemdesiatke zvrhlo apelujúci svojim fanúšikom, sa dedo Kleptoman z posledných síl unáhlene vydal lopatou na cmiter starodávnych žánrov, aby exhumoval v modernej dobe pomerne svieži namodralý drink.

Základné údaje o albume

Vydavateľstvo: Surfdog/Warner
Pôvod: Veľká Británia
Žáner: blues rock
Dátum vydania: 4.október 2024
Minutáž: 64 min 19 sek

Skladby:

1. Pompous Fool (4:45)
2. Heart of a Child (7:04)
3. Moon River (5:06)
4. Sam Hall (5:27)
5. Smile (3:46)
6. Always On My Mind (3:37)
7. One Woman (4:50)
8. The Rebels (4:08)
9. The Call (5:07)
10. How Could We Know (4:19)
11. This Has Gotta Stop (4:23)
12. Stand and Deliver (4:30)
13. You’ve Changed (3:52)
14. Misfortune (3:25)

Zostava:         

Eric Clapton – vokály, akustická gitara, gitara
Jeff Beck – gitara (2)
Van Morrison – vokál (8, 11, 12)
Bradley Walker – vokál (6)
Judith Hill – vokál (10)
Daniel Santiago – vokál (10)
Simon Climie – vokál (10)
Nathan East – basgitara, vokály
Doyle Bramhall II – gitara, vokály
Sonny Emory – bicie
Chris Stainton – klávesy
Tim Carmon – Hammond organ
Sharon White – vokály
Katie Kissoon – vokály

Hodnotenie: 7/10