Greta van Fleet: Starcatcher

„Retro pre retro…“ Odborným termínom: „preplácané skysnuté pyré pre nenáročných konzumentov“, kategorizuje moderná hudobno-teoretická veda takýto zvukový počin, do ktorého bez ohľadu na žánrovou konzistenciu či elementárny vkus jeho stvoritelia, v snahe neurovegetatívne iritovať to jednoduchšie rockové publikum, úplne bez ostychu pomelú všetko čo sa im dostane pri kreatúrivnom precese pod ruku a objaví v müsli. A toto je učebnicový príklad rýdzej definície vyššie zmienenej kategorizácie.

Tip redakcie: Mobily, PC, Hry a kancelária za super ceny od overeného obchodníka

Fenomenálne epéčko From the Fires udrelo do čela ztoporeným falusom, ale už debut Anthem of the Peaceful Army bol len znesiteľný, pokiaľ jeden hodil deku cez detektor inšpirácií Graf Zeppelin, hodne lavírujúci na hrane medzi „vinným vykrádaním” a „nevinnou lobotómiou”, avšak sa držal aspoň žánrovej schémy a úplne sa vyhýbal trápnym postmoderným zlodejinám. Nasledujúci diel druhý, s názvom The Battle at Garden’s Gate bol už zjavne plne financovaný a výhradne kontrolovaný vydavateľstvom a preto výsledkom je mimoriadne neoriginálny pokus, plný gýčovitých, klišéovitých a hudobne atrofovaných tém, ženantného plagiátorstva, ukrutného hrania sa na rockerských bohov a hnusného digitálneho mrdníku, spackaného v nashvillskom RCA studios… a čo nám ponúkajú títo traja transcendentálny bratia a ich bubeník na najnovšej fošničke Starcatcher? …je to nahrávka tak zakorenená v odkazoch na inú hudbu, že prestáva byť umeleckým vyjadrením a je úplne oddelená od výrazu ako konceptu, ktorý sa vznáša vo svojej vlastnej sterilite.

Prvý track Fate of the Faithful je trochu nejednoznačná kópia legendárneho kusu No Quarter, ktorá si to rozbaľuje na vlastnom mýtickom ihrisku a vyzdvihuje rétorickú variabilitu zeppelínovského skladateľstva v nadväznosti na úsporu minutáže, veď album má len štyridsaťtri minút. Greta van Fleet jednoznačne preukazujú, že sú pre lobkársku hard-rockovú komunitu nenahraditeľnými a mohli by skvelo fajčiť vtákov ako sedemdesiatkové gruppie starým legendárnym rockerom, počnúc Robertom Plantom a končiac bandou Foghat. Úvodný proggérsky verš: “Hail, the God song!/All trill to the tune devout reprise!/Hail, the eon!/We knelt on this slab the blessed people!” dáva tušiť, že kapela sa v textoch posunula, že by aj taký Jon Anderson z Yes mohol závidieť. Závideniahodná je melizmatická sila a dynamický rozsah vokálu a trochu vadia bonhamovské silácke škopkové patterny, ktoré mierni odvíjajúce nejednoznačné tempo celej kompozície. Na zástavke druhej Waited All Your Life sa v hmlistom akustickom opare mihne keltský mysticizmus, ktorý sa rozvinie do jemného akordického vesmíru, nad ktorým Josh Kiszka predvádza svoje vokálne dovednosti. Pri opakovanom vneme sú melódie zintenzívňujú a tento track sa stáva okamžite jedným z tých obľúbených. The Falling Sky je majstrovskom kvílení a skvelej fúkačke, z ktorej nakoniec vypadol rýchlo vykvasený odvar, len aby ešte stihol zaparazitovať na úspechu predchádzajúcej dosky. V hlbšej analýze Josh Kiszka naozaj znie ako Robert Plant za starých dobrých čias, čias štvrtej dosky a namodralej pecky When the Levee Breaks, ktorej jaskynný rytmus sa objaví aj v bluesovom pomaláči Sacred the Thread.

Greta van Fleet stále mieria katastrofálnym smerom a stále im to vychádza. Desiatka rockových árií naozaj vyzerá ako keby vznikli niekedy v rokoch 70 až 75 a  aj niektoré názvy skladieb dokonca to priam evokujú. Ale asi najväčším prvkom príbuzným Zepps je skoro totožné zafarbenie hlasu Josha Kiszku a jeho narábanie s ním. Jednotné plantovské frázovanie v rôznych odtieňoch závisiacich na konkrétnej atmosfére tej konkrétnej skladbe a jej dramatickosti. Pri pozornom vnímaní prekvapí bohatstvo inštrumentálnych i formálnych postupov, k čomu treba podotknúť, že Greta van Fleet mali z prvej ruky nielen diela Led Zeppelin, ale aj Wolfmother, či Kadavar, ale taktiež, naznačujú aj svoje vlastné formy, ktoré pilujú k dokonalosti, čo aj tento materiál rešpektuje. Rozmanitosť a intenzita zážitku je v nemalej miere aj výsledkom súznenia s vynikajúcimi výkonmi gitaristu Jacoba Kiszku a precíznej rytmiky.

V kratučkej Runway Blues zase fikane cúvajú k tvorbe psychedelických bluesmanov Blue Cheer či Hard Stuff aj keď vyslovene úsmevne iritujú moderne znejúce bluesové pokusy a iné namodralé nudofilné jednorázovky, pretože je svižná, zábavná, atmosférická, priamočiara, pekne bublavá a s dosť povedeným ťahom a rytmom. Kúsok, ktorý síce dosť nepokryte parazituje na starých bluesrockových páprdoch, avšak vzhľadom k solídnej exekúcií a de fuckto sviežej modernizácii výše zmieneného všetko je veľkoryso odpustené.

S nashvillským producentom Dave Cobbom znie Greta ešte uvoľnenejšie a odvážnejšie a … nasledujúce tri pecky, The Indigo Streak, Frozen Light a hlavne The Archer sú dôkazom toho, že Grétka sa nám zmohla aj na vlastný názor, síce v súlade a jedinou správnou straníckou doktrínou, ale aj tak svojský, v ktorom sa snažia demagogicky deklarovať, a síce že bez akejkoľvek úcty k sedemdesiatkám  a úplne bez elementárnych návykov ich napadli totálne skoro až originálne  hudobné myšlienky, ktoré tak hrdinne bráni práve kľudný keltský motív drnkajúci na tetivu luku mystického lukostrelca, vyjadrujúc pritom jasne svoju slobodnú vôľu po vlastnej tvorbe bez výrazných vplyvov.

V pomyslenom vrchole albumu Meeting the Master odkopne s kamenným xichtom Jimmy Page kapelu do nálady kanadského Rush, kde sa mihotajú mikro-presahy do jemného folkrocku Cata Stevensa. Linky so psychedelickými prvkami vypadajú hlúpe keď sa o nich píše ale v kontextu jednotlivých skladieb sú kvartetom dodávané s euforickým romantizmom. To samé platí aj o poslednej Farewell for Now, ktorá skúpo dealuje krehké dávky folk-rocku a prvky tvorby T.Rex, až im to človek verí, že sú to ich vlastné výmysly. Hodnotná rozlúčka na konci dosky… konzistentnej ale predsa len stála vykrádajúce staré sedemdesiatky!

Informácie o albume

Vydavateľstvo: Lava/Republic
Pôvod: USA
Žáner: Hard-rock, Blues rock
Dátum vydania: 21. júl 2023
Minutáž albumu: 42 min 47 sek

Skladby:

01. Fate Of The Faithful
02. Waited All Your Life
03. The Falling Sky
04. Sacred The Thread
05. Runway Blues
06. The Indigo Streak
07. Frozen Light
08. The Archer
09. Meeting The Master
10. Farewell For Now

Zostava:         

Joshua Kiszka – vokály
Jacob Kiszka – gitara
Samuel Kiszka – basgitara
Daniel Wagner – bicie