Jeden božský atentát na Marilyna Mansona – recenzia

 „Psychické deformácie konzumnej spoločnosti nadobudli takých rozmerov, že na odcudzení medzi ľuďmi začal žiť celý priemysel, lebo na to, aby dosiahol svoj efekt ópia, potrebuje fetišizmus konzumácie predpoklady k výrobe duchovných invalidov…“

Tip redakcie: Kvalitné a štýlové školské tašky a aktovky TOPGAL, batohy, peračníky

Tento citát od Hansa Scheugla sa často uvádza v súvislosti s vizuálne provokovaným vzrušením, doplňujúceho hlasným sluchovým vnemom, často s atribútmi šoku a desu. Marilyn Manson síce tvorbou čiastočne dezertuje od skutočnej príšery normálnosti, ale k duchovnej deformácii konzumnej spoločnosti má veľmi blízko a  jeho texty majú všeobecnú tendenciu ku konformizmu. Niekedy sa zdá, že idei celkového individualistického voľnomyšlienkárstva sú u neho len vykalkulované a jeho úhlavné nepriateľstvo konzumného fetišu, len dobrý marketingový ťah. Úvahy o jeho „normálnosti“ sú na dennom poriadku vo všetkých sférach spoločenského diania. Bohužiaľ, pre neho sa škaredosť a hyperbolizácia desu z veľkej časti ukľudnili a začali vystupovať samy za seba, v akomsi „čistom umení“. Na novom albume používa tvárne prostriedky vyvolávajúce rôzne emocionálne stavy, na ktorých sa len ťažko určujú hranice medzi kritickým komponentom, rýdzou provokáciou a originálnymi efektmi. Možno sa dá povedať, že jeho jasné transvestické maniere, zamerané proti sexuálnemu tabu, sa dostali len do módnej dekadentnej pózy, bez štipky rebélie. Takže o čom to vlastne je?

Temný, bizarný hermafrodit z Cantonu, vlastný menom Brian Warner, sa od industriálneho rocku odrazil k akýmsi podivne znekľudňujúcim textúram snažiac sa zaradiť k parte nepravdepodobných vizionárov, ktorí to dotiahli až na štýlotvorcov. Jedná sa niečo na pomedzí emocionálne ladeného postindustriálneho rocku, teda o pomalú až strednotempovú apokalyptickú valivú masu rytmizovaného gitarového hluku, ktorú jeho špecifický vokál, raz prerastá ako žila vzácneho kovu materskou horninou, inokedy ju krája ako keď mäsiar porcuje kus hovädzieho. Predvádza naozaj psie kusy, pričom na jeho hlasový register by bolo treba tak asi troch ľudí. Či už zrovna šeptá, kričí, stone, rozpráva, alebo spieva, robí sa z neho husia koža. Jeho hlas, berúci si na paškál smrť, vieru a ďalšie temné záležitosti, k pulzujúcemu hudobnému podkladu sedí tak dokonale, že jedného ani nenapadne, prečo je tento album taký iný. Je to vlastne komplexný monolit, ktorého delenie na jednotlivé tracky je len formálne. Jeho vnímanie vyžaduje určitú pozornosť, respektíve skôr odhodlanie nechať na seba tú ťažobu pôsobiť a nezdrhnúť pred ňou niekam preč. Miera tohto odhodlania potom určí konečný verdikt. Ale keď sa exorcizmu Marilyna Mansona chcete otvoriť, preboha len to nerobte v noci a so slúchadlami na ušiach, lebo možno po úvodnej mrazivej One Assassination Under God by vás mohli nájsť s prázdnym pohľadom a penou okolo úst.

Marilyn Manson do svojho výrazu za svoju kariéru absorboval ledačo, viac či menej nie je pochýb, že si našiel svoj veľmi individuálny jazyk. Sprievodným znakom Chapter One sú silné, akoby gothic-rockové melódie, tu a tam s dozvukmi Trenta Reznora, občas na pozadí heavy rytmických vzorcov a metalových postupov. Avšak najsilnejšia stránka tkvie v špinavých dobrodružstvách väčšiny kompozícií, kde sa nachádzajú sústredené prednesy v pomalých tempách, alebo intímno-hrozivé monológy striedané klasickými gitarovými riffmi a hlavne sólami. Ťažiskom nového albumu je aj stále prítomná hororová atmosféričnosť v paranoidnom tempe industriálnych rytmov. Hľadať v ňom niečo iné by asi nemalo zmysel. Patrí mu zase obdiv, že uskutočnil svoj sen o dokonalom provokatívnom materiáli.

Druhá No Funeral Without Applause je epický masturbačný podarúnok všetkým kompulzívnym  obdivovateľom jeho coveru Sweet Dreams, plným neotrelých a nápaditých doplnkov a disonantnou arpeggiovou elektrickou gitarou zato nasledujúca Nod If You Understand  zúri a bičuje ľudské orgány degeneratívnym skreslením, vrieskaním a dychberúcim dvojkopákovým záverom. Singel As Sick As The Secrets Within je nádherná sonická guča ostrých vokálov, hlasnej monštruóznej gitary, jemných liniek piana a robustných úderov perkusií zatiaľ čo jednoduchá Sacrilegious je príjemná „zombieovka“ s textovými výzvami a skvelou lyrikou. Death Is Not A Costume sa soundom vidí v osemdesiatkách a zaplaťsatan konečne je chýba to urputné sranie kontroverzného MM, ale ukazuje systematické opakujúce omalovánky pre továrenských robošov s obrovským groovom. Meet Me In Purgatory je ďalšia skvelá vecička, v ktorej sa melódia obtáča okolo gotických vibrácii Sisters of Mercy s nádhernými vokálnymi melódiami rezonujúcimi ešte dlho aj napriek hnusnom industriálnom úvode Raise The Red Flag, čo je vlastne majstrovská zmes klasických Mansonovských prvkov, čo z toho vytvára nostalgickú cestu jeho slávnou kariérou

Opus uzatvára hlboko dojímavá Sacrifice of the Mass, strašidelná šesťminútovka skúmajúca témy smrteľnosti a krehkosti života a vyvoláva v človeku surovú a emocionálnu reakciu, chronickú zácpu a pigmentové šqrny na zadnici. Zraniteľné vokály v spojení s atmosférickou inštrumentáciou vytvárajú silný a dojemný zážitok z vnemu a hoci melancholický tón kompozície nemusí byť hneď príťažlivý pre všetkých receptorov, jej premyslené tempo a pôsobivé budovanie z nej robí absolútne elegantné a vhodné ukončenie albumu.

Takže! Obojpohlavné strašidlo v ľudskej podobe s bizarným vystupovaním… je zase tu! Album One Assassination Under God – Chapter 1, ktorý sa stane ďalším predpokladom pre neuveriteľný nárast popularity tohto zvláštneho stvorenia. Hovoriť však o kultúrnom vklade, alebo vývoji, to veru nie. Je to podobné čo tlačil Blackie a jeho  W.A.S.P. pred dekádami rokmi, len s industriálnymi prvkami a gotickej forme.

Základné informácie o albume

Vydavateľstvo: Nuclear Blast
Pôvod: USA
Žáner: industrial/gothic/rock/metal
Dátum vydania: 22.november 2024
Minutáž albumu: 43 min 26 sek

Skladby:

1. One Assassination Under God 5:28
2. No Funeral Without Applause 4:06
3. Nod If You Understand 4:05
4. As Sick As The Secrets Within 5:35
5. Sacrilegious 3:35
6. Death Is Not A Costume 4:52
7. Meet Me In Purgatory 4:36
8. Raise The Red Flag 4:49
9. Sacrifice Of The Mass 6:15

Zostava:

Marilyn Manson – vokál
Tyler Bates – gitara, basgitara, klávesy
Gil Charone – bicie
Lola Colette – piano (4)
Maxwell Urasky – programovanie (4)

Hodnotenie: 8/10